Písali sme si niekoľko týždňov. Nebolo to denne, skôr nárazovo – ale vždy to malo iskru. Nebola to žena na hranie. Bola múdra, pokojná, s trochou sarkazmu a zámerne držala veci na uzde. Ale niečo medzi nami vibrovalo. Možno v tom, že sme si nič nesľubovali.
Jedného večera mi napísala:
„Zajtra budem sama doma. Môžeš prísť okolo deviatej. Ale len ak sa nebudeš tváriť, že to niečo znamená.“
Len som odpísal:
„Prídem. A nemusíme hovoriť vôbec.“
Stál som pred jej bytom pár minút pred deviatou. Nechcel som zazvoniť priskoro. Ani neskoro. Keď som zaklopal, otvorila v čiernych legínach a voľnom tričku. Žiadna výzva, žiadna póza. Ale vyzerala krásne. Vlasy rozpustené, bosá.
„Ahoj,“ povedala, akoby sme sa videli včera.
„Ahoj,“ odvetil som.
Vošla do obývačky, sadla si na gauč a podala mi poháre s vínom. Sadol som si vedľa. Chvíľu sme len sedeli v tichu. Žiadne trápne otázky. Len občas pohľad, dlhší, než je bežné.
Potom si stiahla nohy pod seba a povedala:
„Vieš, prečo si tu.“
Prikývol som.
„Ale nie som tu preto, aby som niečo pokazil.“
Zasmiala sa ticho.
„Tak poď sem.“
Pomaly som sa k nej naklonil. Vôňa jej vlasov bola jemná a čistá. Nie parfum, len ona. Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal ju. Najprv opatrne, ako keď testuješ, či sa niečo smie. Ona sa ale zaprela do môjho hrudníka a otvorila ústa.
Jazyky sa nám stretli, ale nehrali sa. Bozk bol silný, dlhý, nabitý všetkým, čo sa cez tie týždne nahromadilo.
Cítil som, ako mi stisla stehno, potom dlaň posunula vyššie.
„Chcem, aby si ma zobral,“ zašepkala. „Ale bez kecov, bez pýtania, bez plánovania. Len teraz.“
Zodvihol som ju a ona sa nechala odniesť do spálne. Mal som chuť sa jej dotýkať, ale ešte viac som mal chuť ju najprv len vnímať.
Postavila sa ku kraju postele a stiahla si tričko. Mala pevné prsia, bez podprsenky. Nič sa neusilovala zakrývať. Bola skutočná.
Pomaly som si rozopol nohavice a ona si medzičasom vyzliekla legíny. Nehovorili sme nič.
Ľahla si, roztiahla nohy a len sa na mňa dívala.
Pristúpil som, pobozkal jej vnútorné stehno a prešiel jazykom až ku klitorisu.
Vydýchla – nie ako herečka, ale ako žena, čo to potrebuje. Pomaly, trpezlivo, som si s ňou hral. Reagovala telom, nie slovami. Prsty sa jej zatínali do plachty.
Keď som do nej zasunul dva prsty, cítil som, ako veľmi je pripravená.
Pomaly som sa zdvihol a navliekol si kondóm.
„Teraz mi to sprav,“ zašepkala.
Vnikol som do nej pomaly, ale hlboko. Hlboko tak, ako keď chceš, aby to cítila celé.
Zavzdychala a chytila ma za boky.
Nepotrebovala láskavosť, ale silu.
Začal som sa hýbať, pomaly, dôrazne. Držal som jej ruky nad hlavou, ona sa mi pozerala do očí.
Ticho medzi nami bolo elektrizujúce.
„Máš krásne oči,“ povedala potichu.
„Ty krásne vrieskaš,“ odpovedal som, keď som prirazil tvrdšie a ona zalapala po dychu.
Tempo sa zrýchlilo. Zvuk kože, dych, jej tiché „áno...“
Chytil som ju za krk, mierne, a oprel si čelo o jej čelo.
„Môžem?“ spýtal som sa.
Len prikývla.
Pár silných pohybov a cítil som, že to už ide.
Pritiahol som si ju, zaboril tvár do jej krku a vyvrcholil.
Zhlboka dýchala a držala ma, kým som sa uvoľnil.
Potom len ležala, bez rečí. Dala mi uterák, ľahla si na bok a povedala:
„Zajtra mám voľno. Ak nechceš ísť, nemusíš.“
