Milan
Večer ubiehal v príjemnom tempe. Majiteľ firmy s ktorou cez deň dohadovali detaily obchodu a jeho manažér pre akvizície sa ukázali ako príjemní spoločníci. Zábava pri stole neviazla, formálnosť dopoludňajšieho pracovného rokovania bola preč. Milana tešilo vedomie, že tento obchod bude naozaj dobrý pre obe strany. A obchodní partneri to zjavne vnímali rovnako. V debate postupne došlo na rodiny, deti, rôzne veselé zážitky.
Milana prekvapoval najmä Patrik. Ten sa ukázal ako výborný rozprávač a zabávač v jednom. Pristihol sa pri tom ako sa na neho zaujato díva. Zrazu to nebol ten divný namyslený kolega z práce. Musel uznať, že je to talentovaný obchodník. Preto čo predviedol dopoludnia, ale aj teraz večer keď obchod vlastne s Čechmi neformálne potvrdzoval. Sledoval reč jeho tela, mimiku akou podporoval detaily nejakého zábavného príbehu ktorý partii pri stole práve rozprával. Česi hltali každé jeho slovo. A Patrik pohlcoval Milana každou minútou viac a viac.
V jednom momente sa Patrik na neho pozrel. Priamo do očí. Pár sekúnd. Napriek tomu sa Milanovi zdalo, že to spojenie trvá večnosť. Ten pohľad hovoril jediné: chcem ťa!
Milan spanikáril. Chlapi sa na chlapov predsa takto nepozerajú! Rýchlo odvrátil svoj pohľad inam. Mal strach, že si niekto pri stole všimne, že ten pohľad Patrikovi pár sekúnd rovnako opätoval.
Pritomným pri stole sa ospravedlnil s tým, že si musí odskočiť. Kráčal k toaletám a uvedomil si, že je príjemne omámený alkoholom. Svet sa mu zdal akýsi ľahší a jednoduchší aj keď najväčšou výzvou bolo udržať pevný krok... Vošiel do miestnosti pánskej toalety. Na pravo rad pisoárov, na ľavo kabíny. Neznášal verejné záchody. Najmä také ako tu - bez oddeľujúcich priečok medzi jednotlivými mušľami. Bol to iba mentálny blocker. Jednoducho nechcel aby sa mu pri tom na vtáka díval iný chlap. Mal pocit, že by sa nedokázal ani vymočiť. Teraz tam však nikto nebol. Rozhodol sa teda, že to vybaví pri pisoári.
Uvoľnil opasok na nohaviciach, rozopol nohavice, stiahol okraj trenírok. Nikdy si čuráka neškrtil iba cez rázporok. Ako si s obľubou vravieval: vták si zaslúži voľnosť. Aspoň pár minút do dňa. Vybral čuráka a naučeným chvatom podobral gule, ktoré prevesil cez okraj trenírok. Zrazu si uvedomil, že má vlhký žaluď. Predkožka po ňom prekvapivo rýchlo skĺzla. Áno, je ten typ chlapa, ktorý maže len čo pomyslí na sex. A manželka bola za to pri sexe vďačná. On sám to v poslednom období oceňoval najmä keď "majstroval" sám vo svojej dielni v pivnici. Rozumej keď v sukromí svojej dielne honil čurák a striekal vždy keď na to mal príležitosť.
Ale prečo je mokrý teraz?
Zrazu sa otvorili dvere. Do miestnosti vošiel nejaký chlap. Sakra! Dúfam, že zalezie do niektorej kabínky.
Už by sme to mohli asi aj zabaliť. Dobre sa s nimi pije, ale ja už mám fakt dosť!
Ozval sa známy hlas spoza Milanovho chrbta. Patrik!
Hmmmmm, asi áno, mali by sme...
Odvetil Milan, bezmocne pokračujúci v močení, hľadiac nepríčetne na kachličku s nejakým nezmyselným vzorom na stene pred sebou.
Patrik sa postavil k vedľajšiemu pisoáru.
To fakt? Má tu kopu pisoárov, všetky kabínky voľné a on sa postaví hneď vedľa? Milan v tej sekunde vytriezvel. Alkoholový opar bol preč. Zrazu mal pocit, že jeho zmyslové receptory by boli schopné zachytiť aj signál z galaxie Proxima Centauri, keby práve vysielala...
Patrik si medzitým uvoľnil opasok, rozopol nohavice a vybral z nich svojho čuráka. A Milan v tom momente začal vo svojej hlave spracovávať tisíc zadaní súčasne. Mikrosekundy výpočtov a rozhodnutí.
1. Skonči! Vták do nohavíc, ani ho neoklepávaj, kašli na to! Zapnúť a rýchlo preč!
2. Naozaj musím odísť preč?
3. Nepozeraj sa tam, nesmieš, dívaj sa pred seba.
4. Prečo mám kurva fix tak dobré periférne videnie?
5. Robí to tak ako ja... poctivo rozopnuté nohavice, žiadne škrtenie vtáka, čurák a gule, všetko von.
6. Prečo ešte nezačal šťať? Vtáka drží medzi prstami a pomaly, naozaj veľmi pomaly preťahuje predkožku cez žaluď.
7. On má veľký, naozaj veľký žaluď.
8. Prečo mi začal tuhnúť čurák?
9. Prečo stojím pri pisoári keď som sa už vymočil?
10.
11.
12.
Všetky výpočty zlyhali, jeho počítač v hlave skolaboval. Žiadne riešenia, správne odpovede. Nič!
Čo je na ňom tak zaujímavé, že sa na neho tak uprene dívaš? Patrikova otázka zapôsobila ako elektrický šok a Milana doslova prebudila.
Čože? Nič! Mám naozaj dosť, idem na hotel. Ak chceš, pokračuj s nimi ďalej, ale ja padám. V zmätku odvetil Milan a doslova utiekol od pisoáru. Cestou k umývadlu si rychlo zapínal nohavice a uťahoval opasok.
Po príchode k stolu už len počkali na Patrika a spoločne sa dohodli, že večer to bol príjemný, ale treba sa rozlúčiť.
Milan s Patrikom kráčali k stanici metra. Ticho, akékoľvek slová by boli zbytočné. Milan v podstate nebol ani schopný akokoľvek konverzovať. Ten zmätok v hlave mu to ani nedovoľoval a bol za to ticho z Patrikovej strany vlastne aj vďačný.
Čo sa to pred pár minútami stalo?
Vzrušil som sa pri pohľade na Patrikov čurák!
Prečo?
Chlapi ma nikdy nezaujímali, nevzrušovali.
Prečo teraz?
Prečo som nemohol odtrhnúť pohľad od jeho vtáka?
Som gay?
Súprava metra s rachotom zastavila v stanici metra. Ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají. Příští stanice....
Čo je moja "příští stanice"? Spýtal sa Milan sám seba. Existuje ešte možnosť niekde vystúpiť a vrátiť sa do bezpečia svojho heteráckeho života? Alebo chcem zistiť kde táto linka pokračuje a vystúpim s Patrikom niekde úplne inde?
