Patrik
Pozvanie na spoločnú večeru, ktoré oznámil riaditeľ firmy v podstate nebolo možné odmietnuť. Aj keby akokoľvek nechcel, vedel že pozvanie musia prijať. Dobrý obchod treba predsa osláviť tvrdil riaditeľ a jeho šéf akvizícii horlivo prikyvoval.
Zveme vás! Sejdeme se kolem osmé. Souhlasíte?... Patrik sa pozrel na Milana a spoločne potvrdili, že prídu.
Patrik súhlasil napriek tomu, že dnes chcel vytiahnuť Milana niekam do mesta. Byť s tým rajcovným chlapiskom sám. Jednoducho byť v jeho blízkosti. Chcel ho viac spoznať a dať mu príležitosť aby spoznal aj on jeho. Túžil po ňom, ale akosi inak ako keď chcel štandardne zbaliť chlapa. Sám tomu nerozumel. Bol gay a ak sa mu nejaký chlap naozaj páčil, vyslal sériu signálov. Vyhodnotil odozvu a keď bola pozitívna, rozbalil svoj arzenál zručností aby ho získal. Áno, súčasťou jeho arzenálu bola aj zbraň, ktorú nosil medzi nohami. On sám svojho vtáka nepovažoval za nič mimoriadne. Veď ho mal v ruke každý deň. Ale na chlapov, ktorí majú radi chlapov to zaberalo. A občas to zabralo aj na chlapov, ktorí majú radi ženy. Obdivné pohľady ho vždy potešili. Aj keď to skončilo len pri nich.
Milan sa mu páčil od chvíle kedy nastúpil do firmy. Vždy keď ho stretol, chcel ho nejako zaujať a z nevysvetliteľných príčin to vždy bola katastrofa. Možno práve preto, že tak veľmi veľmi chcel. Vždy sa mu páčii zrelší muži a on bol priam ztelesnením jeho ideálu. Jemné šediny, pevná vyšportovaná postava, ktorú si zrejme udržiaval nejakým športom. Žiadna frajerina! Distingvované spôsoby a sebaistota ktorá z neho doslova vyžarovala. Žiadna arogancia úspešných chlapov v rokoch, zredukovaná do kľúčov od drahého auta, či demonštráciu manierov riaditeľa zemegule. Naopak, životné skúsenosti správne namiešané s istotou, pokorou a vedomím, že ešte všetko nevie. Veľa toho nenahovoril. Ale keď už niečo povedal, stálo to za to. Ten chlap ho jednoducho priťahoval ako magnet.
Na hoteli ho chcel otestovať, vyskúšať či sa chytí, či vyšle nejaký ústretový signál. Niečo čo by mu naznačilo, že chce to čo on. Že má o neho tiež záujem...
Nič! Alebo séria zmätočných reakcií z ktorých nebol nijako múdrejší.
Ako keď si zabudol uterák v izbe a Milan mu ho musel priniesť do kúpelne. Patrik by odprisahal, že toto neplánoval a nech sa na mieste prepadne do západného Nemecka ak to nie je pravda. Áno, Milan si jeho čurák prezeral dlhšie ako by si heterák prezeral vtáka iného chlapa. Dokonca zahvízdal na znak obdivu? Ale to mohlo byť také to chlapské doberanie sa aké si chlapi robia v šatni športového tímu, či na nejakej pánskej jazde kde to len hučí pretlakom testosterónu.
Keď boli na večeri s Čechmi všimol si, že Milan sa na neho díva tak zaujato, že to mohlo byť divné aj ich obchodným partnerom pri stole. Opätoval mu ten pohľad a dal si záležať aby to bolo čosi viac ako len výmena pohľadov medzi dvomi heterákmi. Milan najprv neodvrátil svoj pohľad. Až po niekoľkých sekundách, ktoré vyzerali ako celé hodiny, odvrátil zrak. Patrik si dokonca všimol, že sa trochu začervenal ako chalanisko pristihnuté pri nejakom prúseri. Zas nič! Kurva ako mám zistiť čo chce?
A keď zahlásil, že si musí odskočiť na toaletu dal mu minútový náskok. Celkom uveriteľne sa aj on ospravedlnil pri stole a nasledoval ho na záchod. Bol by tam hádam aj utekal len aby ho tam zastihol. Premohol sa a s námahou tam dokráčal nedbalým krokom. Keď vošiel na toaletu postavil sa k pisoáru hneď vedľa neho. Ako viac mu mohol naznačiť, že tam za ním neprišiel bez príčiny? Všimol si, že Milan stojí pri pisoári tak ako to má rád aj on sám... Opasok uvoľnený, nohavice rozopnuté a čurák s guľami na parádu celé von. Pousmial sa a urobil to isté. Vzal svojho vtáka medzi prsty a pomaly, naozaj pomaly začal preťahovať predkožku cez žaluď. Potom krátko späť a znova za okraj žaluďa. Všimol si, že Milan sa pozerá a stojí pri pisoári napriek tomu, že sa už dávno vymočil. To čo sa nedalo prehliadnuť bol jeho rastúci vták v ruke.
Teraz, alebo nikdy! Povedal si Patrik a obrátil sa na Milana doslova uhranutého pohľadom na jeho vtáka.
"Čo je na ňom tak zaujímavé, že sa na neho tak uprene dívaš?" položil tú otázku priamo a bez okolkov.
Milan sa okamžite spamätal a odstúpil od pisoáru tak rýchlo, že svoje náradie si ukladal do nohavíc takmer po ceste k umývadlu.
Rozlúčili sa s Čechmi a kráčali k stanici metra.
Nevedel čo má povedať. Milan kráčal vedľa neho ako keby bol svedkom nejakého strašného zjavenia. Ticho, bez slov a s neprítomným pohľadom.
Tušil, že Milan je úplne ponorený do víru svojich myšlienok a tak len ticho kráčal s ním.
Keď prišli do hotela oznámil Milanovi, že sa ešte zdrží v hotelovom bare. Nechcel s ním prísť na izbu a to trápno násobiť kým nezaspia. Milan mlčky prijal jeho rozhodnutie a s krátkym pozdravom nastúpil do výťahu.
Sadol si teda do baru, objednal si jednu, potom druhú vodku a celý čas rozmýšľal nad tým kedy to celé posral. Čo urobil zle? Išiel na to príliš rýchlo? Myslel si, že zlomí naozaj každého chlapa? Milan bol ale zjavne iný. Asi bude rozumnejšie nechať ho vyspať sa na to. Na spiatočnej ceste, keď na to bude vhodná príležitosť, ho slušne požiada aby si to čo sa stalo medzi nimi nechal pre seba. V podstate sa bude musieť spoľahnúť na jeho serióznosť a dúfať, že to Milan neroztrúbi po firme. Zasmial sa v duchu sám nad sebou. Sakra! Keby sa aspoň naozaj čosi stalo, keby sa spolu vyspali, alebo ho len vyfajčil... aby ten prípadný škandál aspoň stál za to!
Po tretej vodke si povedal, že mu dal dosť času na to aby zaľahol do postele a na izbe už bude kľud. Vykročil k výťahu. Uvedomil si, že pitie s Čechmi a vodky v bare ho slušne omámili. Ale stále to dával na pána.
Keď si otvoril kartou dvere do izby bola už všade tma. Potichu, najlepšie ako to len vedel, vkĺzol do izby a aby Milana nezobudil zapol svetlo len v kúpelni. Zhodil zo seba všetko oblečenie a nechal na sebe iba boxerky. Zhasol svetlo v kúpeľni a cestou k svojej posteli nezabudol zakopnúť o otvorený kufor na zemi. Ticho zahrešil a unavený padol do postele.
Zatvoril oči a dúfal, že čoskoro zaspí. Nech je tento deň za ním.
"Patrik, spíš?" ozvalo sa po pár minútach z vedľajšej postele.
"Nie" odvetil a v ten moment z neho akoby zázrakom vyprchal všetok alkohol. Bol bdelý ako nikdy predtým (alebo to aspoň takto spracovával jeho mozog).
"Chcel som sa ti ospravedlniť" povedal ticho Milan.
"Za čo sa mi chceš ospravedlniť" nechápal Patrik.
"Za to ako som dnes na teba reagoval" Milan to povedal tak ako keby to ospravedlnenie chcel skôr zhltnúť ako vysloviť. Patrik nevedel ako na Milanove slová zareagovať...
"To skôr ja by som sa ti mal ospravedlniť. Prepáč, tlačil som na teba asi až príliš. Vieš ja...." zaváhal či má pokračovať.
"Čo Patrik? Chceš mi povedať že si gay, že sa ti páčia chlapi? Myslíš, že som si to nevšimol? Že som nezistil ako veľmi sa snažíš?" Milanove slová sa niesli tmavou izbou priam strašidelne.
Patrik ležal na posteli s očami dokorán a neveril vlastným ušiam. Milan to vedel! Prekukol ho, zistil že tie signály nevysielal náhodne. To bude celofiremný škandál. Frajer Patrik je buzík a na služobke sa pokúšal o ženatého chlapa, otca dvoch detí. Panebože toto bude zlé!
"Prepáč, naozaj som veľmi chcel a zrejme som neodhadol tú správnu hranicu zvádzania. Nezastavil som sa keď si ma odmietal a naivne som si myslel, že potrebuješ len popostrčiť" vysypal Patrik zo seba. "Prestaneš sa so mnou baviť? Pretože som buzerant, homokláda, teploš?" dodal na záver s obavou v hlase Patrik.
"Fakt si myslíš, že tebou opovrhujem pretože si gay? Patrik, zdáš sa ako správny rovný chlap. Dokonca si excelentný obchodník. Ktokoľvek s kým som o tebe hovoril mi potvrdil, že si pracant a v robote si svoju prácu vždy zastaneš. To že si gay na tom preboha nemôže nič zmeniť."
Keby bolo počuť padajúci kameň z Patrikovho srdca, bola by to poriadna šupa.
"A ak máš obavu, že to roztrúbim po firme, buď pokojný. Je to tvoj život. Prečo by som mal chcieť aby sa o tebe hovorilo?".
To čo cítil Patrik teraz bola zmes úprimnej radosti a láskavosti, ktorú voči Milanovi cítil. Najradšej by vstal a Milana srdečne a vďačne objal. Samozrejme, že to neurobí. Dal by však pol kráľovstva a princa k tomu, keby to bolo možné.
"Ďakujem a ešte raz prepáč" bolo to jediné na čo sa zmohol.
Milan sa zhlboka nadýchol a ticho, takmer nečujne pokračoval "Vravel som, že aj ja sa chcem ospravedlniť" nasledovala dlhá odmlka.
"Patrik nezastavil som ťa, nedal ti jasne najavo, že nemám záujem pretože...." ticho v izbe by sa dalo krájať a Patrik takmer nedýchal...
"... pretože ani ty mi nie si celkom ľahostajný". Slová dopadli do izby ako výbuch vodíkovej bomby!
"Ty, ty si tiež....?" neveriacky sa spýtal Patrik.
"Neprerušuj ma, prosím, Patrik, lebo sa viac k tomu neodhodlám" pokračoval Milan...
"Registrujem ťa od prvej chvíle keď si k nám nastúpil do firmy. Najprv si ma neskutočne sral. Mal som ťa za namysleného fracka, po ktorom šalejú všetky pindy vo firme. Keď som ťa videl dnes v kúpelni pomyslel som si, že sa im ani nedivím. Ale zistil som tiež, že si prima chlapík, dokonca si inteligentne zábavný, si slušný k ženám, s každým jednáš férovo...".
"Nepreháňaj Milan, prosím" potichu skočil do jeho monológu Patrik.
"To najdôležitejšie som ti ešte nepovedal a neprerušuj ma kurva fix Paťo, lebo to zo seba nedám!". Milanov nervózny hlas ho umlčal. Uvedomil si, že ho prvý krát oslovil Paťo...
Milan sa opäť zhlboka nadýchol a pokračoval: "Ja som zistil aj niečo iné Paťo. Že som v tvojej prítomnosti iný. Že ma vzrušuje pohľad na teba. Na tvojho naozaj veľkého vtáka. Že aj keď si to odmietam priznať, som z teba vzrušený a nedokážem to spracovať! Kurva nedokážem to vyhodnotiť. Mám z toho v hlave zmätok, čo zmätok... totálny bordel". Milan stíchol, tú úľavu z toho, že to povedal bolo priam cítiť.
Patrik mlčal a vedel, že teraz nemá zmysel čokoľvek hovoriť. Čakal čo príde.
Milan sa zrazu posadil na posteli. Patrik sa doslova zľakol a chcel zapnúť nočnú lampu aby sa presvedčil či je Milan v poriadku
"Nazapínaj svetlo, prosím" potichu požiadal Milan.
"Môj svet bol doteraz zrozumiteľný. Milujem svoju manželku, svoje deti, ktoré majú už svoje rodiny. Všetko bolo jasné a bez otázok. Sex s manželkou bol vždy skvelý. Poslednou dobou skôr sporadický ale skvelý. Muži ma nikdy nevzrušovali. Čo sa to deje? Prečo ty Paťo? Prečo ma priťahuješ ako žiadny iný chlap?"
Patrik ležal na posteli. Na tej vedľajšej videl siluetu chlapa, ktorý sa mu zveruje zo svojich najvnútornejších pocitov. Pomaly sa posadil na posteli. Vstal a urobil krok smerom k Milanovi. Posadil sa na posteľ vedľa neho a rukou ho objal cez ramená. Milan sa gestu úplne poddal. Patrik cítil ako chlap v jeho objatí zrýchlene dýcha, ako sa poddáva tej blízkosti ich tiel. Zacítil ako sa neoddtiahol keď sa ich kolená dotkli jedno o druhé.
"Neviem či ti s tým viem nejako pomôcť" povedal Patrik potichu. "To rozhodnutie musíš urobiť ty sám..Ja ti môžem sľúbiť jediné - nebudem na teba nijako tlačiť. Vzrušuješ ma chlape od chvíle kedy som ťa videl prvý krát. Túžim po tebe. Vysníval som si ťa a naše cesty sa nakoniec spojili. Vzrušuješ ma ako muž. Áno, chcel by som sa s tebou milovať. Ale ešte viac ma rajcuje to, že si správny, zrelý chlap. Nemôžem na teba tlačiť. Nemôžeš byť so mnou šťastný ak nebudeš spokojný ty sám".
Pootočil hlavu smerom k Milanovi a pobozkal ho na spánku do vlasov. Milan sa neodtiahol, ani neotočil k Patrikovi.
"Prepáč, ja ja ja nemôžem" potichu odvetil Milan.
"Máš všetok čas sveta" uistil ho Patrik.
Postavil sa z Milanovej postele a zaľahol do tej svojej.
"Dobrú noc Milan, pokús sa zaspať. Zajtra poobede nás čaká cesta domov".
"Dobrú aj tebe Paťo".
Patrik ešte hodinu ležal na posteli s otvorenými očami a premýšľal čo sa dnes v noci stalo. Bude mať niekedy tohto chlapa svojich snov pre seba? Aké to bude keď sa stretnú v office? Keď budú spolu riešiť nejakú zákazku?
Jedno vedel určite. Obaja sa vydali tomu druhému v šanc. Patrik zo svojou túžbou po Milanovi. Milan so svojimi pochybnosťami a trápením.
Patrik si uvedomil, to chlapisko mu je teraz bližšie ako vtedy keď po ňom len túžil. Možno budú navždy len kolegovia s tajomstvom. Možno priatelia a možno aj čosi viac. Nakoniec zaspal. Tvrdo a vyčerpane. Všetky bolesti sveta necháva v Prahe.
