Je už neskoro večer. Sedím pri okne s pohárom vína a pozerám sa do tmy. Byt je tichý, deti konečne spia a mňa obklopuje zvláštne prázdno. Mala by som si oddýchnuť, ale v sebe cítim nepokoj. Niečo, čo neviem umlčať.
Už niekoľko dní ma prenasleduje rovnaká myšlienka. Túžba po dotyku, po niekom, kto by ma objal, pohladil, rozhorel vo mne niečo, čo tak dlho drieme.
Odložím pohár, zhasnem svetlo v obývačke a zamierim do spálne. Vzduch je chladný, no keď sa dotknem svojich pier, vnímam, aké sú horúce.
Ležím v posteli, prikrytá len tenkou prikrývkou. Snažím sa zaspať, no moje telo je nepokojné. Prehadzujem sa zo strany na stranu, vnímam jemné trenie látky košieľky o pokožku a každým pohybom sa cítim viac a viac citlivá.
Zatváram oči a predstavujem si, že pri mne niekto leží. Muž, ktorého dych by som cítila na krku, ktorého ruka by sa dotýkala môjho stehna. V mojej fantázii sa ku mne nakláňa, jeho pery sa dotknú mojich a ja sa poddávam.
Moje prsty sa nechtiac posúvajú po tele. Najprv po bruchu, jemne, akoby som sa bála, čo tým spustím. Potom nižšie. Zavriem oči ešte pevnejšie a moja myseľ už nedokáže rozoznať, či sú to moje dotyky, alebo jeho.
Moje boky sa pohnú vpred, dýchanie sa zrýchli. Cítim, ako mi srdce bije v ušiach. Viem, že by som sa mala zastaviť… ale nechcem. Túžba ma pohltí, a čím viac sa jej poddávam, tým viac ma priťahuje.
Zrazu už nie som sama v izbe. V mojich predstavách leží nadomnou muž, silný, rozhodný, no jeho ruky sú nežné. Vnímam, ako ma hladí po bokoch, ako sa jeho pery presúvajú z môjho krku nižšie. Každý dotyk vo mne zanecháva stopu, akoby ma spaľoval.
Moje telo sa napína, reaguje na každý obraz v mojej hlave. Som celá horúca, dychavá, lapám po vzduchu a prsty mi už viac nepatria – pohybujú sa samé, v rytme fantázie, ktorá sa stáva stále odvážnejšou.
Fantázia je taká živá, až mám pocit, že naozaj nie je len v mojej hlave. Jeho ruky ma držia pevne, telo sa ku mne tlačí a ja sa poddávam. Moje boky sa dvíhajú v ústrety jeho dotykom, celé telo sa napína a vibruje od napätia.
Zavriem oči a dovolím si ísť ešte ďalej. Dych sa mi trhá, srdce bije ako šialené a ja sa úplne stratím v tom okamihu, v tej predstave, ktorá je zrazu skutočnejšia než realita.
A potom… vlna horúčavy, elektrizujúci výbuch, ktorý mi prebehne celým telom. Hruď sa mi dvíha, pery stonajú do ticha izby a ja cítim, ako sa celé moje telo uvoľňuje.
Ležím na posteli, spotená a zadýchaná. Perina je odhodená, izba akoby bola plná môjho dychu a túžby. V hrudi mi ešte stále bije srdce, no pomaly sa upokojuje.
Otvorím oči a uvedomím si, že som tu sama. A predsa… necítim sa prázdna. Skôr naplnená – aspoň na túto noc.
Usmejem sa do tmy, prehodím cez seba prikrývku a zavriem oči. V mysli si šepkám, že možno raz tie fantázie neostanú len v mojej hlave. Možno raz budem naozaj cítiť tie ruky, tie pery, tú vášeň…
A s tým sladkým pocitom zaspávam.
