!Poviedka NIE JE podľa skutočnej udalosti!
Otvorila som trúbu a vyvalila sa na mňa omamná vôňa škorice a cukru. Sama pre seba som sa usmiala a pomocou rukavice som plech so škoricovými slimákmi opatrne vybrala a položila na linku, kde som mala nachystanú podložku. V momente položenia mi zapípal telefón, dala som si dole rukavicu s kvetinkovým vzorom, aby som sa mohla pozrieť, kto mi píše.
„Láska, prosím, Marek by potreboval požičať hdmi kábel, dala by si mu ho?” správa od môjho priateľa pokračovala s inštrukciami, kde som mala vec nájsť. Aj keď mi stislo srdce, súhlasne som mu odpísala a šla vybrať kábel zo šuflíka, tak ako kázal. Nachystala som ho na kuchynskú linku, nech ho Marekovi len podám a zbytočne ho nezdržujem.
Marek je dlhoročný najlepší kamarát môjho priateľa. Spoznali sa ešte na základnej škole, boli viac-menej stále v kontakte a nakoniec zhodou okolností sa nasťahoval o dva paneláky od nás. Aj napriek tesnej blízkosti som ho videla len párkrát a prehovorila s ním len pár slov. Má manželku a dcérku, my deti nemáme, takže spolu ako “páry” čas netrávime. Bývam hanblivá pred ľuďmi, ktorých nepoznám, preto musím priznať, že ma prepadol stres, keď som si prečítala správu.
V myšlienkach ma prerušil zvonček, rýchlo som schmatla kábel z linky, šla k dverám, odomkla a otvorila dvere. Ako som čakala, za dverami stál 29 ročný muž, s havraními vlasmi, dlhšou bradou a temnými očami, v ktorých sa dalo ľahko stratiť. „Ahoj, prepáč, že som ťa takto vyrušil,” jeho oči skĺzli hore-dolu po mojej postave, „dole ma pustila vaša suseda” nervózne sa usmial, hlavu som musela mať mierne zaklonenú aby som mu mu mohla pozerať do očí, bol odomňa značne vyšší.
“Ale prosím ťa, nevyrušil. Páči sa.” podala som mu sľúbený kábel s úsmevom. Poďakoval sa, otočil sa na päte a kráčal preč. Pozerala som na jeho veľké plecia zahalené bielym tričkom s krátkym rukávom a kusla si do pery. ,,Marek, počkaj!” zavolala som, netuším kde sa to vo mne vzalo. V strede ďalšieho kroku sa zastavil, otočil hlavou smerom ku mne a pozdvihol obočie. „P-p-práve som upiekla čerstvé škoricové slimáky,” preboha, to je trapas. Určite tak má čas na mňa a moje vypekance, „nedáš si? Mám aj kávu.” Na jeho tvári sa vyčaroval úsmev. „Rád.” Nečakala som, že bude súhlasiť, ale o malú chvíľočku som už zapínala kávovar a nakladala mu dva koláče na tanier, sedel na gauči a jeho reč tela prezradzovala, že je táto situácia pre neho asi tak komfortná ako pre mňa.
Keď už som mala naložené aj ja, sadla som si na druhý koniec gauča. ,,Ako sa má Kika?” nahodila som tému o jeho manželke , aj keď o ňom a jeho rodine viem, keďže priateľ mi všetko hovorí. Viem, že spolu už dlho nespávajú, pretože majú odlišné chúťky. Ona potrebuje hodinovú predohru, a on zas rád spomínal na svoju bývalú priateľku, ktorú mohol ťahať za vlasy a plieskať po zadku. Ja s týmito vecmi problém nemám, práve naopak, vyžadujem ich, no to neviem, či Marek vie. Ja mám s priateľom dobrý vzťah, nikdy som nerozmýšľala o zmene, tak snáď sa u Mareka na mňa nesťažuje.
,,Dobre.” odpovedal stroho a zakusol sa do koláča. Jeho tvár sa skrútila v blaženom výraze. „Mňam, toto je výborné!” zalichotil, ja som sa mu poďakovala a ďalej si pochutnával na škoricovej dobrote. „No a ako v práci?” skúsila som znovu, táto téma ho značne viac chytila.
Nasledujúcich pár hodín sa konverzácia rozbehla, nikdy som si nemyslela, že by sme si takto sadli. Ani jeden z nás nemal na zvyšok dňa žiadne plány, on mal manželku aj s dcérkou u rodičov a ja priateľa na teambuildingu. Preto sme sa okolo siedmej večer rozhodli, že si načneme biele víno, ktoré už dlho zaberalo miesto v chladničke.
Hodiny ukazovali 20:37, keď práve povedal niečo, čo mi prišlo z nejakého dôvodu xtrémne vtipné, rozosmiala som sa a pohár, ktorý som držala v ruke skončil vyliaty na mojom tričku. Voda obkreslila línie mojej podprsenky, rozchichotala som sa ešte viac a začala sa červenať. „Prepáč, som nešikovná. Idem sa prezliecť.” postavila som sa z gauču a on mal oči ako prilepené na mne. Zašla som do môjho šatníku, vyzliekla si tričko a načiahla sa na rozopínanie mojej podprsenky, keď v tom som zacítila na chrbte dotyk. Jemne som vykríkla, Marek ma chytil za plecia a zapozeral mi do očí. Krátkym pohybom odopol podrpsenku a tá okamžite skĺzla.
„Bože, to sú kozy…” zaúpel a prezeral si ich s údivom, akokeby prvý krát v živote videl ženské prsia. Hrudník som mala obdarený, takže vo všetkej skromnosti, jeho reakcia pre mňa nebola prekvapením.
„Marek, toto vôbec nie je dobrý nápad. Mal by si ísť domov…” položila som si dlane na jeho hrudník, pozrela mu do očí, no on pozeral iba dole. Mala som z neho v nohavičkách vlhko odkedy som ho prvýkrát videla, no nepripúšťala som si, že by sa niečo takéto mohlo stať. Chvíľu trvalo, kým sa temne usmial, pohľad do očí mi vrátil. Jeho ruky prešli z mojich pliec na moje boky, zadok v čierných legínach, a cez brucho prešiel až k prsiam, ktoré stlačil. Vzdychla som. Jedna ruka zostala na prsníku, druhá sa náhle ovinula okolo môjho krku. „Rišo mi raz najebaný hovoril, ako sa správaš ako posledná kurva, keď ťa dobre rozpáli. Ukážeš mi to?” Tieto slová vo mne zapálili oheň. Bola som pripravená, mu ukázať, čo viem a nahradiť mu to, čo zameškal.
Začala som z neho strhávať oblečenie. Prvé išlo biele tričko a hneď za ním opasok a čierne rifle. Cez tmavomodré boxerky som videla obrys, neváhala som a stiahla aj tie. ,,Tak toto áno.” pochválila som jeho dĺžku a šírku, keď som uvidela jeho penis v celej kráse. Okamžite ma premohol hlad, kľakla som si na kolená a vzala si do úst jeho žaluď. To, že som začala sať, bol už ako reflex. Trošku som sa mu povenovala, a potom si ho začala celého zasúvať do a von z úst. Drsne ma chytil za vlasy na zátylku, určoval si tempo, päsťou sa zabodol do steny a nahlas vzdychal. Čo však nečakal bolo, že som si jeho penis zarazila až na mandle, takže som ho mala celý v krku. Nahlas zreval, a pokračoval, keď som začala prirážať. „Kurva, ty nemáš dáviaci reflex?” jemne sa zasmial, pyšne som sa usmiala, pozrela na neho hore, oči už som mala plné sĺz a niektoré už mi stekali dolu lícami.
Ešte chvíľu si to užíval, no potom ma chytil pod pazuchou, dvihol na nohy, otočil ma zadkom k sebe. Nasmeroval ma tak, aby som sa kozami pritlačila o veľké zrkadlo v šatníku. Inštinktívne som vystrčila zadok, líce som mala pritlačené o chladné sklo. Silne ma prepleskol cez zadok, ruku strčil medzi moje nohy a šikovnými, dlhými prstami sa mi začal hrať s klitorisom. Cez moje ústa utekali vzdychy ako divé. Nenechal ma urobiť sa, pleskol ma ešte raz po zadku a napchal mi prsty do úst. „Ochutnaj, aká si pre mňa vlhká. Naozaj si ako taká kurvička. Tečieš len z toho, že môžeš fajčiť kokot.” bolo to, akoby sa mi vysmieval a to sa mi tak skurvene páčilo.
Napľul si na kokot, pár krát si po ňom prešiel rukou a po chvíli ho už do mňa tlačil. Nebol jemný, nebral ohľad. Chvílu si zvykol a začal tvrdo príražať. Držal ma za boky, aby som sa mu nevyšmykla. Jeho prírazy boli rytmické a presné, nie moc rýchle, dával si záležať, aby to prežil čo najviac. Kričala som ako o dušu, narážal mi na krčok, čo spôsobovalo bolestivý, no príjemný pocit. Zrazu však začal zrýchlovať a ja som vedela, že už dlho nevydrží.
„Berieš tabletky?” zamrmlal, chcel sa do mňa urobiť, tak som sa okamžite vrátila na svoju pôvodnú pozíciu - na kolená - a vzala si ho do úst. Po pár sekundách už mi pumpoval do hrdla horúce semeno, dala som si prsty medzi nohy a začala sa hrať s mojím klitorisom. Bola som taká vzrušená, že orgazmus prišiel po chvíli tak, že som vytiekla na podlahu. On medzitým ešte stále nahlas kričal z obrovského návalu rozkoše. Keď sa spamätal, chytil moju sánku medzi palec a ukazovák, pochopila som, že chce aby som otvorila ústa. Chcel vidieť, či mi chutil. „Bože, ty ešte aj prehĺtaš?!” zamrnčal, zasmiala som sa a sadla si na zadok a predýchavala, čo sa práve stalo. S hlbokým výdychom spravil to isté.
Sedeli sme tam v ten deň takto ešte asi hodinu, znovu sa začali rozprávať, no postupne zostával chladnejší, až kým si nenašiel výhovorku, prečo musí ísť domov. Keď odišiel, prišla mi od neho sms správa, že o tom nikto nemôže vedieť a nemôže sa to opakovať. Súhlasila som, a tak sa aj stalo. Vrátili sme sa do starých koľají, tvárili sa, že sme v podstate neznámi ľudia. Keď sme sa stretli na sídlisku, v obchode, obchádzali sme sa.
No naše spoločné tajomstvo nás bude spájať navždy.
