Chodí za mnou v noci.
Chodí, keď som sama.
Chodí, keď sama nie som, ale len sa tak cítim.
Chodí, keď neviem zaspať a zúfalo prosím o únik.
Prichádza ako tieň.
Prichádza ako tma.
Prichádza ako temná postava v kukle, pripravená vziať mi dušu a zobrať si ju do podsvetia.
Prichádza ako chuť na čistý, divoký sex, ktorý sa na nič nehrá.
Viem, že prišiel, keď mi po stavcoch prebehne tichý mráz.
Viem, že prišiel, keď mi znenazdajky premoknú nohavičky.
Viem, že prišiel, keď sa mi roztrasú kolená.
Viem, že prišiel, keď mi orgazmus lezie cez vnútorné stehná.
Cítim jeho hlboké modré oči, ako mi kopírujú krivky.
Cítim jeho mohutné ruky, ako ma chytajú za karotídy a kradnú mi dych.
Cítim jeho teplý dych, šepká mi tie najkrajšie a zároveň najzvrhlejšie slová.
Cítim tvrdosť jeho rozkroku v každej bunke svojho tela.
No keď sa konečne natiahnem, aby som ho pritiahla bližšie, nie je tam.
Zmizne a opäť mi utečie, nechá má v prázdnote.
Neposielam pozvánku.
Nechcem, aby prišiel znovu.
Želala by som si, aby neprišiel už nikdy.
On však príde… vždy príde.
Prichádza…
