Keď som tam stál, stále zadýchaný a s rozhorúčenou pokožkou, začal som si naplno uvedomovať, že medzi ním a ňou je niečo viac. Ich pohľady, krátke dotyky, spôsob, akým sa na seba usmievali, aj to, ako si navzájom dopĺňali slová a rozkazy. Všetko do seba zapadalo. V tej chvíli mi to docvaklo – oni dvaja patria k sebe. Sú pár. A ja... Ja som len súčasť ich hry, ich dohody, ich spoločného dobrodružstva. Možno si ma vybrali cielene, možno sa na mne dohodli už dávno predtým, než som vôbec prišiel na toto miesto. Tá predstava ma zvláštne vzrušila, no zároveň vo mne vyvolala vlnu neistoty a hanby. Som pre nich len hračka, experiment, alebo niečo viac?
Ona si všimla môj zmätený pohľad a jemne sa usmiala. „Vidíš, miláčik, už na to prišiel,“ povedala smerom k nemu, akoby som tam ani nebol. On sa zasmial, podišiel k nej a krátko ju pobozkal. Ten bozk bol plný istoty, dôvery a vzájomnej vášne. „Páči sa nám sledovať, ako sa niekto odovzdáva našim rozkazom. A ty si dnes veľmi poslušný,“ povedal mi ticho, jeho hlas bol hlboký a pokojný.
V tej chvíli som pocítil zvláštnu zmes závisti a obdivu. Oni dvaja boli dokonale zosynchronizovaní, ich dominantná energia sa prelínala a dopĺňala. A ja? Ja som sa im odovzdával, nechával sa viesť, skúšal, kam až dokážem zájsť.
Ona mi prešla prstami po tvári, jemne ma pohladila a zašepkala: „Neboj sa, všetko, čo sa tu deje, je s tvojím súhlasom. Ak by si chcel prestať, stačí povedať. Ale dnes... dnes patríš nám.“ Jej slová ma upokojili, no zároveň ešte viac ponorili do role submisívneho.
On sa ku mne naklonil a priložil mi ruku na hruď. „Chceš pokračovať, však? Chceš byť naša hračka, spoznávať svoje hranice a možno ich aj posúvať?“ Prikývol som, cítiac, ako sa vo mne mieša strach s túžbou.
Ona vytiahla z tašky ďalšie pomôcky – klipsy na bradavky, ktoré mi opatrne, no rozhodne pripla. Pocítil som ostrý, pulzujúci tlak, ktorý sa miešal s rozkošou. „Každý nový pocit je dar,“ zašepkala mi do ucha. On mi zatiaľ zviazal členky, aby som bol ešte viac bezmocný. „Dnes budeš náš, úplne,“ povedal a pohladil ma po vlasoch.
V tej chvíli som sa v duchu pristihol, ako si želám, aby táto noc nikdy neskončila. Aby som mohol patriť im, byť ich submisívnou hračkou, ktorú si budú navzájom odovzdávať, skúšať, čo všetko vydržím – a čo všetko sa mi bude páčiť.
Po ďalších chvíľach intenzívnych hier, úderov bičíkom, ponižovania aj chvály, som cítil, že sa blížim k hraniciam svojich síl. Moje telo bolo unavené, no myseľ bola zvláštne čistá a pokojná. Keď všetko utíchlo, rozviazali ma, obaja si ku mne kľakli a jemne ma objali. Ona mi hladila vlasy, on mi masíroval ramená. „Dýchaj zhlboka, si v bezpečí,“ šepkala mi do ucha. Pocítil som vďačnosť, že sa o mňa starajú aj po všetkom, čo sa stalo.
Chvíľu sme len tak sedeli, zabalení v deke, ticho prerušované len našimi dychmi. Cítil som, ako sa vo mne mieša úľava, šťastie aj zvláštna hrdosť. Boli sme traja – pár, ktorý si ma vybral, a ja, ktorý som sa im odovzdal. A hoci som nevedel, čo prinesie ďalší deň, vedel som, že toto bol len začiatok.
Keď som sa s nimi lúčil, ona mi stisla ruku a povedala: „Ak budeš chcieť pokračovať, vieš, kde nás nájdeš. Alebo možno si nabudúce vyberieme niekoho ďalšieho... a ty budeš mať novú rolu.“ Jej úsmev bol tajomný, sľubujúci nové dobrodružstvá
pripravujem volne pokračovanie
