!Poviedka NIE JE podľa skutočnej udalosti, je to fantázia! Ide o kidnap-play, vopred dohodnutá “hra”, s ktorou obe strany súhlasili!
Nervózne som znovu skontrolovala notifikácie môjho telefónu. Prázdne. Nič.
Už sú to tri hodiny, čo neodpísal, pomyslela som si.
Za pár mesiacov si človek zvykne, že ak nemá odpoveď na správu hneď, trvá to tak hodinku, maximálne dve. Dnes sa mi to však nezdalo, blížila sa šiesta hodina večer, koniec mojej služby v nemocnici, a tieto konce väčsinou strávim správami s ním. Už je tomu tak pár mesiacov, čo mi zamestnáva každý jeden deň. Niekedy proste spoznáte človeka, s ktorým ste ochotní rozobrať všetko. Od počasia, cez rodinu až po najtajnejšie sexuálne túžby. Vždy to ale zostávalo virtuálne.
Napriek tomu, že to je hlúpe, vzbudzoval vo mne toľko dôvery, že by som sa mu najradšej odovzdala do náručia a nechala ho, nech si robí tak, ako si zaumieni.
„Haló, choď sa prezliecť, veď už je za päť minút šesť!” so smiechom ma prebrala moja kolegyňa z prúdu myšlienok.
„Pozabudla som sa, veď ma poznáš.” usmiala som sa, postavila a zamierila si to do šatní. Počas prezliekania z bielej uniformy som ešte asi dva krát pozrela na telefón, nič.
Strekla som na seba kvapky mojej obľúbenej voňavky, očesala si vlasy, rozlúčila sa s kolegyniami, ktoré práve začínali nočnú službu a pobrala sa na odchod.
Keď som vyšla von, zasiahol ma svieži vánok, vonku už bolo šero. Začala som kráčať smerom von z areálu nemocnice, keď v tom som zacítila kožu na ústach, niečo ma schmatlo okolo ramien. Inštinktívne som začala kričať, no zvuk cez koženú rukavicu nemal veľkú šancu na únik. Ani som nevedela ako, nestihla sa brániť a bola som na zadných sedačkách väčšieho auta, dvere sa za mnou zabuchli, vodič nastúpil na svoje miesto, ja som počula zvuk zamknutia a auto sa dalo do pohybu.
Slzy sa mi hrnuli do očí, zmätene som všade pozerala okolo seba. Vždy som si predstavovala, aké by to bolo, keby príde tento moment, čo by som asi robila, čo by som cítila, ale na toto vás asi nedokáže pripraviť nič. Premohol ma neuveriteľný strach, ten druh, ktorý vám zanechá horkosť v ústach a zastavuje srdce. Čo mi spraví? Nechá ma len nadosmrti zničenú, alebo moje trápenie ukončí hneď? Moje oči zablúdili na postavu za volantom, bol celý v čiernom. Čierna bunda, čierne nohavice, čierne kožené rukavice posúvali volant. Pozrela som do spätného zrkadla, tvár mu zakrývala čierna kukla, no jeden detail zakryť nevedel.
Prenikavé modré oči. Je to on.
Srdce mi vynechalo úder a zalapala som po dychu. Zároveň zo mňa spadol taký kameň, že to mohol počuť. Som v bezpečí. Moje myšlienky sa však začali uberať iným smerom.
„Toto ne…myslíš vážne.” v polovici vety sa mi zlomil hlas, môj pohľad bol uprený na spätné zrkadlo, snažila som sa z tých očí niečo vyzistiť. Ani sa na mňa nepozrel, šoféroval ďalej.
„To ani nič nepovieš? Kam ma to berieš?!” vyštekla som, to jeho pozornosť upriamilo a v zrkadle sa nám na pár sekúnd stretli pohľady. Ako by mi prikázal mlčať, povzdychla som si a pozrela von oknom. Mesto sa pomaly vytrácalo a nahrádzali ho polia a stromy. Vonku bola stále väčšia tma. Aj keď som vedela, že som v bezpečí, stále som sa trošku bála, no medzi mojimi nohami sa odohrávalo niečo úplne iné. Zacítila som vlhkosť. Bežný čitateľ si možno povie, že nie som psychicky v poriadku, no vec sa má tak, že túto situáciu sme si v správach opisovali už niekoľkokrát. Zatiaľ všetko, čo povedal, splnil. Kukla, koženné rukavice… keď to budem najmenej čakať.
Dala by som však ruku do ohňa za to, že to nikdy nespraví. Doteraz.
Z rýchlejšej, no plynujej jazdy prišla prudká zatáčka a následné zabrzdenie auta, vypol motor a bez rozmyslu vystupoval. Zmätene som sa zamračila, naďalej som ho sledovala. S ľahkosťou, akoby sa nič nedialo, otvoril moje dvere, schytil ma za pažu.
„Au!” Podráždene som zasyčala a mračila sa na neho. Napriek tomu, že mi jasne dával na zreteľ, že chce, aby som vystúpila, zostala som sedieť. To, čo chcem ja, bolo pre neho zjavne nepodstatné, keďže ma potiahol, a to už som vystúpiť musela. Stisk stále nepúšťal a doviedol ma až pred kapotu auta. Pustil ma a pritlačil sa telom na mňa tak, že ma zastavil až predný nárazník.
Nevraživo som mu pozrela do očí. Srdce mi bilo ako o závod. Navonok som to hrala, že ma nedostane, no vnútri som sa už nevedela dočkať, kedy sa mesiace túžby zmenia v realitu. Všade okolo boli rovné polia, ticho a tma.
Jeho veľká dlaň, stále v rukavici, sa mi obtočila okolo krku, obzrel si ma od vrchu až po spodok. Nie ako muž ženu, ktorú chce pomilovať. Skôr ako kus mäsa, ktorý sa nevie dočkať, kedy zje. Ešte nikdy nikto sa na mňa tak nepozeral. Moje nohavičky museli byť už do nitky premočené.
Jeho dlaň sa pomaly začala zovierať tak, že mi pomaly pred očami mizol, cítila som, že mám v mozgu stále menej a menej krvi. V tom ma pustil, chytil za vrch hlavy a potlačil dole. Kľakla som si, nemusela som robiť nič, po jeho pár pohyboch sa predomnou týčil jeho penis a ja som nasucho prehltla. Chytila som si ho do ruky a zdvihla svoj pohľad. On prevrátil oči, otrávene mľaskol, chytil ma za vlasy na temene a narval mi ho do úst. Cítila som ho až na mandliach, chvalabohu, že môj dáviaci reflex je už takmer vymiznutý.
Začala som sať a on mojou hlavou hýbal tak, aby mu to robilo čo najlepšie. Pozrela som hore na neho, ako si to užíva a moje telo zaplavilo blaho z toho, ako mu robím dobre. Nechcela som, aby to prestalo. Aj keby mu mám poslúžiť len ústami, dokonale by mi to stačilo.
On mal však iné plány.
Kokot z mojich úst vytiahol a potiahnutím mojich vlasov mi dal vedieť, aby som sa postavila. Bez rozmyslu som tak spravila a čakala, čo bude ďalej. Znovu si ma obzrel. Mala som na sebe voľné, čierne šaty zúžené v páse. Veľkosť výstrihu sa dala nastaviť gombíkmi - to ho zjavne upútalo, keďže jeden po druhom rozopínal, až kým mu nezostala viditeľná moja čierna, hladká podprsenka. Prsia mi z nej vybral, mierne si kľakol, keďže bol vyšší. Ľavé rukou stláčal a pravé bozkával, až kým neprišiel k bradavke, ktorú začal sať a mierne kúsať. Vo vzdychu som zaklonila hlavu a prehla chrbát. Položila som mu ruku na hlavu a chcela stiahnuť kuklu. V sekunde sa narovnal, opäť ma chytil za krk a druhá ruka mi uštedrila slabšiu facku na líce. Pochopila som, že kukly sa dotýkať nesmiem.
Razom ma chytil za boky, otočil a položil ma tak, že mi celý hrudník ležal na kapote auta. Jeho dotyky a pohyby boli presné, cielené, a hlavne chladné. Narábal so mnou ako s kusom veci. A ja som bola vo vytržení.
Naklonil sa nadomňa, cítila som jeho hlavu pri mojom uchu a zašepkal „Drž.” Už toto krátke, jednoduché slovo spôsobilo, že som zavzdychala. To som však netušila, čo príde. Čierne čipkované nohavičky mi jeho učinením spadli na členky a v mokrej diere som zrazu cítila zvláštny pocit. Koža. Ani sa neobťažoval si dať dole svoju “ozdobu”. Zalapala som po dychu, to sa premenilo na vzdychy, keď prst vyťahoval von a znovu zasúval dnu. Po chvíli tam zostal a začal ním vnútri pohybovať, zvnútra ma masírovať. Cítila som, že je orgazmus už blízko, on akoby to vedel a prst vytiahol.
Nespokojne som zamraučala, no netrvalo dlho a nahradil ho čímsi väčším, hrubším. Stenami som stiahla jeho penis, on mi chytil oboma rukami zadok a začal prirážať. Bezcitne, tvrdo a hlboko. Každý pohyb som dokonale precítila, dostávala sa do extázy. Tempo postupne zrýchľoval, až kým som opäť nezacítila kožu, no tentokrát na inej diere, a bola mokrá. Chcel sa mi tlačiť do análu. Moje vzdychy sa premenili na ešte hlasnejšie, on však len dýchal, vzdych mu z úst vyšiel len pár krát.
Vytiahol zo mňa kokot, druhou rukou vzal všetku moju šťavu a presunul ju vyššie, na dieru, ktorá bola jeho ďaľším cielom. Postupne do mňa vopchal celý palec a ja som vedela, že prichádza ďalšie použitie.
Čakala som, že bude ako väčsina a bude zozačiatku jemný. Nie. Moje dlhé vlasy si obtočil okolo ruky, druhou rukou si nasmeroval penis k môjmu análu a bez slova ho tam vrazil ho tam celý. Zvuk, ktorý zo mňa vyšiel, museli počuť aj vo veďlajšej dedine. Pleskol ma po zadku, pravdepodobne ako trest za moju neposlušnosť.
To, ako ma vypĺňal bolelo, ale tým najpríjemnejším spôsobom. Chvíľku si užíval stiahnuté steny mojej riti a len tak stál. To však dlho netrvalo a znovu začal prirážať. „Vyhoň si s mojou riťou kokot” povzbudila som ho, bola som v inej dimenzii. Sprosto ma využíval a ja som z toho tiekla ako vodopád. Jediné slová, ktoré mi za celý ten čas povedal mi zvonili hlavou a ja som bola zaviazaná ich dodržať. Nebolo pre mňa nič dôležitejšie ako mu podržať.
Intenzita a tempo jeho prírazov sa zmenili a ja som vedela, že prichádza ku koncu. Po pár chvíľach začal aj on vzdychať a plniť ma bielou tekutinou. Oči sa mi pretáčali tak, že som čakala, kedy uvidím môj mozog. Cítila som, že sa mi do nich tlačia slzy. Rozrušenie zo silného zážitku sa dralo na povrch a slané kvapky sa mi kotúlali po lícach. Raz som zavzlykala a zostalo ticho. Vytiahol sa, ustúpil pár krokov. Otočila som hlavou, aby som ho videla a vyzeralo to, akoby sa posledný krát kochal pohľadom.
Cítila som, že semeno zo mňa začína pomaly vytekať, prišiel znovu ku mne, prstami ho nabral, otočil ma k sebe a strčil mi prsty do úst. Jazykom som krúžila okolo kože a on sa na mňa chlípne pozeral. Keď vyzeralo, že som všetko úspešne zlízla chytil ma okolo pása a začal jazykom blúdiť po mojich ústach. Veď predsa aj on chcel ochutnať.
Po chvíli sme prestali a pár sekúnd si pozerali do očí, obaja zadýchaní, vo vytržení, že čo sa to práve stalo. Pohladil ma po vlasoch, palcom prešiel po perách, keď ustúpil a pobral sa za volant. Tiež som pochopila, kde mám miesto, išla som si sadnúť za neho, on však pozrel na mňa, pokrútil hlavou a kývol, aby som si šla sadnúť vedľa neho. Sama pre seba som sa pousmiala a spravila tak, ako chcel.
Vedela som, že ma odvezie domov. Počas niekoľkomesačnej konverzácie sme sa dostali aj k tomu, že vedel moju presnú adresu. Po ceste sa zastavil na pumpe, vrátil sa s capuccinom v ruke, ktoré mám najradšej. Bezpečne ma vysadil pred panelákom, pozrela som na neho, usmiala som sa. Na perách mu zahral tiež jemný úsmev a riekol „sladké sny, dievčatko”. S týmito slovami v hlave a zážitkom na celý život som sa pobrala domov.
