Ten večer sa Pán usmieval inak.
Nie tým krutým úsmevom, keď ma trestal bičom alebo reťazou.
Bol to sladký, takmer láskavý úsmev, ako keby mi chystal prekvapenie.
„Mám pre teba darček,“ povedal ticho, keď sme vošli do spálne.
„Senzorickú masku.
Novú, špeciálnu.
Vyskúšame ju spolu.“Nemal som dôvod neveriť mu.
Bol to Pán – vždy rozhodoval, vždy ovládal.
„Ľahni si na posteľ,“ prikázal.
Poslúchol som.
Posteľ bola veľká, s kovovým rámom – vedel som, že má háčiky na upevnenie, ale dnes to vyzeralo nevinne.
Ľahol som si na chrbát, ruky a nohy roztiahnuté.
Pán mi najprv zviazal zápästia koženými manžetami – pevne, ale jemne – a pripútal ich k rohom postele.
Potom členky – rovnako, k spodným rohom.
Nohy mi roztiahol široko, panvu zdvihol vankúšom pod zadkom, ako vždy.
Cez pás mi prehodil široký popruh, stiahol ho tak, že som sa nemohol pohnúť ani o centimeter.
Celé telo bolo zafixované – len hlavu som mohol otáčať. „Teraz maska,“ povedal a vytiahol čiernu, lesklú vec.
Vyzerala ako VR headset, ale hrubšia, s popruhmi a ventilmi.
„To je senzorická maska,“ vysvetlil.
„Blokuje zvuky, svetlo, ale dovnútra púšťa len to, čo chcem ja.
Budeme experimentovať s tvojimi zmyslami.“Nasadzoval mi ju pomaly – najprv na oči, úplná tma.
Potom na uši – absolútne ticho, len moje vlastné dýchanie.
Ústa prekryla gumová časť, ako gag, ale s ventilom – mohol som dýchať, ale hovoriť?
Skúsil som zašepkať „Pán?“, ale zvuk sa nedostal von.
Maska pohltila všetko.Cítil som, ako sa posteľ pohla – Pán sa zdvihol.
Potom dotyk na zadku – roztiahol mi zadok prstami v rukaviciach.
Cítil som chladný lubrikant – kopec lubrikantu, tečúceho, lepkavého.
Natrel mi ho dovnútra – prstami, pomaly, dôkladne.
Potom niečo iné – kovový zvuk, ako keby ťahal niečo ťažké.
Súložná mašina.
Ale ja som to nevedel – myslel som, že to je súčasť „senzorického experimentu“. Nasadzoval dildo – stredne dlhé, asi 15 cm, hrubé ako tri prsty.
Vtlačil ho do mňa pomaly – lubrikant uľahčil všetko, vošlo hladko.
Potom sa nič nedialo – len čakanie v tme a tichu.Zrazu sa to zaplo.
Vibrácie, pohyb – dildo sa začalo posúvať dovnútra a von, pomaly najprv, potom rýchlejšie.
Stroj bzučal ticho, ale maska mi nedovolila počuť nič.
Cítil som len prírazy – rytmické, neúprosné.
Najprv to bolo príjemné – teplo sa šírilo telom, penis sa mi tvrdil v klietke (ktorú som mal stále na sebe z minulého týždňa).
Ale Pán?
Necítil som ho.
Odišiel. V vedľajšej miestnosti – v obývačke – sedel na gauči, s pivom v ruke, pozerajúc futbal na veľkej TV.
Vedľa mal monitor – kameru z postele, kde som ja ležal, pripútaný, s mašinou, ktorá ma pomaly súložila.
Sledoval ma medzi gólmi – usmieval sa, keď videl, ako sa moje telo trasie. Prvý orgazmus prišiel po desiatich minútach – prudký, bez dotyku, len z prírazov.
Semeno vystreklo z klietky, stekalo mi po bruchu, do malej nádoby, ktorú Pán umiestnil pod môj penis.
Nádoba sa plnila pomaly – kvapka po kvapke. Po pol hodine prišiel Pán späť.
Vypol stroj na chvíľu.
Vymenil dildo – väčšie, hrubšie, s výstupkami.
Dal nový lubrikant – ešte viac, lepkavý, teplý.
Potom zapol stroj znova – rýchlejšie, hlbšie.
A odišiel.
Späť k futbalu.
Sledoval ma na monitore – ako sa moje telo krúti, ako sa trasiem, ako sa snažím pohnúť, ale popruh a manžety nedovolia nič. Druhý orgazmus – po dvadsiatich minútach.
Tretí – po pätnástich.
Semeno stekalo do nádoby – husté, biele, miešalo sa s potom. Neviem, koľko to trvalo.
Hodinu?
Dve?
Tri?
Čas v maske neexistoval – len tma, ticho a neustále prírazy.
Stroj sa nezastavil.
Pán prišiel ešte dvakrát – vymenil dildo (raz dlhšie, raz s vibráciami), dal nový lubrikant, zapol rýchlejšie.
A odišiel. Začal som plakať.
Slzy stekali pod maskou, ale zvuky nevyšli von.
Prosím.
„Pán, prosím, vypnite to!“
„Bojím sa!“
„Stačilo!“
Ale maska pohltila všetko – len moje vnútorné krikanie.
Orgazmy sa valili jeden za druhým – štvrtý, piaty, šiesty, siedmy...
Každý bol bolestivejší, suchší, ale telo sa nedalo oklamať.
Semeno stekalo do nádoby – teraz už plná, pretekajúca. Keď Pán konečne prišiel poslednýkrát, vypol stroj.
Vytiahol dildo – pomaly, nech cítim prázdnotu.
Sňal masku – svetlo ma oslepilo, zvuky sa vrátili.
Ležal som tam – spotený, trasúci sa, slzy po tvári. „Dobrá práca,“ zašepkal a pohladil ma po vlasoch.
„Mal si aspoň osem orgazmov.
A nádoba je plná.“ Zdvihol nádobu – plnú môjho semena – a priblížil mi ju k perám.
„Vypij.
Celé.“ Poslúchol som.
Teplé, slané, ponížujúce. Potom ma odopútal – pomaly, nežne.
Ale vedel som, že nabudúce to bude horšie. Navždy jeho.
