(Pokračovanie) Iskriaca fanynka

Keď v mojej ruke zbadala fialový predmet, zbledla. Zostala úplne ochromená a ja som si ešte neuvedomoval, aké zdesenie v nej táto situácia môže vyvolať.

Zapol som predmet a okamžite sa ozval tichý elektronický piskot presúvajúci energiu z batérie na prevádzkové miesta. Už ani nemrkla, tak bola vydesená. Až vtedy som si uvedomil, že som to trochu prehnal.
„Hádam to nechceš použiť?“ prehovorila vystrašeným hlasom.
„Položím to sem a budem dúfať, že to nikto z nás nebude musieť použiť.“ vysvetlil som sebaisto okolnosti. Paralyzér sa ocitol na konci gauča ľahko dostupný pre oboch. Na prvý pohľad vyzeral tak nevinne, žensky. Vnútri sa ale triasli stovky voltov pripravených zaútočiť kedykoľvek a na kohokoľvek.
„Prečo si vybral práve ten paralyzér? Ten nebol určený pre teba.“
„Aby si spoznala zápletku. Pokračujeme.“ vetu som neuzavrel otázkou, aby nepremýšlala nad odpoveďou.

„Zavrela oči. Všetko sa vyvíjalo tak dobre až do tohto okamihu. Do bytu akého blázna to vstúpila? Mala by túto zbraň urýchlene použiť a vypadnúť.“
Oči neudržala zatvorené. Skúmala, čo za hru tu s ňou vlastne hrám.
„Vari ma chce takto vystrašiť? Vari chce, aby som odišla? Alebo je to úplný šialenec? Premýšľala so zavretými očami.“ prinútil som ju opäť zavrieť oči.
„Si odvážna, povedal. Na perách ucítila jeho dych. Jej telo zaplavila nová forma vzrušenia. Nepramenila z jej vnútorných túžob. Pramenil z neistoty, či sa tento príbeh uberie bezpečným smerom. Neurobil nič, čím by ju upokojil. Musela sa spoľahnúť na vlastný úsudok. Dych sa jej opäť zrýchľoval. Keď sa dotkol jej líca, myklo ju. To napätie, to by sa dalo naďalej krájať. Napriek tomu tu pred ním stále sedela. Polonahá a oddaná účinkovať v jeho príbehu. Keď sa dotkol jej pier, uvoľnila všetok strach. Cítila, že je s ním v absolútnom bezpečí i nebezpečí zároveň.“
Taký bozk som ešte nezažil. Bol plný rozmanitých chutí. Cítil som z neho chcenie, ale aj obavy či strach.
„Správala sa ako obeť, ktorú tu nikto nedržal.“ povedal som nahlas. S tou hrou zašiel až príliš ďaleko, no nebolo už cesty späť. Už sme ju mohli len vylepšiť alebo premeniť na poriadne netradičný zážitok. Bez slov som sa znova napil z jej pier.

Po chvíli ticha plného vášnivých bozkov som sa pokúsil od nej odlepiť. Jej pery ma následovali až do poslednej možnej chvíle.
„Bála sa prestať s bozkávaním. Čo ak ho neuspokojí a bude musieť čeliť jeho nepredvídateľnosti.“ neodpustil som si ďalšie postrašenie. Stratil som nad tým kontrolu. Prekvapoval som sám seba.
„Ale jej obavy boli úplne irelavantné. Dopriala mu presne to, čo chcel. Ešte aj o čosi navyše."
„Bojíš sa ma? Spýtal sa jej. Pokúšam sa ti dôverovať. Odpovedala. Fajn, zareagoval sucho.“
Stále som nevedel, či nezachádzam až príliš. Hľadal som, ako zvolniť tempo.
„Opäť sa…vrátil…k jej…perám…a opätoval jej…tajomnú vášeň.“ vravel som pomedzi bozky. Upustil som od komentovania, pretože to ani nebolo technicky možné. Presmeroval som všetku pozornosť k vášni vybudovanej z okolností. Kĺzal som pomaly ku krku a položil ruku na jej stehno. Pritisla si ma viac k sebe, uvoľnila sa a všetko smerovalo k typickému klišé.
„Priložil jej ruky na ramená a pomalým pohybom ťahal čierne ramienka do strán. Najprv obnažil jej pekne vytvarované prsia, potom aj zvyšok. Sledovala ho až do okamihu, keď jej dal pokyn opäť zavrieť oči.“

Mal som možnosť si ju poriadne prezrieť. Od modelky mala ďaleko, ale to telo ma aj tak rajcovalo. Možno to bolo len okolnosťami, ale nič to nemenilo na fakte, že ju fakt chcem.
„Siahol jej rukou medzi nohy a ucítil vzrušenie silnejšie ako strach. Alebo ten strach vzrušenie poháňal? V tom okamihu nepoznal odpoveď ani jeden z nich.“

„Vnikol do nej poľahky. Dva prsty dnu a dva prsty obkročmo. Najrýchlejší spôsob, ako nájsť správne miesto. Trochu prehnúť ešte palec, aby vytvoril správny prítlak zvnútra i vonka.“
„Voľnú ruku jej priložil na líce, skočila po nej ako divá zver. S tichými stonmi mu hrýzla do dlane. Takmer stratila rovnováhu, keď sa vzdialil od jej tváre. Maj oči zavreté, nech sa deje, čo sa deje.“ opäť ma prepadla chuť hrotiť to. Reakcia prišla okamžite. Ruku mi stisla medzi nohami, po chvíli ju však opäť uvoľnila a oddala sa intímnej masáži.
„Načiahol sa na roh gauča a vzal zdroj všetkých obáv do prázdnej ruky. Bojovala sama so sebou, tie pocity, tá snaha vyhovieť mu. Strach, vzrušenie. Náhle ucítila gumený dotyk. Podvedome cukla, akoby ňou prešiel nejaký prúd. Mohol, ale neprešiel. Jedna sekunda stačila na to, aby lapala po dychu.”
Zareagovala presne tak, ako som to opísal. Predýchala ten strach. Zhlboka sa nadýchla a doslova sa napichla na moje prsty.

Keď sa kovové časti fialového predmetu priblížili k jej výrazným bradavkám, bola už blízko k vrcholu.

“To napätie sa dalo krájať, dláždilo cestu k tým najextrémnejším formám vzrušenia. Spočiatku je to bola až nepríjemné, teraz to brala ako nevyhnutnosť. Ak má upadnuť do bezvedomia, tak teraz. Teraz. Teraz. Opakovalo sa v jej myšlienkach ako nekonečná ozvena. Upadla do stavu eufórie. Do stavu bez akejkoľvek kontroly.” šepkal som jej do ucha. Pár sekúnd na to naozaj vyvrcholila. Bolo neskutočne zaujímavé to sledovať.
_______________
Ak sa už tešíte na záver tohto príbehu, nezabudnite dať lajk alebo zanechajte komentár. Akékoľvek otázky v komentároch vám rád zodpoviem.