(Finále) Iskriaca fanynka

“Toto bol masaker. Neviem to rozdýchať.” preháňala.
“Takže sa ti tvoja súkromná poviedka páčila?”
“To už je koniec?”
Odpovedal som prikyvnutím.
“To mi nedovolíš ťa vidieť nahého?”
Zakýval som nesúhlasné hlavou.
“To mi nedovolíš opätovať ti tie pocity?” bol som od nej vzdialený až príliš, aby mi dosiahla na rozkrok. Tak tam zablúdila iba pohľadom.
“Moje rozprávanie sa skončilo, ale máš možnosť mi ukázať tvoj príbeh.” dal som jej príležitosť a do ruky jej strčil paralyzér v pohotovostnom režime. Asi to celé malo niečo do seba, lebo som náhle ucítil chuť okúsiť rovnaký adrenalín.

Nenechala sa zahanbiť.
“Kde máš spálňu? Ukáž mi ju!” povedala a paralyzér vzdialene namierila na môj rozkrok. Páni, moc robí z ľudí divy. Poslušne som splnil jej príkaz.
“A teraz sa vyzleč!”
Pokýval som hlavou a odvážne čakal, ako zareaguje.
“To mám urobiť sama?”
Usmial som sa a spokojne pokýval hlavou. Samozrejme začala rovno od rozkroku. Zvedavo mi stiahla nohavice aj boxerky. Čakal som nejaký komentár, ale iba ho vzala do pusy a predviedla, že vie ako s takým citlivým nástrojom narábať. Krv sa mi do neho hrnula tak veľmi, až to začalo byť nepríjemné. To tým skúseným saním. Stačil akýkoľvek letmý dotyk jazykom či perami a nepríjemný pocit sa zmenil intenzívne vzrušenie.
“Bože, ty máš ale talent.” zvolal som vzrušený do ticha. Nevedel som kontrolovať ani vlastný hlas.
“Počkaj, to lepšie ešte len príde.”
“Ach, už sa neviem dočkať.” odpovedal som vzrušene.

Šibalským pohľadom mi naznačila, nech presunieme do postele. Vyhovovalo mi to, pretože kolená sa mi po tom tornáde priam podlamovali. Na hrudi mi pristál ten paralyzér, ako symbol jej moci nado mnou. Popravde, bol mi ukradnutý, bral som ho ako rekvizitu. Kto normálny, by ho aj použil.

Vyskočila na mňa ako gazela. Dosadla divoko až na doraz. Páčil sa mi jej nadržaný výraz. Tá šibalská iskra v jej očiach, ako keď dieťaťu dáš novú hračku. Vzájomne sme sa dráždili pohľadmi, zatiaľ čo jej panva vykonávala veľmi špecifický pohyb. Pomaly sa pridvihla, ale čo najviac odo mňa, takže som ucítil všetky steny jej útrob. Prisunula panvu bližšie ku mne a prudko dosadla až nadoraz. Keď zrýchlila tempo, vyzeralo to ako nejaký exotický tanec, čo vzruší každú mužskú pýchu na maximum.

Spomalila, rukou mi prešla postupne po bruchu až miestu, kde zanechala nebezpečný predmet. Sekundu na to sa ozvala hlasná rana sprevádzaná jasnou iskrou. Skríkla od prekvapenia.
“Čo sa stalo, čo sa stalo? Žiješ?” spanikárila. Nedokázal som jej odpovedať, pretože tiež som zostal v šoku.
“Hej.” vypotil som zo seba po chvíli.
“Vďaka Bohu. To som nespravila naschvál.”
Bolo to len pár milimetrov od môjho srdca, našťastie iskra nepreskočila až pokožke a naše telá neabsorbovali žiadny výboj. Možno už boli tak nabité, že už to ani nebolo inak možné.
“Dajme to radšej preč skôr, ako si niekto z nás ublíži.” vyhlásil som ihneď potom, ako som sa upokojil.
“Jasné, ty si úplný blázon.” obvinila ma popri odstraňovaní toho nebezpečného predmetu.
“Ja? Ty si ma tu pred chvíľou skoro zabila.” zažartoval som.
“Prepáč, už sa to nestane.” pritúlila sa ku mne a zobrala do ruky môj mierne zvädnutý nástroj. Takmer instante sa prebral k životu. Oddali sme sa bozkom, ale na moje prekvapenie už nemali takú intenzitu, ako predtým. Tá neistota, strach, adrenalín. To všetko posúvalo celý akt na inú úroveň.

Hoci bozky už neboli také omračujúce, jej pohyb panvy zostal naďalej impozantný. Užíval som si ho plnými dúškami. Bol som vďačný sa ten incident. Pomohol mi sa trocha upokojiť, inak by som určite po chvíli striekal ako rozbitý hydrant. Teraz som to dokázal znášať bez dodatočného sebazaprenia. Okrem toho v mojom penise už nebolo toľko nahrnutej krvi, čo mi predtým spôsobovalo občas až nepríjemnú bolesť.

Keď zaklonila dozadu, zaprela rukami a našponovala ako luk, naskytol sa mi dokonalý pohľad. Jej prsia i brucho sa pekne vystreli a prsia sa začali pohybovať pekne usporiadane hore a dole. Ten jej tanečný pohyb panvou zrazu impaktoval úplne nové miesta. Obdivoval som, akú veľkú vytrvalosť má. Z oboch nás sa liali kvapky poty, no vyvrcholenie sme si nechávali na poslednú možnú chvíľu. Ja som ho mal na krajíčku, no zdalo sa, že aj ona.

“Ja už dlhšie nevydržím.” skríkol som do priestoru zaplavenom jej vzdychmi.
“Ešte sekundu.” precedila cez zuby pomedzi jej vytrvalý orgazmus. Neviete si predstaviť aké mučivé to bolo pre mňa. Byť v centre diania takto intenzívneho vyvrcholenia a nemôcť sa zúčastniť. Držal som sa, ako len vedel. V poslednej sekunde som ju zo seba zhodil a zaplavil jej telo tekutými plodmi, ktoré sme si spoločne zasiali. Bolo ich toľko, že samého ma to prekvapilo. Ručal som pri tom, ako strelený jeleň.

“Uff, to bola jazda.” skonštatoval som po poriadne dlhej chvíli.
“To hej.” odpovedala spokojne. Na jej tele pomaly zasychal ten močiar, ktorým som ju posial. Koketne si nabrala z neho kúsok a ochutnala.
“Mmmm, chutíš celkom fajn.” skonštatovala a dopriala si ďalšiu dávku proteínov. Po chvíli sa vytratila do sprchy a ja som mohol konečne pokojne premýšľať, čo sa to tu udialo.

Ktosi zabúchal na dvere. Nezaklopal, ale zabúchal. Vari sme boli tak hlučný, opýtal som sa sám seba.
“Čo to má do čerta byť.” zahundral som nahlas. Prišla za mnou už oblečená so slovami: “Každý tvoj príbeh musí mať nečakaný zvrat, tak tu ho máš.”
______________
Ak vás zaujíma, čo ma čakalo za dverami, nechajte komentár. Schválne skúste uhádnuť. A ak sa vám poviedka páčila, tak nezabudnite dať lajk.