Slnko sa opieralo do listov, farbilo ich na zlatista a hádzalo dlhé tiene cez trávu. Vzduch bol plný vône ihličia a čerstvej zeme.
Neisto som sa usadila na starom pni, môj batoh plný učebníc chémie ťažko dopadol vedľa mňa. Peter sa usmial, jeho oči sa leskli pod hustými mihalnicami. Mal na sebe ošúchané džínsy a voľné tričko, ktoré len zdôrazňovalo šírku jeho ramien.
„Takže, chémia,“ Peter prehodil, jeho hlas bol hlboký a pokojný. Prelistoval môj zošit. „Kde presne ti robí problém tá organika?“
Pokrčila som plecami, no cítila som, ako mi na lícach stúpa teplo. „Všetko. Všetky tie vzorce, reakcie. Je to ako cudzí jazyk.“
Peter sa zasmial, príjemný, nízky zvuk. „Nie je to také zlé. Len treba pochopiť logiku.“ Naklonil sa bližšie, jeho rameno sa takmer dotýkalo môjho. Z jeho pokožky sálalo teplo, jemná vôňa kolínskej, zmiešaná s niečím sviežim, prírodným.
Otvoril moju učebnicu na strane s alkánmi. „Pozri, toto je základ. Predstav si, že uhlík je ako človek, ktorý si hľadá štyroch kamarátov.“
Sústredila som sa na jeho prst, ktorý prechádzal po textu, ale vnímala som aj to, ako sa mu napína pokožka na predlaktí. Bolo ťažké sústrediť sa na väzby, keď som cítila jeho prítomnosť tak blízko.
„Rozumieš?“ Peter sa na mňa pozrel, jeho pohľad bol intenzívny. Prikývla som, hoci som si nebola istá, čo presne jej vysvetľoval. Moje myšlienky sa vznášali niekde inde.
„Máš pekné oči,“ Peter zašepkal, jeho prst sa namiesto na knihu presunul na moje líce. Jemne ma pohladil a ja som zadržala dych. Jeho dotyk bol elektrizujúci, rozochvel ma.
„Ja...“ nedokázala som dokončiť vetu. Moje srdce búšilo.
Peter sa usmial, jeho tvár sa priblížila. Jeho pery boli plné, mierne pootvorené. Cítila som jeho teplý dych na svojich perách. Potom sa jeho ústa spojili s mojimi. Bol to jemný dotyk, nežný, ale s prísľubom niečoho viac. Zatvorila som oči, moje telo sa uvoľnilo. Jeho jazyk sa dotkol môjho, skúmal, nabádal.
Nechala som sa viesť, môj vlastný jazyk sa prelína s jeho. Sladká chuť, jemná ako med, sa mi rozliala v ústach. Peter ma chytil za pás, pritiahol si ma bližšie, až kým medzi nami neostal žiadny priestor. Moje ruky sa automaticky omotali okolo jeho krku, prsty sa mi zaborili do jeho vlasov. Bozk zosilnel, stal sa dychtivejším, naše pery sa otierali, jazyky sa prepletali, sŕkali jeden druhého.
Peter sa odtiahol len na pár centimetrov, jeho čelo sa opieralo o moje. „Nepáči sa mi, keď sa trápiš nad chémiou,“ zašepkal, jeho hlas bol chrapľavý. „Mám lepší nápad, ako stráviť popoludnie.“
Prekvapene som sa naňho pozrela, moje zreničky boli stále rozšírené, pery opuchnuté od bozkov. „Aký?“
Peter sa znova usmial, tentoraz s iskierkami v očiach. „Poď.“ Vstal, podal mi ruku. Bez váhania som ju prijala. Viedol ma hlbšie do lesa, ďalej od chodníka, až k malej, skrytej čistinke, kde tráva bola mäkká a vysoká. Slnko tam prenikalo len v tenkých lúčoch.
„Tu sa nás nikto nenájde,“ povedal Peter, jeho ruka mi jemne prešla po chrbte. Zachvela som sa. Jeho dotyk bol ako oheň, ktorý sa šíril po mojej koži. Peter ma pritlačil k sebe, jeho pery znova našli moje. Tentoraz bol bozk divoký, naliehavý. Zavzdychala som.
„Si taká krásna,“ zamrmlal mi do vlasov. Začal mi rozopínať gombíky na blúzke, jeho prsty boli prekvapivo obratné. Chladný vzduch sa dotkol hrudníka, keď sa látka roztvorila. Jeho oči prešli po mojom tele, zastavili sa na mojej podprsenke a povedal:. „Nádherné prsia.“
Cítila som sa nahá pod jeho pohľadom, ale nebolo to nepríjemné. Cítila som sa žiadaná. Peter mi stiahol blúzku z ramien, potom roztiahol ramienka podprsenky. Moje prsia sa uvoľnili, bradavky stvrdli od vzrušenia. Peter sa na ne pozrel, jeho pohľad bol plný túžby. Priblížil sa a jeho ústa obklopili jednu z mojich bradaviek. Sŕkal, jemne cical, jeho jazyk sa hral s moj citlivou pokožkou. Prehla som sa dozadu, môj chrbát sa dotkol mäkkej trávy. Moje vzdychy sa zrazu ozývali v tichu lesa.
Peter sa presunul, jeho telo sa o mňa zrazu pritlačilo. Cítila som jeho tvrdosť oproti svojmu bruchu. Jeho ruka skĺzla k mojim džínom, rozopla gombík, potom zips.
Pomohla som mu, hoci ruky sa mi triasli. Džínsy sa zosunuli po mojich nohách, nasledovali nohavičky. Bola som úplne nahá pod ním. Peter si tiež stiahol džínsy, ktoré odhalil jeho pevný, stvrdnutý úd. Bol väčší, než si predstavovala, pulzoval životom.
„Si pripravená?“ zašepkal, jeho pohľad bol plný otázok. Prikývla som, moje oči boli plné dôvery. „Áno.“
Peter sa nado mňa naklonil, jeho úd sa dotkol môjho vlhkého klitorisu. Cítila som, ako sa jeho špička jemne otiera o môj klitoris, posiela vlnu rozkoše po celom jej tele. Potom sa pomaly, opatrne zatlačil. Vzduch mi unikol z pľúc. Bol to zvláštny pocit, plný a napätý. Peter sa zastavil, čakal, kým si zvyknem. Snažila som sa uvoľniť, no moje svaly sa stiahli…
„V poriadku?“ spýtal sa, jeho hlas bol hlboký. Prikývla som, môj dych bol plytký. „Pokračuj.“
Peter sa začal pohybovať, pomaly, jemne. Jeho boky sa otáčali, jeho úd sa zasúval hlbšie a hlbšie. Zakaždým, keď sa zasunul, som cítila, ako sa moje telo naťahuje, potom sa prispôsobuje. Cítila, ako sa jeho gule jemne udierajú o jej zadok. S každým ďalším vpichom sa intenzita zvyšovala. Jeho úd sa vo mne pohyboval, šuchotal, špliechal… Zvuk našich tiel sa miešal s tichým šepotom vetra v listoch. Peter zrýchlil, jeho dýchanie bolo ťažké, jeho svaly sa napínali. Rytmicky som sa mu prispôsobila, moje boky sa dvíhali, aby ho privítali. Cítila som, ako sa vo mne buduje tlak, ako sa rozkoš šíri z môjho vnútra.
„Ach, Peter,“ vzdychla som, no môj hlas bol sotva počuteľný.
„Si úžasná,“ zamrmlal. Jeho vpichy boli hlbšie, rýchlejšie. Cítila som, ako sa blížime k vrcholu, ako sa moje telo napína do úžasného oblúka. Potom prišla vlna, intenzívna, šíriaca sa od môjho klitorisu, prechádzajúca celým mojim telom. Celá som sa striasla, moje svaly sa stiahli a vydala som dlhý, prenikavý vzdych.
Peter ma krátko na to nasledoval, jeho telo sa naplo, vydal hlboký ston a jeho horúce semeno mi vystriekal na brucho - teplé a lepkavé.
Ležali sme tam, prepletení, nás dych sa pomaly upokojoval. Slnko už skoro zapadlo, farbilo oblohu na fialovo a oranžovo. Vzduch bol chladnejší, ale stále som cítila teplo Petrovi tela pri sebe.
“To bolo... lepšie ako chémia,“ zašepkala som… Peter sa zasmial, jeho ruka ma jemne pohladila po vlasoch. „To si píš, že bolo.“ Otočil sa ku mne, jeho oči boli plné vzrušenia a bolo vidno, že je pripravený v tomto našom dobrodružstve pokračovat…
Ležala som v jeho objatí, moje telo bolo spokojné a uvoľnené. Chémia už nebola len o vzorcoch, bola o pocitoch, o reakciách, ktoré sa nedali nájsť v žiadnej učebnici. A práve na túto chémiu nikdy nezabudneme.
