Pokračovanie 1. časti
Padnem na kolená na studenú dlažbu v predsieni. Ona si rozopne rifle, ale nesťahuje ich úplne dole – len do polovice stehien. Vidím čierne nohavičky, ktoré sú už trochu vlhké v strede. Prehrabne sa v nich rukou, potom mi tú istú ruku priloží na ústa.
„Najprv ochutnáš, aký si to urobil trapas.“
Jej prsty chutia mydlom, potom a ňou. Silno. Potom ma chytí za vlasy.
„Ruky za chrbát. A jazyk von.“
Keď mi sadne na tvár nie je to jemné ani pomalé. Je ťažká,mokrá,hlasná – stoná skôr zľahka urážlivo, než rozkošnícky.
„Tak toto si chcel, nie? Aby Ti veľká ženská sedela na ksichte a používala ťa ako handru na podlahu.“
Nemôžem odpovedať. Len slintám, lapám po vzduchu a cítim, ako mi stojí tak tvrdo, že to bolí cez tepláky.
Keď skončí – prudko, s krátkym zachvením – nezostane na mne ani kúsok cti. Stojí nad tebou, nohavičky stále stiahnuté, rifle do polovičky stehien.
„Teraz si to zaslúžiš dokončiť,“ povie. „Ale nie tak, ako si predstavuješ.“
Sadne si na gauč, nohy od seba. Ukáže prstom na svoje stehná.
„Sem. A rukou si to môžeš robiť sám. Pomaličky. A pozeraj sa mi do očí celý čas. Keď sa odvážiš odvrátiť pohľad, idem preč.“
Tak to urobím ako mi povie.
Sedím medzi jej stehnami, tvár 20 cm od miesta, ktoré pred chvíľou používala, a onanujem si – rýchlo, zúfalo, ponížene – kým sa ona pozerá zhora s tým istým polosmiechom, aký máva, keď utiera schody.
Keď príde môj výstrek , vystreknem na jej lýtko. Ani sa nepohne. Len povie:
„Teraz to olížeš. Všetko. A potom mi povieš ďakujem.“
Keď to urobím, zdvihne mi hlavu za bradu.
„Budúci pondelok o štvrť na desať. Presne tu. A nabudúce si oblečieš niečo, čo sa dá rýchlo dať dole. Lebo ja nemám čas čakať.“
Potom si zapne rifle, vezme vedro a odíde. Dvere za ňou sa zatvoria veľmi ticho.
A ja tam ostanem na zemi – mokrý, ponížený, s chuťou jej na jazyku a s vedomím, že o týždeň to bude ešte horšie 😝🤤😜
