Konečne sa nám s Janou podarilo urvať jeden wellness víkend len pre seba. Po celonočnom milovaní a následnom dni strávenom vo wellnesse, sme sa vydali navečer na prechádzku len tak do uličiek malého, kúpeľného mesta, kde sme boli ubytovaní. Po ceste sme narazili na lokálnu krčmičku, kde nás zaujal nápis pred dverami "Večer - Človeče nezlob se". Zo zvedavosti sme nakukli a domáci nás hneď informoval, že kto má záujem, hrá pri stole známu hru s tým, že platí pravidlo, že kto prehrá hru platí rundu ostatným pri stole. Fajn, hovorím, ale my sme len dvaja. Nie je problém, odvetil domáci a zaviedol nás ku stolu, kde sedel vysoký, sympatický muž. Som Robert, predstavil sa. Bol asi v Jankinom veku okolo 50tky, vyšportovaný, pevný muž s priamym a prenikavým pohľadom a tmavými, hustými a miestami už mierne prešedivenými, nakrátko ostrihanými vlasmi Máte chuť sa zahrať, opýtal sa dvojzmyselne a pozrel na nás svojim príjemným, hrejivým pohľadom. Prečo nie, môže to byť príjemné spestrenie nášho víkendu, odpovedala Jana a ja som zaregistroval tie jej šibalské ohníčky v jej očiach, ktoré som dobre poznal, keď takto podvedome signalizovala, že sa jej nejaký muž páči. Hrali sme na malom poli a tak ako išiel čas, mali sme v sebe už zopár drinkov. Robert bol veľmi príjemný spoločník a hra nás bavila čím dal viacej. V najlepšom prišiel domáci, že musí zatvárať lebo už je 22,00 a v kúpeľnom mestečku sa dosť striktne dodržuje nočný kľud. Ale, že keď chceme môžeme si "Človeče" požičať s tým, že na druhý deň mu ho vrátime. No čo?, opýtal som sa Roberta vonku. Ideme ku nám na izbu? Máme tam ešte niečo na pitie a môžeme pokračovať. Prečo nie, odvetil Robert, ešte nie je predsa čas na spánok. Zachytil som Jankin vyčítavý pohľad, že som sa jej ani neopýtal a rozhodol aj za ňu, s tým, že teraz sa už nedalo povedať nie. Po príchode na izbu sme si dali Prosecco, čo sme mali v chladničke, "Človeče" rozložili na veľkej manželskej posteli a išli znovu hrať. Neviem ako Vy, povedal z ničoho nič Robert, ale ja už mám celkom dosť. Mali by sme zmeniť pravidlá, lebo zajtra budeme rozbití na sračky. A čo navrhuješ opýtala sa Jana. Robo sa nás skúmavo pozrel a váhavo povedal. Raz sme to na chate hrali tak, že za každý vyhadzov figúrky šiel jeden kúsok oblečenia dole. Musím priznať, že na niečo také som nebol pripravený a zvláštna zmes vzrušenia spolu s kategorickým odmietnutím racionálneho ja, mne prudko zvýšili srdcovú frekvenciu. Pozrel som sa skúmavo na Janku. Videl som ako očervenela v tvári, ale zrejme ma chcela vytrestať za moje neuvážené rozhodnutie "bez nej" a tak len mykla plecom, víťazoslávne na mňa pozrela a odvetila. Prečo nie, to by mohlo byť celkom zaujímavé. Potvora jedna, pomyslel som si. Tak poďme na to, pozrel som sa na ňu naštvane, lebo som čakal, že tieto hranice neprekročí a stopne to. Robert sa našťastie správal celý večer ako gentleman a jeho vystupovanie, vrodená slušnosť, inteligencia, empatia a sarkastický zmysel pre humor mne imponovali. Začali sme hrať a hra za chvíľu dostala úplne nový rozmer. Bez toho aby sme si s Robom niečo povedali, začali sme poľovať na Janku. Vedela, že z mojej strany je to odveta a tak za chvíľu sedela pred nami len v nohavičkách a podprsenke. Ja som mal na sebe ešte nohavice a tričko a to isté aj Robo. Atmosféra už sa dala krájať. Priestor izby bol naplnený vzrušujúcim sexuálnym napätím a takmer nikto už ani nijak moc nerozprával, ani nič nekomentoval. Janke sa podarilo vyraziť Roba a obi dvaja sme sa zvedavo prizerali, keď si začal sťahovať rifle dole. Otočil sa k nám chrbtom, keď ich vyzliekol, úhľadne ich poskladal, odložil do kresla a otočil sa k nám. To čo sme videli nám obi dvom vyrazilo dych. Pod jeho boxerkami sa rysoval penis obrovských rozmerov, uložený na stranu. Na Robovi bolo vidieť, že sa trochu hanbí, že nedokáže dobre skryť svoje vzrušenie z hry a hlavne z Jany, ktorá pred ním sedela len v nohavičkách a podprsenke. V ďalšom priebehu hry som ja už zostal len boxerkách, tak ako aj Robo, ktorý hneď na to vyrazil Janu. Významne sme sa na ňu pozreli a ona cítila naše vzrušenie. Pristúpila ku mne a s úsmevom ma požiadala "pomôžeš mi". Rozopol som jej podprsenku, nechala ju skĺznuť pozdĺž jej nádherného pevného tela zrelej 50tničky a odhalila svoje pevné trojky opálené z nuda pláží. Bradavky mala zdurené od vzrušenia a skúmavo na nás pozerala, čo to s nami urobí. Robo reagoval okamžite a jeho navretý penis sa mu dral von z boxeriek. Janka si sadla ku nám a ja som zaregistroval, že jej nohavičky sú už v strede celé vlhké od prežívaného vzrušenia. Nevedela sa ovládať a jej pohľady, napriek jej snahe o sebakontrolu stále častejšie smerovali k Robovi a jeho rozkroku. Aj ja som bol jeho veľkosťou fascinovaný a napriek závisti, som aj ja chcel vidieť jeho krásavca v celej jeho nádhernej majestátnosti. S Jankou sme teraz bez dohovoru začali poľovať na Roba a všetci sme vedeli o čo nám ide. Dlho nám nemohol unikať a po chvíli prišiel ten dlho očakávaný jeho vyhadzov. Teraz už sa nesnažil svoje vzrušenie skrývať, stiahol si dole svoje boxerky a priamo pred našimi očami na nás vyskočil jeho neskutočný falus vikingských bojovníkov, ktorý po dobytí mesta plienil a drancoval všetky ženské vagíny, ktoré plnil svojim spermatom víťazov. Jana z neho nevedela odtrhnúť zrak a musím priznať, že aj ja som na neho pozeral s obdivom a závisťou zároveň. V ďalšom kole som prehral ja, ale moj 18/5 penis bol momentálne na druhej kolaji, aj keď Janku dokázal veľakrát potešiť k jej plnej spokojnosti. Potom konečne prehrála aj Janka svoj posledný kúsok oblečenia a obi dvaja s Robom sme sa na ňu pozreli. Postavila sa oproti Robovi, tak by mal jej pičku na úrovni jeho očí a zvodne a pomaly si pred ním začala sťahovať nohavičky. Robo sa len fascinovane prizeral, ako mu v plnej kráse ukázala svoju dohladka vyholenú, opálenú mušličku, teraz už úplne vlhkú od prežívaného vzrušenia. A čo ďalej, opýtal som sa prerývane s hrčou v krku. Aké budú ďalšie pravidlá? Napadá Vás niečo? Opýtala sa zmyselne Janka a pozrela sa nás s Robom. Čo tak, keď ten čo bude vyhodený, bude musieť splniť úlohu, čo mu určí ten, čo ho vyhodil? Pozreli sme sa spýtavo na seba a všetci sme len mlčky prikývli ... pokračovanie na budúce
