„Lucia berie. Zuzana zostáva.“
Zuzana sa vrátila k baru, dych sa jej pomaly upokojoval. Adrenalín z konfrontácie so Žralokom a agresívnym mladíkom ešte stále koloval v jej žilách, ale navonok zostala profesionálne chladná.
Eva na ňu len krátko pozrela, uznanlivo prikývla a potom bradou ukázala smerom k zadným dverám.
„Dnes sa to tu začína plniť skôr. Choď dozadu k ostatným, Lucia. O chvíľu vás zavolám na plochu,“ povedala Eva a začala leštiť poháre.
V zákulisí, v takzvanom backstage, vládla úplne iná atmosféra. Miestnosť bola plná vône lakov na vlasy, lacných aj drahých parfumov a cigaretového dymu. Bolo tu už viacej dievčat. Niektoré si upravovali mejkap, iné len mlčky hľadeli do telefónov. Zuzana sa posadila do rohu a sledovala ich. Cítila sa medzi nimi ako votrelec, no zároveň si uvedomovala, že ich osudy sú si v niečom desivo podobné.
Okolo štvrtej sa klubom rozliala hudba. Rytmus bol pomalý, pulzujúci — signál, že prišli noví hostia.
Reproduktory sa naplnili zvodným hlasom Nikki Idol a priestorom sa niesli tóny skladby Lady Touch Yourself, ktoré dodávali celej miestnosti ešte intenzívnejší, dráždivý náboj.
Do hlavnej sály vstúpili dvaja muži.
Jeden okolo tridsiatky — upravený, sebavedomý, drahý v každom geste. Druhý starší, unavenejší. Taký typ, čo už všetko videl… a aj tak sa sem vracia.
„Dámy, na scénu,“ ozval sa Evin hlas.
Zuzana vyšla spolu s ostatnými na pódium.
Červený korzet sa pod reflektormi rozžiaril a flitre hádzali krvavé odlesky na steny. Začala sa hýbať do rytmu, boky sa vlnili v sieťovaných pančuchách, ruky v saténových rukavičkách kĺzali po jej vlastnom tele.
Pohľady mužov ignorovala.
Aspoň sa o to snažila.
Mladší si ich premeral s takmer technickým záujmom. Nakoniec jeho pohľad uviazol inde — na štíhlej čiernovláske na opačnom konci pódia.
Starší neváhal. Vybral si dievča, ktoré očividne poznal. Keď obaja muži so svojimi „úlovkami“ zmizli v útrobách klubu, hudba stíchla. Zuzana sa bez slova otočila a vrátila sa späť do backstage. Zhodila zo seba lodičky a oprela si hlavu o studenú stenu.
Ten pocit bol zvláštny. Na jednej strane cítila úľavu, že nemusí ísť do izby, no na druhej strane sa ozvalo niečo iné – niečo nebezpečné. Lucia v nej cítila mierne sklamanie, že dnes nebola tou prvou voľbou. Profesionálna hrdosť začínala prekrývať morálne zábrany.
Netrvalo dlho a hudba sa rozbehla znova.
Zuzana sa vrátila na pódium.
Tentoraz bez váhania. Pohyby mala istejšie, pohľad tvrdší. Skúsila to inak — zachytávala oči mužov, držala ich o sekundu dlhšie, než bolo príjemné. Tichá výzva. Kontrola.
Na chvíľu to fungovalo.
Jeden z mužov spozornel. Druhý sa pousmial.
A potom… nič.
Pohľady sa odtrhli. Záujem sa rozplynul rovnako rýchlo, ako prišiel.
Keď hudba doznela, Zuzana už dopredu vedela výsledok.
Zasa nič.
Zišla z pódia bez emócie. Tentoraz sa ani nezastavila. Len prešla popri ostatných späť do backstage, akoby to pre ňu nič neznamenalo.
Ale znamenalo.
O niečo viac než predtým.
V tomto biznise nebol nezáujem len ranou pre ego, znamenal prázdnu obálku na konci dňa. Zuzana si sadla pred zrkadlo, uprela pohľad na svoj odraz a v duchu sa pýtala: Čo robím zle? Alebo je Lucia pre tento svet ešte stále príliš slušná?
Zuzana sedela v backstage, hlavu opretú o dlane, keď sa dvere otvorili a Eva na ňu kývla. „Lucia, bar. Máš tam niekoho.“ Ten pocit sklamania sa v sekunde vyparil a nahradila ho profesionálna pohotovosť. Zuzana si rýchlo upravila korzet, pretrepla si vlasy a s novonadobudnutým sebavedomím vykročila k baru. Pri vysokom pulte ju čakal starší pán v dokonale padnúcom obleku. Pôsobil distingvovane, jeho tvár zdobila sieť jemných vrások a z jeho pohľadu vyžaroval pokoj, ktorý v tomto hlučnom klube pôsobil takmer nepatrične. „Dobrý večer, Lucia,“ pozdravil ju hlbokým, kultivovaným hlasom. „Dáte si niečo so mnou?“ Zuzana sa jemne usmiala a sadla si na barovú stoličku vedľa neho. „Beefeater s tonikom, prosím.“ Keď sa však Eva otočila k fľašiam, Zuzana jej sotva badateľným gestom naznačila jasnú stopku. Potrebovala mať kontrolu. Dostala vysoký pohár plný ľadu, toniku, s plátkom limetky a čerstvou mätou. Navonok vyzeral ako drink, ktorý si objednala, no vo vnútri nebola ani kvapka alkoholu. „Chcel by som si u vás objednať hodinu GFE,“ povedal pán priamo, no bez náznaku drzosti. „Mám rád spoločnosť ženy, ktorá vie nielen tancovať, ale sa aj rozprávať.
Zuzana prikývla. GFE – predstieraná blízkosť, neha a ilúzia vzťahu. Pán bez slova odrátal hotovosť a ponúkol jej rameno. Nekráčal za ňou ako dravec, ale viedol ju s úctou, ktorá ju vyviedla z miery. Keď sa dvere izby číslo jedna zavreli, Zuzana pochopila, že táto hodina nebude o mechanickom akte, ale o niečom oveľa intímnejšom a nebezpečnejšom pre jej vlastné vnútro.
V izbe číslo jedna sa čas akoby spomalil. Nebolo tam žiadne náhlenie, žiadne dravé pohľady ani netrpezlivosť.
Starší pán si pokojne sadol do kresla. Zuzana, verná pravidlám GFE, si sadla na okraj postele oproti nemu. Medzi nimi zavládlo ticho, ktoré však nepôsobilo nepríjemne.
Potom začal hovoriť.
Rozprával o svete, ktorý sa mu zdal čoraz chladnejší a bezohľadnejší. O samote, ktorá ho sprevádzala od smrti manželky. O prázdnom dome, kde chýbal smiech, dotyk… a najmä niekto, kto by ho naozaj počúval.
Zuzana mlčala.
Len ho vnímala.
V jeho slovách cítila niečo známe. Únavu. Ticho, ktoré sa nedá prehlušiť. Pocit, že človek ide ďalej len zo zvyku.
Na chvíľu prestala byť Luciou.
Nebola to zvodná žena v korzete ani tovar, za ktorý sa platí.
Bola len ženou, ktorá sedí oproti inému človeku… a rozumie mu viac, než by chcela.
Keď jeho hlas postupne stíchol, Zuzana sa zdvihla a pristúpila k nemu. Jej dotyk bol jemný, pokojný. S nehou, ktorá nebola predstieraná, ho orálne a ručne uspokojila. Nebola v ňom rutina ani predstieraná vášeň — skôr tichá blízkosť, ktorú obaja na chvíľu potrebovali.
Bol to pokojný záver ich spoločnej hodiny.
Muž sa jej poďakoval, upravil si sako a pri odchode sa na ňu ešte raz usmial. Ten úsmev bol nenápadný, no úprimný. Akoby si so sebou odniesol aspoň kúsok pokoja, ktorý mu doma chýbal.
Dvere sa za ním potichu zavreli.
Zuzana zostala v izbe sama.
Chvíľu sa ani nepohla.
V ušiach jej stále doznievali jeho slová o tom, aký vie byť svet krutý.
A prvýkrát za dlhý čas mala pocit… že to nebola len práca.
Cestou späť do backstage Zuzana prechádzala okolo baru. Pri pulte stáli dvaja muži, obaja niečo pred tridsiatkou, v očiach mali ten známy dravý záblesk piatkovej noci.
Tentoraz nečakala. Keď sa ich pohľady stretli, Zuzana sa na nich vyzývavo, takmer drzo usmiala. Muži úsmev okamžite opätovali a jeden z nich ju jemne zastavil za rameno.
„Kam sa tak ponáhľate, kráska? Dáte si s nami drink?“ Zuzana sa na moment zastavila. „Beefeater s tonikom,“ povedala a pozrela na Evu. Tentoraz žiadne tajné gestá. Potrebovala niečo ostré, čo by jej dodalo odvahu na to, čo cítila vo vzduchu. Skutočný gin ju príjemne zahrial v hrdle. „Mali by sme pre vás návrh,“ začal ten nižší z nich a naklonil sa k nej bližšie. „Chceli by sme vás obaja. Spolu. A nebránime sa ani nejakým... špeciálnym príplatkom, ak sa o nás dobre postaráte.“ Zuzana v duchu prepočítala čas. Bola unavená, v hlave mala ešte stále slová smutného vdovca, no pohľad na dvoch mladých, pripravených mužov v nej prebudil niečo iné. Spomenula si na Žraloka a jeho chladnú logiku úspechu. Toto bola šanca uzavrieť deň s poriadnym balíkom peňazí.
„Dobre,“ prikývla a dopila zvyšok ginu. „Urobíme to. Ale podľa mojich pravidiel.“ Vstala, upravila si korzet a s dravým úsmevom ich viedla smerom k izbám. Vedela, že doma ju čaká Milan a ticho ich bytu, ale v tejto chvíli existovala len Lucia a jej posledná, najväčšia splátka tejto noci. Ako hovoril Žralok: v tomto biznise neexistujú city, len príležitosti, ktoré treba chytiť za pačesy.
Keď vošli do izby, Zuzana sa na nich krátko pozrela a bez okolkov sa spýtala: „Tak ako to chcete?“ „Chceli by sme to so všetkým,“ odpovedal jeden z nich sebaisto. „Teda orál bez ochrany a aj anál.“ Zuzana len vecne prikývla. „Ok. Takže to máte dvakrát premium za 240, dvakrát orál bez za 80 a dvakrát anál, čo je 120. Spolu 440.“
Chlapi bez slova súhlasili. Peniaze jej podali priamo do ruky. Zuzana ich v tichosti prepočítala, a keď suma sedela, schovala ich do kabelky. Kým sa muži jeden po druhom pobrali do sprchy, Zuzana využila chvíľu na prípravu. Zbavila sa spodnej bielizne, stiahla si rukávniky a na nočný stolík vedľa postele si pripravila zásobu kondómov. Následne siahla po kréme a nešetrila ním – hojne ho naniesla na miesta, ktoré mali byť čoskoro stredobodom pozornosti, aby bolo všetko pripravené presne podľa ich požiadaviek.
Keď jeden po druhom vyšli zo sprchy, Zuzana na nič nečakala. Kľakla si pred nich a okamžite sa začala venovať ich mužnosti. Najprv ich dráždila len rukami, sledujúc ich reakcie, a potom sa striedavo a s citom venovala každému ústami. Chlapi spokojne privierali oči, opierali sa o stenu a ticho si užívali jej profesionalitu. Po chvíli ju jeden z nich jemne, ale pevne podvihol a nasmeroval k posteli. Zuzana presne vedela, čo má robiť. Zaujala polohu na štyroch, zatiaľ čo sa posteľ pod jej váhou mierne prehla.
Jeden z mužov sa k nej odzadu pritlačil a plynule vnikol do jej pošvy. Vďaka kombinácii krému a prirodzenej vlhkosti, ktorú v nej vyvolalo narastajúce vzrušenie, bol prienik hladký a hlboký. Zuzana len ticho vydýchla, keď pocítila jeho blízkosť, a pripravila sa.
Z jej úst sa vydral tichý vzdych vzrušenia, no ten netrval dlho. Druhý z mužov k nej pristúpil a rázne jej svojím penisom zaplnil ústa, čím utlmil akýkoľvek ďalší zvuk. Začal rytmicky prirážať a s každým pohybom ho zasúval hlbšie a hlbšie, až kým Zuzana nestratila pojem o okolí. Nemala čas ani priestor na protest, a tak sa im úplne odovzdala, poddajná ich hrubej sile.
Jej prsia sa divoko hojdali v rytme ich prudkých prírazov, zatiaľ čo ich muži striedavo brali do rúk a stískali tak, ako na ne práve dočiahli.
Ten, ktorý ju narážal zozadu, jej občas uštedril poriadny plesanec po zadku, až jej koža sčervenala. Jej vystrčený, silno červený a vyplieskaný zadok svietil v prítmí izby ako maják. Zuzana chcela v tej chvíli niečo namietnuť, možno aspoň slabo protestovať, no cez zaplnené ústa nemala ako. Všetko to bolo príliš rýchle, živelné a nekompromisné.
Izbou sa ozývalo len pravidelné plieskanie tiel o seba, sprevádzané jej dusivými zvukmi a ťažkým dychom mužov. Chlapi na jej telo nebrali žiaden ohľad; ich pohyby boli tvrdé, mechanické a nekompromisné. Táto intenzita však na Zuzanu zapôsobila inak, než čakala. Telo jej napokon vypovedalo poslušnosť a celá sa roztriasla v prvom, tentokrát úplne nepredstieranom orgazme. Muži však nekončili. Len čo pocítili jej chvenie, stroho si vymenili miesta a bez prestávky pokračovali v napĺňaní zvyšku svojej dohody.
Keď Zuzanou otriasol ďalší orgazmus, muži si bez slova vymenili prezervatívy za čerstvé. Jeden z nich vzal zo stolíka lubrikant a začal ju opatrne pripravovať. Najprv do jej análneho otvoru vnikol jedným prstom, no čoskoro pridal ďalšie, až kým sa jej svaly pod tlakom troch prstov dostatočne neuvoľnili. Hneď nato ju vyplnil svojou pýchou. Tvrdými a hlbokými prírazmi ju poriadne popreťahoval, pričom si vychutnával tesnosť jej tela. Zuzana sa len kŕčovito držala a jej hlasné vzdychy sa nekontrolovane rozliehali po celej izbe. Keď si dostatočne vychutnal, uvoľnil miesto svojmu kamarátovi. Ten na nič nečakal a rovnakým spôsobom si ju vychutnal, zatiaľ čo Zuzana, omámená rozkošou a únavou, prijímala každý jeden pohyb.
Potom si ju jeden z nich zobral na koníčka. Ľahol si na chrbát a Zuzana si jeho nástroj opatrne naviedla do svojej pošvy, pripravená začať rytmicky jazdiť. Druhý muž jej však nenechal ani chvíľu na vydych. Bez varovania k nej pristúpil zozadu, tvrdo vnikol do jej análneho otvoru a začal neľútostne prirážať. Zuzana bola v totálnom obliehaní; obklopená ich telami už ani nedokázala počítať, koľko orgazmov v ten večer zažila. Ako prvý vyvrcholil ten, ktorý ju bral zozadu. Prudko z nej vytiahol svoj úd, stiahol si prezervatív, drsne ju chytil za vlasy a otočil si ju tvárou k sebe. S hlasným, uvoľneným výdychom sa jej vzápätí vystriekal priamo na tvár.
Úplne vyčerpaný sa vzápätí prevalil vedľa nich na posteľ, lapajúc po dychu. Druhý muž si ju okamžite prevrátil na chrbát. Párkrát ešte tvrdo a hlboko prirazil, no potom si ho vytiahol stiahol prezervatív a kľakol si nad ňu. Nasmeroval svoju pýchu na jej tvár a v silných dávkach ju hojne postriekal horúcim semenom. Zuzana tam len nehybne ležala, so zavretými očami a mokrou tvárou, zatiaľ čo sa izbou šíril pach potu, semena a doznievajúcej vášne.
Keď bolo po všetkom, miestnosťou sa ozývalo len ich ťažké, postupne sa upokojujúce vydychovanie. Muži bez slova siahli po papierovej role na nočnom stolíku, nahrubo sa poutierali a začali sa obliekať. Ich pohyby boli zrazu rýchle, takmer mechanické, akoby sa chceli čo najskôr vrátiť do reality tam vonku.
Zuzana zostala ležať na chrbte. Hľadela do stropu a pomaly sa spamätávala z predchádzajúcich minút. Jej telo bolo unavené, otupené a v mysli sa jej miešali útržky obrazov a pocitov. V tejto chvíli nebola Luciou, kráľovnou parketu, ale len ženou, ktorá práve odovzdala kus seba za balík peňazí v kabelke.
Keď boli obaja muži v oblečení a pripravení na odchod, jeden z nich jej podal zvyšok papiera na utretie. Neurobil to hrubo, ale ani s nehou. Bol to len funkčný pohyb. Druhý z nich vytiahol päťdesiatku a dlaňou ju prilepil o jej vlhké čelo.
„To máš tringelt za to, že si dobre držala,“ uškrnul sa spokojne.
Bez jediného pozdravu či pohľadu späť otvorili dvere a zmizli v chodbe.
Cvaknutie zámky za nimi znelo ako bodka za celým dňom. Zuzana sa pomaly posadila, utrela si tvár a pocítila, ako sa do izby vkráda chlad. Práve zarobila viac, než by jej manžel zarobil za týždeň tvrdej práce, no v hĺbke duše cítila zvláštnu prázdnotu, ktorú žiadne peniaze nedokázali zaplniť.
Zuzana sa pomaly postavila z postele. Nohy sa jej mierne chveli, ale jej pohyby boli rozhodné. Stiahla si silonky, skopla lodičky a vošla do malej sprchy v rohu izby. Horúca voda z nej zmývala pot, vôňu cudzích mužov a zvyšky lubrikantu, no pocit, ktorý mala pod kožou, voda zmyť nedokázala.
Už sa viac nezdržiavala
„Rýchlo sa začala obliekať – natiahla si pančuchy, zapla korzet a obliekla si nohavičky.“
Saténové rukavičky si už neobliekala– tie už dnes nepotrebovala.
Dala izbu do poriadku, hodila použitý papier do koša, pozbierala po zemi použité prezervatívy vymenila plachtu, urovnala vankúše a vyprázdnila kôš. Izba musela vyzerať tak, akoby v nej za poslednú hodinu nikto nebol.
Pri bare stála Eva a mechanicky utierala pohár. Zuzana k nej podišla a mlčky položila kabelku s čerstvým zárobkom na pult. „Pre dnešok končím,“ povedala zachrípnutým hlasom.
„Ok,“ odsekla Eva bez emócií. „Choď sa prezliecť do šatne, Žralok ťa bude čakať hore u seba.“
Zuzana vošla do prázdnej šatne. Konečne si zo seba stiahla ten tesný červený korzet a sieťované pančuchy, ktoré jej už pripadali ako cudzia koža. Obliekla si svoje civilné veci – džínsy a jednoduchý sveter. V tom zrkadle už zrazu nevidela Luciu, ale opäť Zuzanu, unavenú matku, ktorá chce ísť len domov k deťom a mužovi.
Zhlboka sa nadýchla, vzala si kabelku a vyrazila po schodoch k Žralokovej kancelárii. Vedela, že teraz príde tá najdôležitejšia časť noci – moment, kedy sa poníženie a únava premenia na tvrdú hotovosť, ktorú tak zúfalo potrebovali.
Vedela, že zajtra bude zase iná noc, a že ona bude musieť byť pripravená znova.
