Jemné svetlo sa odrážalo od drevených stien sauny a vzduch bol naplnený teplom, ktoré sa pomaly vkrádalo pod kožu. Ticho prerušovalo len praskanie dreva a pokojné dýchanie. Sedeli oproti sebe, najprv len ako dvaja ľudia, ktorí si prišli oddýchnuť po dlhom dni.
Pohľady sa však začali stretávať častejšie, o niečo dlhšie, než by bolo náhodné.
Keď vstala a prešla okolo neho, cítil jemný závan jej vône zmiešaný s horúcim vzduchom. Dvere sauny sa otvorili a vpustili dnu chladnejší vzduch chodby. Bez slov ju nasledoval.
Vo vírivke už nebolo nikoho. Voda jemne bublala a vytvárala tichý šum, ktorý akoby zakrýval všetko ostatné. Ponorili sa do nej oproti sebe, no tentoraz medzi nimi nebolo toľko priestoru.
Teplo vody bolo iné než v saune – obklopujúce, jemné, takmer nežné. Ich kolená sa pod hladinou letmo dotkli. Najprv ustúpila, no len na okamih. Potom sa ich dotyk zopakoval, tentoraz vedomejší.
„Je tu príjemne,“ povedala potichu.
Prikývol, no jeho pohľad hovoril viac než slová.
Bubliny stúpali k hladine a rozbíjali ticho, zatiaľ čo ich blízkosť sa stávala prirodzenejšou. Jeho ruka sa oprela o okraj vírivky tesne vedľa jej. Na chvíľu medzi nimi zostala len malá medzera… ktorá sa pomaly vytratila.
Naklonila sa o niečo bližšie. Jej pohľad na chvíľu skĺzol k jeho perám a späť k očiam. Stačil krátky moment váhania — a potom sa ich pery jemne stretli.
Bozk bol najprv opatrný, takmer skúšajúci. Teplo vody a ticho okolo akoby spomalili čas. Keď sa od seba na sekundu odtiahli, v očiach mali tú istú iskru, ktorá ich k sebe znovu pritiahla.
Tentoraz bol bozk istejší, hlbší, no stále nežný. Jeho ruka sa jemne dotkla jej ramena, zatiaľ čo ona sa k nemu priblížila ešte viac. Vírivka ticho bublala, akoby strážila ich malé tajomstvo.
Ich čelá sa na okamih opreli o seba. Nepotrebovali slová.
Pomaly vstali z vody. Kvapky po nich stekali a vzduch mimo vírivky sa zdal chladnejší, no medzi nimi bolo stále to isté teplo. Bez váhania sa chytili za ruky a vykročili smerom k tichej oddychovej zóne.
Dvere sa za nimi potichu zatvorili.
A všetko ostatné už zostalo len medzi nimi — skryté pred svetom, tiché, no intenzívne, ako samotný okamih, ktorý ich k sebe priviedol.
