Bolo to už pár dní po tej noci pred barom a ja som nemohla myslieť na nič iné ako na Evu. Čím viac som na ňu myslela, tým viac som bola nadržaná. Fantázie o jej jazyku, o jej prstoch a o jej stonaní ma tak rozpalovali, že som sa na Jozefa vrhala takmer každý večer ako divá. Šukali sme sa ráno pred prácou, večer po deťoch, niekedy aj v noci. Jozef už bol úplne hotový a unavený – chudák ledva stíhal dýchať a vtipkoval, že som ho asi začala brať ako nejaký sexuálny maratón. Ja som sa len usmievala a v hlave som mala stále len Evu.
Musela som ju kontaktovať. Napísala som jej na Facebooku decentnú, opatrnú správu: „Ahoj Eva, bolo super stretnúť ťa minulý víkend. Keď budeš mať čas, dala by si si niekedy kávu? Zuzka“ Odpísala mi až nasledujúci deň, tiež veľmi opatrne: „Ahoj Zuzka, rada by som sa stretla. Keď budeš mať čas, daj vedieť. Eva“
Stretli sme sa u mňa doma, keď boli deti v škole a Jozef v práci. Sedeli sme v obývačke pri káve. Najprv sme sa rozprávali o všeličom – o deťoch, o práci, o tom víkende. Potom som sa jej jemne dotkla ruky. Eva sa odtiahla, pozrela sa do šálky a ticho povedala: „Zuzka… to, čo sa stalo pred barom, bol omyl. Veľký omyl. Ľutujem to.“ „Prečo?“ spýtala som sa jemne. „Podviedla som manžela. Aj keď to bola žena, nevera je stále nevera. Cítim sa hrozne. Máme deti, rodinu… nemôžem to takto pokaziť. Prepáč, ale myslím, že by sme to mali nechať tak.“ Videla som v jej očiach boj. Rozlúčili sme sa len bozkom na tvár a ja som zostala sama, ešte viac rozhorúčená a smutná.
O dva dni mi napísala ona, opäť veľmi opatrne: „Ahoj Zuzka, ak by si dnes mala chvíľku, mohli by sme sa stretnúť u mňa? Eva“ Šla som k nej domov. Keď otvorila dvere, takmer som zabudla dýchať. Čerstvo osprchovaná, voňavá po citrusovom sprchovom géli, vlasy ešte vlhké. Mala na sebe tenké plážové šaty takmer priesvitné, bez podprsenky a bez nohavičiek. Videla som jej krásne oholenú mušličku – úzky pásik chĺpkov nad klitorisom, zvyšok úplne hladký a ružový. Hneď ako sa dvere zatvorili, Eva sa na mňa vrhla. Pritlačila ma chrbtom na stenu, ruky mi skĺzli pod šaty a chytila ma za zadok. „Celé dni na nič iné nemyslím,“ zašepkala mi drsne do ucha. „Len na to, ako ti vložím jazyk medzi nohy.“
Sklonila sa rovno tam, v predsieni. Stiahla mi nohavičky dole, roztiahla mi nohy a jedna moja noha skončila na jej ramene. Eva mi okamžite zaborila tvár do kundy. Lízała ma hladovo, mokro, hlasno. Jazykom mi krúžila okolo klitorisu, potom mi ho zasúvala hlboko dovnútra, cmúľala pysky, pila moje šťavy. „Áno… Eva… presne tak, líž ma,“ stonala som a prstami som ju držala za vlasy. Keď mi nohy začali drkotať, vzala ma za ruku a odtiahla na gauč. Ľahla som si na chrbát, nohy roztiahnuté doširoka. Eva sa vrhla medzi ne a pokračovala. Dva prsty mi vsunula dovnútra, jazykom mi rýchlo dráždila klitoris. Prišla som silno, celá sa triasla, zalievala jej tvár svojimi šťavami.
Potom som ju chcela ja. Prehodili sme sa do 69. Eva si sadla obkročmo na moju tvár, ja som jej roztiahla pysky a začala som jej lízať tú krásne oholenú mušličku. Bola už totálne premočená. Zároveň mi ona znova lízala kundu a prstovala ma. Cmúľali sme si navzájom klitorisy, stonali, boky sa nám triasli. Prišli sme takmer súčasne – jej šťavy mi zaliali ústa a bradu, ja som jej zaliala tvár.
Keď sme sa upokojili, obliekli sme si len tie tenké šaty a išli sme na balkón.
Sedeli sme tam pri káve, nohy prepletené, slnko nám hrialo tváre. Chvíľu bolo ticho. Potom Eva začala tichým, trasúcim sa hlasom: „Zuzka… nemôžem na teba prestať myslieť. Celé dni. Aj keď som si povedala, že to bol omyl, že to už nikdy neurobím… v noci ležím vedľa manžela a vidím len teba. Tvoju tvár medzi mojimi nohami. Tvoje prsty. Tvoj jazyk. Cítim sa ako kurva. Ale nedokážem to zastaviť.“ Usmiala som sa len jemne, vonkajšie pokojne. V hlave mi však prebiehalo niečo úplne iné: "Ja viem presne, o čom hovoríš. Robím to už roky. Som neverná. Ale „len“ so ženami. Ako keby to bolo menej. Ako keby to bolo v poriadku, lebo nemám chlapa medzi nohami. Ale nevera je nevera, Eva. A ja som sa s tým dávno zmierila.
Eva pokračovala, akoby sa ospravedlňovala sama pred sebou: „Nikdy som neverila, že by som mohla niečo také urobiť. Vždy som si myslela, že som dobrá manželka. Dobrá matka. A teraz… toto. Keď som s tebou, cítim sa živá. Keď nie, cítim sa mŕtva. Je to zlé? Je to stále nevera, aj keď si žena? Hovorím si, že áno… ale nedokážem prestať. Chcem ťa znova. Chcem ťa často.“ Len som jej jemne stlačila ruku a povedala: „Nie si zlá, Eva. Si človek. A toto… toto je naše. Nikto o tom nemusí vedieť.“
Sedeli sme tam ešte dlho. Hovorili sme hodiny – o manželstve, o deťoch, o osamelosti, o túžbach. Bolo to krásne, hlboké a intímne.
A práve ten deň sa stal začiatkom nášho dlhého priateľstva. Priateľstva, ktoré nebolo len o sexe, aj keď sex v ňom hral veľkú rolu. Bolo o dôvere, o zdieľaní tajomstiev, o tom, že sme si navzájom dali priestor byť samy sebou bez masky. O smiechu, o plači, o podporovaní sa v ťažkých dňoch manželstva a materstva. Eva sa stala mojou najbližšou tajnou priateľkou a ja jej. A vedela som, že toto všetko ešte len začína.
