Tento víkend som konečne nemala nič v pláne. Po náročnom týždni som nechcela nič viac než ticho, horúcu sprchu a dva dni pokoj, bez ľudí, bez kontaktu, len ja a moja posteľ. No ako sa zvykne hovoriť, človek mieni, pán Boh mení. V sobotu ráno som sa zobudila, kávička, tréning, sprcha a potom ma malo čakať vytúžené oddychovanie. Akurát som bola v polovici seriálu, keď mi zavibroval mobil.
„Wellness. Dnes. Za dve hodiny ťa vydzvihneme.“ tak znela správa, stručná, jasná. Usmiala som sa a správu ignorovala, približne desať minút, a o desať minút som už stála pred skriňou a riešila, čo si oblečiem. Podväzkové silonky, sukňa, jemne priesvitné tričko. Netušila som kto všetko, či ich poznám, ale vedela som, že Adriánovi môžem veriť.
Nastúpila som do auta. Sedela som vzadu, medzi dvoma pre mňa neznámymi mužmi. Obaja mi venovali pozornosť, jemné dotyky, bozky.
Do krásného horského rezortu sme dorazili podvečer. Vonku mrholilo a vzduch príjemne voňal ihličím. Vnútri bolo teplo, tlmené svetlá a tichá hudba, čistá oáza. Smiech, poháre prosecca a pohľady, ktoré boli príliš hlboké. Sedeli sme vo vírivke, bola som nervózna, ale Adrián presne vedel, aký efekt má na mňa jeho hlas.
„Si nádherná.“ povedal pričom mi dal bozk do vlasov a hladil mi chrbát. Často mi dával komplimenty, keď videl, že som neistá. Vždy sa ma snažil ukľudniť a ubezpečiť.
„Ďakujem,“ usmiala som sa a nohami obmotala okolo jeho tela.
Usmial sa tým nebezpečne pomalým spôsobom.
Po hodine sa atmosféra zmenila. Hudba bola hlasnejšia, smiech uvoľnenejší a vzdialenosť medzi telami akosi prestala existovať. Vo vírivke sa dotyky tvárili náhodne. Koleno o stehno, ruky na zadku o sekundu dlhšie.
Keď sme sa presunuli do súkromnej sauny, vzduch zhustol. Horúčava, kvapky vody na pokožke a ticho prerušované len tlmeným dychom. Sedela som medzi nimi, zabalená len v uteráku a zrazu som mala pocit, že všetci presne vedia, čo sa deje, aj keď to nikto nevyslovil nahlas. Uterák som si dala pomaly dole, Adrián sa naklonil bližšie.
„Vieš, čo je na tebe najhoršie?“
„Neviem, som zvedavá.“
„Tváriš sa nevinne, ale pritom presne vieš, čo robíš.“
Zadržala som úsmev.
„A čo robím?“
Jeho pohľad skĺzol na moje pery.
„Provokuješ celú miestnosť.“
Napätie sa dalo krájať. Všetko bolo pomalé, hravé, nebezpečne blízke.
A môj pôvodný plán? Oddychovať celý víkend sama. Namiesto toho som sedela uprostred chaosu, horúcej pary a pohľadov, ktoré sľubovali, že noc sa ešte len začína.
A tak aj bolo.
Na izbu sme sa vracali pomaly. Ale nie preto, že by sa nám chcelo spať. Práve naopak.
Chodba bola tichá, napätie a vzrušenie medzi nami viselo a nikto ho už neskrýval. Smiech z wellness zostal dole. Teraz bolo všetko tichšie. Osobnejšie. Keď sa za nami zavreli dvere apartmánu, nastalo krátke ticho. To nebezpečné ticho, keď každý čaká, kto spraví prvý krok. Ja som si pomaly zložila mokré vlasy z ramena a otočila sa. Adrián ma sledoval tým istým pohľadom ako celý večer. Sústredene, pokojne, akoby ma čítal.
"Stále chceš ten pokojný víkend?“ zašepkal.
Pozrela som naňho so slabým úsmevom.
„Myslím, že ten plán je definitívne mŕtvy.“
Zasmial sa, sklonil hlavu bližšie k môjmu uchu a miestnosť okolo nás akoby na chvíľu prestala existovať. Srdce mi bilo rýchlejšie, no nechcela som ustúpiť. Práve naopak. Bavilo ma, ako sa všetci tvárili uvoľnene, zatiaľ čo vzduch medzi nami hustol každou sekundou. Niekto pustil hudbu. Tichú, pomalú. Ďalší otvoril prosseco a zrazu bolo všetko príliš blízko na to, aby sme sa ešte hrali na nevinnosť. Sadla som si na okraj postele, pohár medzi prstami, zatiaľ čo ostatní sa pohybovali po izbe s tou zvláštnou energiou noci, keď nikto nechce byť prvý, ale všetci chcú pokračovať. Dala som si posledný dúšok prosecca, nabrala odvahu, odložila pohár na stôl a pristúpila som k jednému z mužov. Pozrela som sa na Adriána.
"Môžem?" spýtala som sa. Ticho prikývol a zatiaľ čo sa začal dráždiť rukou, ja som si kľakla pred muža, ktorého meno som nepoznala a začala ústami skúmať jeho najcitlivejšie miesto. Adrián si sadol vedľa mňa z jednej strany, príliš blízko. Jeho ruka sa letmo dotkla môjho stehna a mierila vyššie k môjmu najcitlivejšiemu miestu. Ďalší muž si sadol z druhej strany a venoval sa mojím prsiam. Každé miesto môjho tela dostávalo svoj kúsok pozornosti. Uvedomila si, že aj keď ráno bude možno komplikované, nechcem zastaviť. Bol to môj prvý skupinový zážitok a viem, že na to nezabudnem do konca života.
