Zrkadlo a polnočný zamat

Izba bola ponorená do hlbokého šera, ktoré narúšal len hrejivý svit plameňov z krbu. Vzduchom sa niesla vôňa cédrového dreva a starého koňaku. Sedela pred masívnym toaletným stolíkom s veľkým starožitným zrkadlom a pomaly si kefovala vlasy. Na sebe mala len dlhý zamatový župan smaragdovej farby, ktorý vo svetle ohňa hádzal hlboké tiene.

Cez odraz v zrkadle sledovala, ako sa dvere potichu otvorili. Vošiel on. Sako mal už dávno dole, biela košeľa s vyhrnutými rukávmi mu dokonale obopínala ramená a v ruke držal pohár s jantárovou tekutinou. Nezastavil sa. Pomaly prešiel k nej a postavil sa tesne za jej chrbát. Ich pohľady sa stretli v zrkadle. Ten moment mal silu blesku.

„Neprestávaj,“ zašepkal hlbokým, chrapľavým hlasom a položil ruku na jej rameno. Jeho teplá dlaň na chladnom zamate pôsobila ako čistý magnetizmus. Pomaly prešiel prstami k jej krku, jemne jej vzal kefu z ruky a položil ju na stolík. Jeho pohľad v zrkadle bol dravý a majetnícky. Sledoval každý detail – ako sa jej zrýchlil dych, ako sa jej chveli riasy, keď sa jeho prsty dotkli citlivej pokožky pod jej uchom.

„Dnes večer sa nebudeš otáčať,“ zamrmlal priamo nad jej hlavou a jeho dych ju príjemne šteklil. „Budeš ma sledovať iba tam. Chcem, aby si videla presne to, čo vidím ja. Chcem, aby si videla, ako veľmi ťa chcem.“ Jeho voľná ruka pomaly našla zamatový opasok jej županu. S mrazivou trpezlivosťou a pokojom ho rozviazal. Látka sa s tichým povzdychom rozostúpila a odhalila líniu jej chrbta a krivku ramena, na ktorej mala len tenké čipkované ramienko spodnej bielizne. On sa sklonil a jeho pery našli jej šiju. Bozk bol pevný, horúci a mučivo pomalý. Cítila, ako jej celým telom prebehla vlna zimomriavok.

Jednou rukou ju jemne, ale nekompromisne prinútil vstať. Stále stál za ňou, jeho hruď sa pevne opierala o jej chrbát, a v zrkadle videla ten neskutočný kontrast – jeho silná, tmavá silueta a ona, krehká a odhalená v jeho rukách.

„Pozri sa na seba,“ prikázal tichým, dominantným hlasom, kým jeho ruky skĺzli pod zamat a pevne ju chytili za boky, pričom si ju pritiahol tak blízko, že cítila každý sval na jeho tele. „Pozri sa, ako predo mnou strácaš všetku tú svoju povestnú hrdosť.“

Jeho prsty začali provokatívne pomaly putovať nahor, sledujúc každú krivku jej tela, až kým sa nezastavili na jej páse. Každý jeho dotyk pálil. Druhou rukou jej jemne zaklonil hlavu dozadu, oprel si ju o svoje rameno a v zrkadle sledoval jej privreté oči a pootvorené pery, z ktorých uniklo tiché, trhavé zastonanie.

Nečakal na slová. Otočil ju k sebe tak rýchlo, že sa jej zatočila hlava, a posadil ju na okraj toaletného stolíka, medzi flakóny parfému a kozmetiku. Zhodil pohár s koňakom, ktorý zostal zabudnutý niekde na boku, a uväznil ju medzi svojimi stehnami. Jeho ústa konečne našli tie jej. Bol to bozk plný hladu, náruživosti a surovej túžby, ktorá už nepotrebovala žiadne masky ani pravidlá.

Jeho ruky prešli pod hodváb jej spodnej bielizne a pevne ju stlačili, zatiaľ čo ona sa doňho zaryla prstami, akoby bol jej jedinou záchranou v tejto búrke. „Tento večer patrí mne,“ vydýchol jej do pier, keď na sekundu prerušil bozk, hoci jeho telo jej už jasne dokazovalo, že niet cesty späť. „A ja ťa pustím až vtedy, keď mi odovzdáš aj ten posledný kúsok seba.“ Text máš opäť pripravený vcelku, pripravený na rýchle skopírovanie. Uži si ho!