Túto sobotu som bol na koncerte Iron Maiden v našom hlavnom meste. Tlačil som sa spolu s ďalšími tisíckami ľudí na trávniku. Tak to mám rád – nie sedieť na tribúne a pozerať sa na všetko z diaľky. Práve dohrala americká thrashmetalová legenda Anthrax. Stmievalo sa a o chvíľu mali prísť oni.
Predo mnou stálo dievča. Mladá rockerka. Čierne vlasy, čierne tielko, roztrhané čierne rifle. Bola so skupinou dievčat, pričom všetky vyzerali ako študentky vysokej školy. Táto „moja“ rockerka sa z času na čas otáčala dozadu, akoby niekoho čakala a kontrolovala, či už neprichádza. Všimol som si však, že pri každom otočení sa pozrela aj na mňa. Všimla si, že som si to všimol. Usmiala sa, premerala si ma a v jej tmavých očiach hrali malé ohníky.
Iron Maiden vyšli na pódium a my vpredu sme boli vo vytržení. Vidieť legendu naživo je nádherný pocit. Hneď počas prvej skladby moja rockerka skákala, kývala hlavou a nahlas spievala slovo za slovom. Bola to skutočná fanúšička, nie dievča, ktoré si len kúpilo tričko kapely a náhodou sa ocitlo na koncerte.
Ako sa vlnila do rytmu, spravila krok dozadu a jej zadoček sa ocitol na mojom vtákovi. Ani na sekundu nezastavila ba priam naopak. Jej pevný, mladý zadoček mi búchal a masíroval nezvyčajnými pohybmi môj penis, ktorý sa okamžite dal do pozoru.
Tma, koncert, hudba ktorú milujem a zadok mladého dievčaťa, ktorú nepoznám, na mojom vtákovi. Koncert trval skoro dve hodinky. Počas pasáží, keď boli gitarové sóla a technika, svetlá, neboli také silné, sa jej zadok ešte viac pritlačil na mňa. Raz viac, inokedy menej, no kontakt tam vždy bol. Nepamätám sa, kedy naposledy bol môj penis tak dlho v pozore a tak nádherne dráždený. Aj cez hučiacu hudbu som počuj občas jej vzdychy, keď sa o mňa trela.
Koncert sa skončil. Obaja sme odišli bez toho, aby sme si vymenili čísla alebo sa bližšie spoznali. Bola to len krátka epizóda počas jedného večera. Napriek tomu si myslím, že pre nás oboch to bol koncert, na ktorý len tak ľahko nezabudneme.
