Slnečné lúče sa pomaly štverali spoza vrcholov hôr až pomaly dopadli na ospalé mesto pod ním. Obyvatelia sa pomaly prebúdzali, niektorí do práce na poli iní sa chystali otvárať svoje taverny a obchody. V ulici poniže malého námestia so studňou však od neskorého večera stále horeli ohne. V kováčskej dielni, na ktorú boli vpravo i vľavo nalepené domy obyčajných ľudí pracoval kováč Hefaistos. Nikdy neprehovoril veľa, niektorí obyvatelia si mysleli, že je nemý. Málokto si spomína ako sa prisťahoval do mesta, no všetci chválili jeho mocné ruky, ktoré im pomáhali pri oprave náradia a kovaní predmetov do domácnosti. Hefaistos mal husté čierne, zvlnené vlasy, ktoré kde-tu zdobili pramene sivých vlasov. Mal okolo päťdesiat rokov. Na svoj vek bol však mocnej postavy, býčia šija a ramená, široký hrudník, ktorý padal do užšieho pásu z neho robili mladšieho, než sa na prvý pohľad zdal. Mal tmavú, akoby opálenú pokožku, ktorá stmavla neustálym pohybom pri vyhni. Žil dlhé roky sám, nikto si nespomína, že by mal kedysi ženu, i keď mieste dievčatá sa i v jeho veku oňho alebo jeho majetok zaujímali.
Naproti Hefaistovej dielni žil mladý Milétos. Chlapec akurát prekročil hranicu plnoletosti. Spolu s matkou a otcom hospodárili na vinici, ktorá sa rozprestierala južne za mestom. Po malých raňajkách prikázal otec Milétovi, aby zobral kosáky a dal ich nabrúsiť vo vedľajšej kováčskej dielni. Milétos naložil kosáky do káry, rozlúčil sa s rodičmi a vyšiel za kováčom. Rodičia sa medzitým pobrali do vinohradov.
V dielni bolo neskutočné teplo. Vedel, že kováč je vnútri. Počul hromové údery kladiva na kov. Vstúpil dnu. Videl ako spotený Hefaistos mláti do skriveného meča. Zostal stáť a pozeral naňho. Po chvíľke si to všimol aj kováč. Kladivo mu drsne spadlo na kovadlinu vedľa meča. Mladý Milétos sa ozval, poprosil kováča, aby mu nabrúsil kosáky. Hefaistos si jeden zobral skúmal ho no Milétovi sa zdalo, že cez čepeľ hľadí naňho. Potom sklonil kosák ku brúsnemu kameňu a behom pár minút boli všetky tri kosáky ostré ako britvy. Podal ich Milétovi a povedal mu „večer sa zastavím za otcom a vyrovnáme dlh.“ To bolo všetko. Uprene pozeral na Miléta a potom sa otočil a pokračoval vo vyklepávaní meča.
Za dvadsať minút sa Milétos pridal k rodičom pri kosení vinohradu. Povedal odkaz otcovi. Jeho otec sa zatváril začudovane, mykol plecami a pokračoval v práci.
Ako sa deň chýlil ku koncu. Milétov otec i matka pobalili náradie a chystali sa pomaly domov. Milétos musel zostať ešte chvíľu dlhšie, pohrabať seno aby sa rovnomerne vysušilo.
Keď sa zvečerilo, Milétos prišiel spotený a narobený domov. Umyl sa v sude s vodou. Vyzliekol si tuniku a odhalil svoje mladé telo, na ktorom doposiaľ nebolo ani chĺpku. Iba v podpazuší a v rozkroku mal husté čierne chlpy. Pod nosom a na brade pár tmavých chĺpkov. Obzeral sa v odraze vody. Jeho šľachovité telo odrážalo jeho mladú energiu. Videl pevné brušné svaly i tvarované ramená a bicepsy. Jeho rozjímanie však prerušilo otcovo volanie.
Milétos vošiel do kuchyne. Pri stole sedel jeho otec a uprostred stola stál mešec. Pri stenách boli opreté nové náradia, ktoré používali vo vinohradoch, obruče na vinné sudy a súpravu nožov. Jeden bol obzvlášť pekný s rúčkou, na ktorej bol jeden... nie dvaja muži zapletený do seba ako hady. Milétos sa spýtal „čo to je?“ Otec mu odpovedal: „Keď sme sa vrátili domov, zastavil sa tu Hefaistos. Chcel som mu dať pár drachiem za opravu náradia, no on hodil na stôl tento mešec. Pozri sa dnu.“ Milétos schytil mešec a uvidel tam zlaté drachmy, prstene a náramky. „Prečo to doniesol?“ „Chce aby si bol jeho eromenos.“ Miletos sa musel posadiť. „Takže chce aby...“ „Áno“, pokračoval vážne jeho otec. „Nie je to nezvyčajné, i ja som mal v tvojom veku poznal čo je erastes.“ Milétos bol ohromený. „Poradili sme sa s matkou a zajtra mu odovzdáme tvoju odpoveď.“
Milétos prežíval nepokojnú noc. Prehadzoval sa na posteli a zvíjal sa. Zdalo sa mu ako ho drží Hefaistos v rukách. Nikdy nad tým neuvažoval a bál sa. Ešte pred svitaním sa zobudil a vyšiel na chladný ranný vzduch. Stál len v krátkom chitóne. Tunike previazanej len cez boky. Počul však ako niečo narazilo o ich bránu. Kvapôčky vody mu stekali po rozhorúčenom tele do tuniky. Prudko otvoril dvere. Myslel si, že sú tam zlodeji. Uvidel však Hefaistosa v podobnej ľahkej tunike, ktorá mu zakrývala len boky a pás ako ukladá k bráne dve kolesá. Milétos sa zarazil. Hefaistos položil koleso a pomaly prikročil k Milétovi. Kontrast ich tiel bol obrovský. Mladý Milétos s ružovobielou pokožkou, jemne tvarovanými svalmi a štíhlym driekom stál oproti obrovi, snedému, tmavé chlpy na hrudi a bruchu mu zakrývali rovnakotmavú kožu akú mal inde na tele. Od krku sa mu rozvetvovali dve hrubé žily, ktoré mu schádzali po ramenách až pod kožené chrániče, ktoré mal na oboch rukách, pre prípad popálenia v dielni. Milétos cítil jeho živočísne teplo. Prudko sa rozdýchal a Hefaistos prikročil k nemu a pozeral na neho z vrchu. Milétos zaklonil hlavu a pozeral na Hefaistosa. Čierne husté vlasy mu padali do očí. Obaja hlasno oddychovali. Hefaistos natiahol k Milétovi ruku, ten však spravil krok vzad a narazil chrbtom o múr. Hefaistos zaskučal otočil sa rýchlo vykročil k dielni.
Milétos sa nemohol celý deň na nič sústrediť. Jeho nepokoj však rozťali otcové slová. „Hefaistos ti stavia závodný voz. Po večeri som šiel za ním domov a povedal som mu, že jeho návrh prijímaš. Toto ti chcel odovzdať.“ Chytil mu dlaň a položil do nej tepaný oceľový prsteň. „Čo sa bude teraz diať otec?“, spýtal sa Milétos. „Príde si po teba“, odpovedal Milétov otec.
Nasledujúcich pár dní Milétos prežíval ako na ihlách. Kam šiel pozeral sa za seba, nervózne raz na jednu raz na druhú stranu. Večer si k dverám prisúval truhlicu a do okna postavil kovový pohár, ktorý ho mal pri páde prebudiť.
Asi týždeň po rozhovore s otcom sa s Hefastom stretol len dva krát, raz pri studni. Pozeral na neho spoza davu ľudí a druhýkrát keď bol u pekára po chlieb a Hefaistos sa vynoril spoza rohu a postavil sa zaňho v rade na chlieb. Cítil jeho vrčanie, keď dýchal a hlasný nádych a výdych. Keď pekár obsluhoval zákazníka pred ním, cítil ako sa na neho Hefaistos natlačil. Cítil jeho prsty ako mu prechádzajú po lakti a chrbte. Akonáhle sa dostal na rad, schmatol chlieb a utekal domov.
Dnes sa ale pozabudol vo vinici trochu dlhšie, rodičia už kráčali z vinohradu domov. Zbieral náradie a zrazu zneistel... počul puknutie konára... pozrel sa napravo a uvidel zajaca ako beží popod vinič. Zasmial sa nad svojou paranojou. Nie však nadlho. Cez hlavu mu ktosi natiahol plátené vrece, podkopol mu nohy a silno stiahol ruky za jeho chrbtom lanom. Cítil ako ho útočník prehodil cez plece, kričal, no široko-ďaleko nebolo nikoho. Kráčali asi polhodinu. Počul ako vystupujú po kameňoch a rozrazili sa dvere. Mocné ruky ho pustili na niečo mäkké. Z hlavy mu únosca stiahol vrece. Milétos kľačal na slamenom matraci v nejakej horskej chatke a nad ním dychčal a uprene sa díval Hefaistos...
