V rukách a prstoch mám cit a zároveň aj silu. Uvedomil som si to, keď som dával niečo ako „masáž“ svojej úplne prvej priateľke.
„Robíš to úžasne, miláčik, mohol by si sa tým aj živiť.“
Podobné poklony som od nej počul ešte viackrát. Neskôr aj od ďalšej priateľky a vlastne od všetkých, ktoré mali masáže rady a dovolili mi ich masírovať.
Po istom čase som si však povedal, že by nebolo na škodu naozaj sa naučiť masírovať. Nielen tie klasické ťahy hore-dolu, stláčanie trapézov či krúživé pohyby po chrbte. Jednoducho vymeniť intuíciu za skutočné vedomosti.
V Bratislave som našiel začiatočnícky kurz pre masérov. Dvanásť hodín školenia za rozumnú cenu. Prečo nie. Zhodou okolností som mal v tom čase v práci viac voľnosti, a tak som si to vedel pohodlne zariadiť aj počas pracovného času.
Na kurze nás bolo osem. Päť mužov a tri ženy. Kurz viedla pekná štyridsiatnička, volajme ju Tamara. Keďže v Bratislave takýchto kurzov nie je veľa, zmenil som jej meno a nebudem opisovať ani to, ako vyzerá. Za všetko poviem len to, že keby sa v lete prechádzala v ľahkých šatách po Hviezdoslavovom námestí, každý zdravý muž by po nej hodil očkom.
Už počas prvých minút kurzu sme si s Tamarou padli do oka. Nemyslím to nijako romanticky. Jednoducho existujú ľudia, pri ktorých máte od začiatku pocit, že sa s nimi poznáte dlhšie, než v skutočnosti. Komunikácia bola prirodzená, bez kŕča a zbytočného predstierania.
Prvá časť kurzu bola pomerne jednoduchá. Učili sme sa základné techniky na dobrovoľníkovi, ktorý bol pre tento účel k dispozícii. Tamara ukázala jednotlivé pohyby, vysvetlila, čo robíme správne a čomu sa vyhnúť. Táto časť mi išla celkom dobre. Zrejme sa potvrdilo to, čo mi kedysi hovorili moje bývalé priateľky.
Neskôr prišlo pokračovanie. Účastníci sa rozdelili do dvojíc a mali sme si jednotlivé techniky skúšať navzájom.
Tamara masírovala mňa ako prvého. Po chvíli sa zastavila, prešla rukami po mojich ramenách a chrbte a usmiala sa.
„Ty cvičíš, však?“
Prikývol som.
„Je to vidieť. Máš celkom slušne vybudovaný chrbát.“
Nebola to žiadna veľká pochvala, ale priznám sa, že ma potešila. Človek predsa len rád počuje, že tie hodiny vo fitku nezostali úplne bez povšimnutia.
Po chvíli sme si úlohy vymenili.
„Tak teraz ty,“ povedala a ľahla si na masážne lehátko.
Postavil som sa vedľa lehátka, zhlboka sa nadýchol a položil ruky na jej ramená. Teraz sa malo ukázať, či všetky tie roky improvizovaných masáží naozaj stáli za niečo.
Pokračoval som presne podľa pokynov, ktoré sme sa počas kurzu učili. Pomalé, plynulé pohyby, správny tlak, žiadne zbytočné ponáhľanie. Tamara priebežne komentovala, čo robím dobre a kde by som mohol niečo zlepšiť.
Po niekoľkých minútach sa však jej komentáre začali objavovať čoraz menej. Namiesto nich len občas prikývla alebo potichu povedala:
„Áno, presne tak.“
Musel som uznať, že pôsobila veľmi upravene a bolo vidieť, že sa o seba stará. Napriek tomu som sa snažil sústrediť predovšetkým na samotnú masáž. Koniec koncov, bol som tam preto, aby som sa niečo naučil.
Venovali sme sa len hornej časti tela – ramenám, šiji, lopatkám a chrbtu. Spodná časť tela nebola súčasťou výučby a bola zakrytá uterákom, tak ako pri všetkých ostatných cvičeniach počas kurzu.
Keď som skončil, Tamara sa posadila.
„Veľmi dobré,“ povedala s úsmevom. „Na začiatočníka naozaj veľmi dobré.“
Taká pochvala od človeka, ktorý sa masážam venoval profesionálne, ma úprimne potešila.
Krátko nato sa skončila aj celá hodina. Ostatní účastníci si začali baliť veci, rozprávali sa medzi sebou a postupne odchádzali. Aj ja som sa chystal vziať si batoh a vyraziť domov.
Vtedy sa ku mne Tamara naklonila.
„Mohol by si ešte chvíľu zostať?“ spýtala sa.
Prekvapene som sa na ňu pozrel.
„Jasné. Prečo?“
Na okamih zaváhala a pozrela smerom k ostatným ľuďom v miestnosti.
„Počas masáže som si všimla jednu vec. Nechcela som to rozoberať pred všetkými.“
Usmiala sa.
„Ak máš pár minút času, rada by som ti to ukázala.“
A tak sme s Tamarou ostali sami. Ani neviem, odkiaľ sa vzala, no zrazu pustila hudbu. Veľmi príjemnú, jemnú. Tamara sa vyzliekla, tentoraz úplne, aj z riflí, a ľahla si na brucho na lehátko. Pred sebou som mal dlhé, štíhle a opálené nohy, ktoré plynulo prechádzali do pekne tvarovaného zadočku.
„Vieš, vymyslela som si to,“ povedala. „Keď si ma masíroval, nenašla som nič, čo by bolo zlé alebo čo by som ti potrebovala povedať medzi štyrmi očami. Len som chcela, aby si mi vymasíroval aj dolnú časť tela. Možno sa ti to bude zdať zvláštne, ale chýba mi masáž. Aj keď ju učím, naozaj dobrú masáž som už veľmi dlho nemala. Tá od teba sa mi úprimne páčila a rada by som ju dostala celú. Aj dolnú časť tela.
Neboj sa, viem, že sme to ešte nerobili. Ak bude treba, budem ťa navigovať. Skús to robiť intuitívne. Tak, ako by si to hmmm.... napríklad robil svojej priateľke.“
Jemne sa zachichotala, zavrtela sa na masážnom stole a nepatrne od seba oddialila nohy o pár centimetrov.
