Ďalšia skoro prebdená noc plná myšlienok a túžby. Neskutočnej túžby po ženskom tele, dať jej umenie milovania zrelého muža. Nie len pudové párenie, zopár polôh a spotený výkrik v kŕči na konci. Nie.
Pomaly ochutnávať jej celú ženskosť, prstami kopírovať celé telo, ústami vstrebať jej chuť, vdychovať vône uvoľnené vzrušením. Vidieť, ako sa dostáva do tranzu, počiatočné rozpaky z cudzieho muža miznú ako ranná hmla. Oddáva sa mi a začína živočíšny tanec bez zábran , dvoch cudzích ľudí, ktorí sa našli v dave a dávajú jeden druhému to, čo im tak bytostne chýbalo.
Mať doma krásnu ženu, ktorá odmieta, je šialené. Nekonečná snaha a čakanie prešli v apatiu, ktorá v tomto smere zavrela dvere.
Všetko ostatné beží v normálnom režime zachovania rodiny, vybudovanej istoty.
Telo pýtajúce si svoje sa nedá oklamať.
Večerné uvoľnenie milovaním sa so sebou samým prináša chvíle úľavy.
Stúpajúca túžba, potláčaná ťažkou prácou a konečným mučením každý deň v posilňovni, na chvíľu pomohla.
Vracajúc sa nočným tichom miest v zamyslení, vediac, že tam za niektorým tmavým oknom je žena, ktorá prežíva niečo podobné, túžiac po mužovi, ktorý jej dá pocit chcenia a túžby, opäť sa cítiť v kŕči orgazmu krásnou ženou je v tomto chtiči bolestné.
Mať malé tajomstvo, ktoré nás z času na čas nabije energiou a chuťou žiť. Zvládnuť zachovanie vybudovaného bez strát.
Rozhodnutie úniku z núteného celibátu je nezvratné.
Milovanie, sex, nie je kredit, ktorý si minieš a nedá sa dobiť.
Spomienky na ženy , mužov ktorý prešli našimi životmi ,ktorých chuť a vášeň si pamätáme dodnes, majú byť útechou.? zažili sme a dosť ?
Stretávam veľa známych tvárí týchto dám a v tichom pohľade vidím túžbu zopakovať si, uniknúť z tej mŕtvej rutiny stereotypu.
Chcú to, čo ja... len sa bojíme to povedať nahlas jeden druhému.
