Dobrý deň, kontrola cestovných dokladov, prosím.
Hľadám v telefóne QR kód. „Dobrý deň,“ hovorím a ukazujem mobil. Zároveň mi padnú oči na moc krásneho chlapa v uniforme – približne päťdesiatročného vlakového sprievodcu s krásnym úsmevom, plnou bradou a holou hlavou.
„Ďakujem krásne, príjemnú cestu prajem.“
Chvíľku mi zostal pred očami a vravím si: Wow, fakt nádherný muž.
Po chvíľke si poviem, že je to nereálne. Dám si slúchadlá na uši, púšťam hudbu a užívam si pohľad z okna.
Po pár minútach si všimnem, že sa pán vracia, odomyká vedľajšie kupé a vidím, že tam má svoje veci. Hmm, aspoň budem mať na neho pekný pohľad z odrazu.
Chodbové okno bolo už večer, okolo 22:00, takže odraz bol veľmi kvalitný. Samozrejme, môj malý priateľ sa pri pohľade na neho začal prebúdzať a ja som si ho cez kraťase začal hladkať.
Pri pohľade na odraz zrazu spozorniem, prestanem sa s ním hrať, lebo naše pohľady sa stretli.
Zamrzol som !
Hneď mi vyskočila fyzika zo základnej školy – uhol odrazu je rovnaký ako uhol dopadu. Čiže videl ma rovnako dobre ako ja jeho.
Čo teraz?
Zrazu sa pán postavil. Ja som rýchlo prekrížil nohy, aby nebolo vidieť môj stan medzi nohami. Zhasol vo svojom kupé, zamkol ho, iba sa trochu naklonil, pozrel sa na mňa a odišiel.
Srdce mi búchalo o závod – či od vzrušenia, alebo zo strachu, že ma vyhodí z rozbehnutého vlaku. Cestujem asi hodinu a ešte ďalšia hodina ma čaká, jedna zastávka, kým prídeme na konečnú.
Celú tú hodinu sa neukázal. Vravel som si: Asi sa nechce na mňa pozerať, asi som sa mu zhnusil. Joj, nech už sme na konečnej, lebo som mal divný pocit.
Počujem, ako sa otvárajú dvere medzi vagónmi a pán prichádza späť. Znova ma skontroluje letmo, naše pohľady sa stretnú na sekundu. On si zase sadne do kupé.
Nemôžem nič viac, ako ho znova pozorovať v odraze. Dá si dole čiapku a brašnu, kde má skener na lístky, vytiahne si mobil z kapsy, nasadí okuliare a pozerá do mobilu.
Ja sa neovládam a znova sa hrám s rozkrokom – pomaličky si ho hladkám a myšlienky mi bežia na sto percent.
On odkloní hlavu od mobilu, pozrie sa na odraz a znova sa naše pohľady stretnú. Ja zamrznem. On sa dá do príjemnejšej polohy, mobil odloží a rukou si prebehne po košeli – cez bradavky, pomaly na brucho, až k rozkroku, kde si ho párkrát popraví.
Som v tranze. Čo sa to teraz deje? Ja som úplne zamrzol, iba si užívam ten nádherný pohľad.
Pán sa postaví, berie si znova svoje veci a odchádza. Zastavujeme na predposlednej zastávke. Už iba tridsať minút a budem doma konečne.
Pomaly sa rozbieha vlak, ja idem na WC. Keď sa vraciam, pán je už vo svojom kupé. Naše pohľady sa stretnú, iba žmurkol.
Sadám si do kupé, znova si dávam slúchadlá a pozerám, ako sa znovu chystá preč. Zamyká si kupé, ale ide opačným smerom, ako doteraz chodieval. O chvíľku sa zjaví naspäť pred mojím kupé. Chvíľku stojí vonku, potom vojde dnu, zatvorí kupé, zamkne, zatiahne záves, vypne svetlo a sadne si vedľa mňa.
Srdce mi ide vyskočiť z hrude.
Položí mi ruku na stehno. Ja neváham a moja ruka mu pristane na hrudi. Chvíľku sa hladíme.
Cítim jeho chlpatú hruď a stojaté bradavky. Vložil mi ruku pod kraťasy a ja zase pod košeľu.
Počujem cinkanie koľaji a hlboké a vášnivé dýchanie.
On sa nakloní ku mne: „Inak ja som Jano.“
„Ahoj, ja som Tomáš.“
„Tak už nie sme cudzí, keď sme sa predstavili,“ usmeje sa.
„No, už asi nie.“
Naklonil sa ku mne a dal mi pusu. Hlava mi úplne vypla myšlienkové pochody, lebo sa to deje tu a teraz. Neváhal som a rukou som mu chytil hlavu, hladil ho, tlačil ho k sebe. Bozkávali sme sa ako dvaja milenci – plne vášne a neznáma.
,, Bože Tomik Najlepšie bozkávanie v mojom živote pokračuj prosím."
Priznám sa že vedel sa fakt super bozkávať asi 10 minut v kuse iba čisté bozkávanie a dráždenie rozkroku.
Chytil ma svojimi veľkými chlpatými rukami, postavil si ma a povedal: „Daj si dole tričko, prosím.“
Začal mi bozkávať brucho, bradavky, dáva mi pomaly dole kraťasy. Ja iba v slipoch stojím pred ním. Zaboril hlavu k rozkroku a silno sa nadýchol.
„Bože, nádherne voniaš.“
Stiahol mi slipy a môj vták skončil v jeho nádherných ústach. Fajčil ma tak búrlivo a lačne, vychutnával si každý zásun do jeho úst a krásne vzdychal. Bol taký dobrý, že o pár minút vravím:
„Ak budeš pokračovať, tak budem striekať.“
On akoby nepočul, ba naopak – pridal tempo a ja o chvíľku striekal . Riadne so mnou hádzalo, bolo to úžasné.
„Bože, si úžasný. Moja prvá skúsenosť s chlapom nemohla dopadnúť lepšie.“
„Čože? To nemyslíš vážne? Prvýkrát?“
„Áno. Keby som ťa nevidel v odraze, ako sa s ním hráš, tak by som sa ani neodvážil.“
„No a keď sme pri tom… Ty čo sa neurobíš?“
„Prepáč, na týchto nohaviciach je všetko vidno, čiže ak sa ne nahneváš, tak nie… Ale kľudne môžeme ísť so mnou na pivko ku mne a uvidíme, čo sa tam udeje…“
Vystupujeme na konečnej čakám ho pred stanicou.
Čakám asi 15 minút príde za mnou a vraví sorry ale dnes to nepôjde u mňa ale zajtra mám voľno celý deň tak mozme vymeniť čísla a zajtra ak bude chuť môžeš prísť na obed alebo večeru. Velmi rad Janči....
