Vošla do miestnosti, akoby jej patrila. Rukou si prehrabla vlasy, ktoré mala dokonale upravené. Modré oči zvýraznila len špirálou a jemným nádychom lícenky. Nepotrebovala výrazný make-up. Vedela, že jej sila spočíva inde.
Sadla si k baru a elegantne preložila nohu cez nohu. Rázporok na šatách na okamih poodhalil stehno.
„Čo vám môžem ponúknuť?“ opýtal sa muž za barom.
„Prekvapte ma,“ odpovedala s úsmevom, na ktorý sa nezabúda.
Pred ňu položil martini. Chytila pohár za stopku, ochutnala a jazykom si zľahka prešla po perách.
„Príjemne ste ma prekvapili.“
Venovala mu pohľad, ktorý ho na okamih pripravil o sústredenie. Pohár v jeho ruke zostal neutretý. Nebolo to len jej výzorom. Bola v nej elegancia, pokoj a sebavedomie, ktoré sa nedalo naučiť.
Keď dopila, postavila sa, uhladila si šaty a poďakovala.
Prešla okolo neho.
Zastavil ju jemným dotykom na lakti. Zachytil vôňu jej parfumu.
„Chcel by som vás bližšie spoznať.“
Pozrela sa naňho s pobavením v očiach.
„Na koľko žien ste to už skúšali?“
Otázka ho zaskočila. Hľadal odpoveď, no slová neprichádzali.
Ona sa len usmiala.
„Aj ticho je odpoveď.“
Potom odišla.
Neobzrela sa.
