Viem, od Tesy ste zvyknutí na iné príbehy, ale tento bude iný…Zaliala si čaj, zababušila sa do deky a slzy jej začali tiecť po tvári…plakala silno, hlasno…potrebovala to…dnes si dovolila nebyť tou silnou ženou…myšlienky jej blúdili mysľou, dávala si otázky, zároveň si na ne aj odpovedala, úprimne…vždy je úprimná…aj teraz, keď Vám píše toto…možno si to nikto neprečíta, ale jej to dobre padne…a verte tomu, že like ani nezbiera…dokonca nemá ani sociálne siete…a čo ju trápi?, chlap to nie je, veď sa naučila všetko zvládnuť sama…prešla si pádmi, dokázala sa postaviť z toho dna…prešla si rozvodom, deti má v striedavej a strašne jej chýbajú…má dve práce, odsťahovala sa…nie nemusíte ju ľutovať…proste len na ňu všetko doľahlo ako sedela na gauči…to ticho v byte spravilo svoje…nemôže byť dokonalá, to nikdy netvrdila, nemôže byť ani stále tou silnou ženou…priznajte si, že takýto deň, má občas každý!!! a možno jej už chýba niečia blízkosť, pretože to nie je len o mužovi, ale o pocite spolupatričnosti, s kým bude sedieť len tak na gauči, hlavu položenú na jeho stehnách…ale to už dávno nezažila, že už aj zabudla aký to je pocit…ale jedno vie isto…že možno tu nájde chlapa, ktorý ju bude brať takú aká je, aj s jej deťmi, alebo ho stretne niekde na ulici a pôjde oproti nej a nebudú od seba vedieť odtrhnúť oči…je otvorená všetkému…lebo vie, že po každej búrke vždy vyjde slnko!!!❤️ Dnes mala Tesa ťažký deň, zajtra vstane a ide ďalej…zas bude tou silnou Tesou!!!😘
