Štyridsiatky zaútočili na naše teplomery a ja som hľadal spásu tam, kde sa snúbila s krásnymi ženskými telami — na kúpalisku. Ako introvertný intelektuál si zvyčajne ako parťáčku so sebou beriem knižku.
Včera v nedeľu, si tak ležím v polotieni na kúpalisku a čítam starú, päťdesiatročnú knižku v paperbackovom vydaní, keď sa zrazu nado mnou ozve:
„To je zaujímavá kniha. Vždy som si ju chcela prečítať. Ale nevedela som ju zohnať.“
Odkladám knihu a vidím nado mnou stáť anjela. Mokrého anjela. Voda jej kvapkala z vlasov a mokré plavky priliehali na jej telo tak, že nedávali žiadny priestor predstavivosti. Všetko, každý jeden detail, sa rysoval pod zelenými plavkami. Mala asi tridsaťpäť, krásna, nie veľmi vysoká bruneta v dvojdielnych plavkách. Stála nado mnou a pozerala sa na mňa.
Slnko jej svietilo cez vlasy a ja som sa zmohol len na:
„Prosím, sadni si… sadnii si, porozprávame sa.“
Bez ostychu si sadla oproti mne, k mojim pätám, a nohy natiahla smerom ku mne, takže som ich mal pri svojom zadku. V tom momente som ľutoval, že na sebe nemám slnečné okuliare, ktoré by mohli zakryť, kam sa pozerám. Lebo jej orosené nohy priťahovali môj pohľad viac než výklad plný zmrzliny počas týchto horúcich dní.
Začali sme sa rozprávať. Napriek jej očividnej kráse bolo vidieť, že táto žena sa nespolieha len na ňu. Netrvalo dlho a očaril ma jej intelekt, prehľad o knihách aj jej jemne sarkastický humor. Smiala sa mojim vtipom a môjmu humoru, ktorý sa nie vždy dá ľahko pochopiť, a ja som sa pri nej uvoľnil takmer dokonale.
Slnko jej medzitým dokonale vysušilo pokožku, ako aj plavky. Dala si dole slnečné okuliare a pozerala sa na mňa. Krásne hnedé oči, jemný úsmev, ktorý odhaľoval biele zuby, a jemný, vlhký, ružový jazyk.
„Hm,“ povedala, „keď sme sa už tak dobre porozprávali, mohla by som ťa poprosiť, aby si mi natrel chrbát opaľovacím krémom?“
Povedala to a žmurkla.
„Nie, mrzí ma to, ale to nemôžem,“ odpovedal som úplne vážne.
Jej oči sa rozšírili tak, ako keď malému dieťaťu poviete, že mu nekúpite zmrzlinu.
„Prepáč, nemôžem natierať chrbát tebe, keď ja sám ho nemám natretý,“ povedal som a s jemným úsmevom som sa jej otočil chrbtom.
Za sebou som počul roztomilé chichotanie, pohyb na deke, otváranie krému na opaľovanie a o krátku chvíľu desať prstov a dve dlane pohybujúce sa po mojom chrbte. Natierala ma veľmi dôkladne. Až tak, že sa z toho po chvíli nestalo obyčajné natieranie, ale vyslovene masáž chrbta.
„Ľahni si,“ povedala. „Takto sa neviem dostať všade.“
Slovíčko „všade“ povedala inou intonáciou než zvyšok vety.
Ľahol som si na deku tvárou dole, otočil som sa tak, aby som ležal pohodlne lícom nabok, položil ruky vedľa seba a nechal sa natierať.
„Nebude ti vadiť, keď použijem aj nechty? Teraz som bola na manikúre a som zvedavá, aké ostré sú.“
Zachichotala sa ešte viac. A nečakajúc žiadnu odpoveď začala svojimi nechtíkmi jemne škrabkať po mojom chrbte.
Nebudem klamať, bolo to veľmi príjemné. A to, že to bolo príjemné, bolo počuť aj z môjho jemného hmkania a vydávania zvukov.
„To je dobré. Uf, to je super. Toto mi už dlho nikto nerobil.“
Prisunula sa ku mne ešte bližšie a ja som aj napriek tým teplotám vonku cítil ešte viac teplo jej tela.
„Vieš, čo som mala veľmi rada v škole? Keď mi niekto kreslil písmená na chrbát a ja som hádala, čo to je. Zahráme sa,“ povedala.
A začala mi kresliť písmená na chrbát. Ja, aj keď som vedel, aké písmeno to je, často som naschvál povedal úplne iné, len preto, aby som počul jej smiech, ktorý stále viac a viac lahodil môjmu uchu.
„Musím ti niečo povedať. Ale asi to bude znieť zvláštne. Smeješ sa veľmi pekne. Páči sa mi tvoj smiech,“ povedal som.
„Hm,“ povedala aj ona.
Chvíľku ma masírovala ďalej, keď povedala:
„A teraz sa sústreď. Napíšem ti čísla, snaž sa ich zapamätať.“
0, 9, 0,
A pokračovala. Napísala mi ich toľkokrát, až som si zapamätal celú kombináciu.
„Zopakuj mi to ešte dvakrát,“ povedala.
Keď som jej ju zopakoval, prestala, sklonila sa ku mne k uchu a zašepkala:
„Keď niekedy budeš chcieť pokračovať v tomto, vieš, na aké číslo sa máš ozvať. A nezabudni, teraz si na rade ty.“
Jemne, veľmi jemne ma pobozkala na ucho a svojimi zúbkami doň nežne zahryzla.
Postavila sa a odišla preč. Moju knižku si zobrala so sebou. Asi jej naozaj budem musieť zavolať a vypýtať si ju späť.
