Cesta z lesa - súťažná
Z príjemného chládku lesa sme sa dostali na lúku. Otvorené priestranstvo zapríčinilo, že sa moje telo ponúkalo lúčom slnka celkom a viac ma chceli zjesť kadejaké mušky. Moje obavy, že niekoho stretneme a niekto ma bude vidieť sa zvyšovali. Držali sme sa za ruky a môj pán sa opýtal. "Čo by si urobila, keby si niekoho stretla?" Dala som hlavu dole a hľadala odpoveď. " Neviem." " Tak ja Ti poviem čo by si urobila. Pekne by si ma ďalej držala za ruku a pekne by si sa pozdravila Dobrý deň." Odpoveď tak jednoznačná, samozrejmá ma upokojila aj zmiatla, rozosmiala zároveň. "Si moja. Ja ťa chcem mať pri sebe nahú a ty sa za to nemáš prečo hanbiť. Buď hrdá na to, že si moja subka" Som hrdá. Na lúke ma nechal stáť, mala som počkať kým on príde k autu a mňa si vychutná, ako prichádzam k autu. Bála som sa, bola som vzrušená, bola som šťastná. Pocit, že sa už môžem obliecť bol oslobodzujúci. Pochvala a bozky neopísateľné.
