zdivocela zem

31.7.2020 05:17 · 646 views Asterios

zastala aby si ydychla.
bola zvyknuta prejst kilometre bez prestavky, no dnes utekala.
citila ich oci, pocula hlasne vitie a obcas sa medzi kmenmi blysla ich leskla srst.
nikdy sa nebala, vyrastla v lesoch a selmy vnimala ako sucast zitia aj umierania.
dnesok bol iny, dnes ju prenasledovali nezvycajne vytrvalo.
vedela ze tych par dni v mesiaci ked sa jej telo menilo bola vnimavejsia ale zaroven viac pritahovala ich pozornost.
nikdy vsak neboli tak blizko. nikdy sa necitila ako stvana obet.
nevadi.
raz to muselo prist.
okruh sa uzatvaral, nebolo kam utekat.
zovrela v dlani ostru dyku.
s poslednymi lucmi slnka sa vytratila aj ich snaha ukryvat sa.
zbadala ho skor ako zacula jeho hlboke vrcanie.
ocakavala ze sa na nu vrhnu naraz, no len cakali v kruhu kym sa k nej blizil.
velke sede telo nahanalo hrozu, mohutne laby drvili listie a vetvicky.
ukrocila a s napnutym telom cakala na jeho vyskok.
ked zbadala zablesk v jeho ociach vedela ze je nieco inak.
spomalil par metrov od nej. pomaly sa k nej blizil.
oci sa im stretli znova.
akoby sa divala do vlastneho odrazu vo vode.
ruka s dykou jej volne poklesla vedla boku.
vtedy podisiel uplne k nej a vlhkym nufakom sa zaryl do jej dlane.
nicomu nerozumela, necitila ziaden strach, len jeho horuci dych na prstoch.
oblizal jej dlan.
citila ako vetri.
sklonil hlau k jej stihlym clenkom.
onuchaval ich, po lytkach, kolenach az k okraju jelenicovej sukne.
zoznamoval sa... napadlo ju ako to videla mnohokrat medzi selmami.
jeho nufak smeroval medzi jej stehna.
striaslo ju.
musel ju tak silno citit.
krvilacna selma citi jej vlastnu krv.
uz len par centimetrov a dotkne sa jej zdureneho lona.
akoby pochopil na co mysli, len na sekundu zavahal.
len na maly moment , nez vyplazil ruzovy jazyk a dotkol sa nim jej rozkroku.
raz, dvakrat, znova noz jej vypadol z ruky.
citila ako sa chveje.
nikdy nezazila taky dotyk.
nic tak jemne a pritom vzrusujuce.
zavrela oci a oprela sa o kmen stromu.
viac rozkrocila stehna akoby ho pozyvala na hostinu.
neprestaval ju olizovat. jeho jazyk bol vsade.
citila kazde sklznutie medzi pyskami, na klitorise, na okrajoch vaginy.
suknu vyhrnula na boky otocila sa zaprela sa rukami o strom a vystrcila svoj belostny zadok leskly od potu voci selme.
teraz uz vedela ze neprisiel zabijat. lizal ju ako medovy plast, pil z nej ako z rieky.
nahlivo olizoval pysky aj ritku , pocula len jeho slastne mrucanie a zavistlive vitie svorky uzatvarajucej smrtelny kruh len par metrov od nich.
zachvela sa v nepoznanom krci.
zdvihla hlavu, vlasy jej padali na chrbat. z jej ust vysiel hrdelny vykrik rozkose.
zhlboka dychala, rukou nasla jeho mohutnu hlavu.
pohladenim mu chcela podakovat.
necakal na podakovanie.
prednymi labami vyskocil na jej ramena a zrazil ju na kolena.
rozochvene nohy nevydrzali vahu vlcieho obra.
kym si uvedomila co sa deje jeho mokre laby zvierali jej pas a lepkavy vlci penis plienil jej vlhke vnutro.
akoby svet prestal existovat.
zeravy vlci ud prenikal do jej zamatoveho lona.
mala by utiect no ona este viac vystrcila svoj zadok.

ked odoznel dalsi orgazmus v jej ohlusujucom reve uvedomila si ze sedi vedla nej a dychci od unavy.
s previnilim zavitim sa jej zadival do oci.
po leziacky sa k nej prisunul a jazykom jej cistil rozkrok zababrany od jeho semena a jej krvi.

teraz si uvedomila ze kruh okolo nej sa zacina uzatvarat.
on zabijat neprisiel. ostatni vsak neboli hladni po jej rozkosi.
prisli si nazrat.

stacila jej sekunda aby sa jej v dlani zaleskla cepel spadnutej dyky.
bodala ho ako zmyslov zbavena.
za kazde bodnutie jeho penisu mu darovala smrtiace bodnutie skrvavenou dykou.

kym svorka urobila posledny krok k obeti, stala na nohach.
rozprchli sa ako zmoknute kurence ked zbadali jeho odrezanu hlavu visiacu z jej vztycenej ruky a z jej hrdla sa sirili neludske skreky.

zobudila sa na svoje vlastne vykriky.
chvela sa. pravu ruku mala zovretu medzi stehnami.
usmiala sa.
vzdy ked mala jehodove dni prezivala vo svojich divokych snoch bozske orgazmy.