Ako voňali?

Pondelok:
8:00:15: "Ako voňali? ;-)"

Zo všetkých možných prvých pondelkových pracovných jabberov by som očakával akúkoľvek inú správu, než túto. Prišla od kolegyne. Nikdy sme spolu nechatovali, stretávame sa len na poschodí v štýle: Ahoj, Ahoj. Všetci ju volajú Janka alebo Jani. Ona však, ostáva Jana. Nezmenila si zobrazovanie mena v chate, ako by vedela, že nie som fanúšik zdrobnenín, obzvlášť ženských mien. Zaskočený, šokovaný, premýšľam, ako by to dofrasa mohla vedieť. Na jednej strane mi lichotí, že si ma takto našla, ja už jej priezvisko poznám predsa dávno a mám za sebou aj úvodný FB background check, na druhej strane mi nejde do hlavy, ako by mohla vedieť o udalosti, na ktorú sa dotazuje. A dotazuje sa vôbec na spomínanú udalosť? Čo keď sa jedná len o nejaký hlúpy vtip alebo omyl.. Neodpoviem. Budem sa držať taktiky, mlčať je zlato. Veď ajtak sa už vídavame len sporadicky. Obaja pracujeme prevažne z domu. Moja taktika vychádza, čo mi však vôbec nevychádza je, dostať to z hlavy. Vlastne, skôr, dostať ju z hlavy..

Jana je krásna baba, dlhé jemne kučeravé vlasy vo farbe mahagónu, vysoká kočka s výrazným nosom a úsmevom, ktorý roztopí aj to najchladnejšie srdce. Vždy pekne oblečená, vždy pekne klopkajúca na opätkoch pri svojich mini výletoch do kuchynky alebo na toaletu. Pred pár týždňami sme spolu absolvovali celodenný soft skill tréning. Zatiaľ čo tréning bol soft, ja som bol väčšinu času hard.. Seating nepustil a my sme sedeli oproti sebe. Síce na päť metrov od seba, ale s priamym výhľadom. Ako v škole.. A veru, neraz sa naše pohľady a nielen tie stretli.. Ja som si teň deň vychutnal na sto percent. Moje pozorovateľské alter ego prežívalo jeden orgazmus za druhým. Zaznamenal som niekoľko tých jej odzbrojujúcich úsmevov, zopár krát sa pohrávala s vlasmi, raz či dvakrát sa od únavy natiahla na stoličke. A samozrejme.. jej či uz vedomé alebo podvedomé pohyby s lodičkami. Happy feet. Tak sa označuje striedavý pohyb oboch chodidiel. Pár krát si aj povytiahla päty z topánok. Žiadne ďaľšie footfetišistické orgie sa nediali. Bohužiaľ. Alebo, naštastie..?

Lodičky. Červené, lesklé, na vysokom opätku. Do práce neprichádzala vždy v opätkoch. Prezúvala sa. Tieto svoje červené parkovala spolu s čiernymi pod jej stolom. Dva páry šteklí bohate postačujú v tomto raji plnom ITčkárov. A tu sa presne dostávame k tomu, na čo sa tá potvorka dotazuje. Je to už pár týždňov, čo som mal nočnú smenu. Janin stôl je po ceste jednak na WC, jednak do kuchynky. V priemere okolo neho prejdem tak 5 krát, či je noc alebo deň. Dlhú dobu som odolával, všetky moje úlety sa zatiaľ odohrávali len v mojej fantázii. Lenže, choďte 5 krát za smenu okolo tých jej ich topánok a nemyslite na.. Áno, úplne v pohode sa to dá, nie však, ak ste footfetišista. Bolo to spontánne, okolo druhej hodiny rannej, kedy všetci na nočnej buď spia, pozerajú filmy alebo hrajú WOWko, pri obsadenosti jeden takýto zamestnanec na celú kóju, som sa po ceste z kuchynky naspäť k môjmu PC zvrtol a zamieril rovno k jej stolu. Pekne v prítmí. Nikto nikde, u nich sa predsa nočné nerobia. Zohol sa pod stôl, vzal do rúk jednu tú jej červenú lesklú topánku a privoňal si. Najprv krátko, oči som špúlil dohora a sledoval či sa niekto z niektorej strany neblíži. Uši nastražené. Druhý, dlhší nádych, intenzívna vôňa prenikajúca do môjho nosa. Ruky trošku roztrasené, krv sa mi nalieva do rozkroku, zatváram oči a myslím na jej voňavé chodidlá v silónkach, ako voňajú po celom dni strávených v týchto topánkach. Ako zdvíha pätu a uvoľnuje napätie vo svaloch zároveň s príjemným teplom a vôňou, ktorú poznajú len milovníci ženských nôh. Slastne vydýchnem. Otvorím oči. V diaľke niekto cupitá po koberci. Odložím topánku a vstanem. Len o pár centimetrov neudriem hlavou do jej stola.. Po ceste k môjmu stolu stretnem rozospatého kolegu. Všetko v cajchu. Nikto ma nemohol vidieť. Vôbec nie zlý footfetišistický zážitok. Spokojne si sadám k počítaču a "dopracujem" nočnú.

Moja taktika vychádza. Za celý pondelok žiadna ďalšia správa od Jany.

Utorok ráno. Nalogujem sa. Jana píše. Neviem čo, ale vidím že píše. Ojóój. Vravím si..

8:05:36: "Ako voňali? ;-)"

Tá istá správa, ale nevyzerá že by ju copy pastovala. Do riti. Nevyzerá, že by to vzdávala. Moja taktika teda nevychádza. Ale nepíše nič ďalšie. Stále mi dáva priestor na moje neodpisovanie.

Streda 8:15:13: "Ako voňali? ;-)"

Štvrtok 8:48:00: "Ako voňali? ;-)"

Piatok 8:18:49: "Ako voňali? ;-)" "Neprestanem, kým neodpíšeš."