Profil ako vyberove konanie

V prostredi zoznamiek sa da obcas narazit na typ profilu, ktory neuputa ani tak obsahom, ako skor sposobom, akym je postaveny. Jednym z vyraznejsich je ten, ktory by som ludovo nazval "Profil a la vyberove konanie". Je to zaujimavy ukaz, kde sa v priestore urcenom na sebaprezentaciu objavi nieco, co pripomina skor prisny reklamacny poriadok alebo jednostrannu obchodnu zmluvu.

Vzorec je pomerne jednoduchy Autor do popisu o sebe nevlozi takmer nic. Ziadne zaujmy, ziadne hodnoty, ziadny naznak humoru. Namiesto toho tam najdete vsetko, co autor nenavidi, a precizne sformulovany zoznam podmienok, ktore od vas vyzaduje. Vyska, vaha, stav bankoveho konta, rodinna historia, politicke nazory, strava, fyzicka kondicia. A to vsetko v tone, ktory dopredu naznacuje, ze ak co i len jeden bod nesplnate, nemate pravo ani na pozdrav.

Informacny nepomer 0 : 10 Zaujimava je tu prave ta informacna asymetria. Autor vyzaduje od sveta maximalnu transparentnost a dokonalost, no sam ostava v anonymite. Je to ako prist na pracovny pohovor do firmy, ktora o sebe nepovie ani nazov, ani predmet podnikania, ale hned vo dverach vas podrobi vysluchu. Zamyslam sa, ako by asi tak mala vyzerat prva sprava na takyto inzerat? "Dobry den, hlasim sa na poziciu partnera. Mam vysokoskolske vzdelanie druheho stupna, cisty register trestov, pravidelne beham maratony a moj cisty mesacny prijem je XY. V prilohe posielam sken diplomu a potvrdenie o rozvode. Kedy sa mozem dostavit na osobny pohovor?"

Paradox filtra Problem nie je v tom, ze niekto ma poziadavky. Je prirodzene a legitimne vediet, co chceme a hladame, ci uz ide o fyzicku pritazlivost, vzdelanie alebo zivotny styl. Problem nastava vtedy, ked sa z popisu vytrati clovek a ostane len filter, ktory moze posobit utocne a arogantne. Najzaujimavejsi je vsak paradox, ktory tento pristup vytvara. Kazdy, kto pise takyto zoznam poziadaviek, veri, ze tym usetri cas a odradi nevhodnych ludi. Niekedy to vsak sklzne k tomu, ze filter nefunguje na zaklade kvality, ale na zaklade tolerancie k nepriatelskemu tonu. Inteligentny a vnutorne stabilny clovek ma zvycajne urcitu mieru sebaucty. Ked narazi na profil, ktory ho uz vopred "fackuje" podmienkami a arogantnym tonom, malokedy pociti potrebu dokazovat, ze on je ten vyvoleny. Skor si povie, ze komunikacia s takymto nastavenim bude energeticky vycerpavajuca a vopred odsudzena na konflikt. Takyto clovek odchadza bez slova.

Kto teda ostava v hre? Najcastejsie dve skupiny:

• ti, ktori text vobec necitaju. Mechanicky rozosielaju spravy a je im uplne jedno, co je v profile napisane. Teda pravdepodobne presne ti, pred ktorymi sa chcel autor chranit.
• "hraci", pre nich je takyto profil vyzvou. Nejde im o cloveka, ale o to, ci dokazu "zlomit" niekoho, kto sa tvari tak nedostupne a prisne. A v pripade, ze je podmienkou prave inteligencia, moze prist znamy psychologicky paradox: ludia s nizsou mierou sebareflexie mavaju casto najsilnejsi pocit vlastnej vynimocnosti. Takyto filter ich neodradi, naopak, vnimaju ho ako pozvanku, aby prisli predviest svoje kvality. Vo vysledku tak takyto filter nefunguje ako ochrana kvality, ale casto skor ako magnet na tych, ktori pravidla a hranice nerespektuju.

Ked sa hranica meni na barieru Hranica medzi zdravym nastavenim ocakavani a tym, co by sme mohli nazvat "vyberovym konanim", je v tone. Je uplne v pohode povedat "hladam nefajciara" alebo "uprednostnujem niekoho stihleho", je to jasna informacia. Ale ak sa z popisu stane zoznam kritickych sudov o tom, ako ma niekto vyzerat, ake ma mat presvedcenie, ako sa ma spravat alebo ako ma mat usporiadany zivot, hranica sa meni na barieru. Niekedy to moze posobit tak, ako keby ten text nebol reakciou na pritomnost, ale skor na nieco, co si autor nesie z predchadzajucich skusenosti. Ten utocny ton totiz nemusi byt prejavom sily, ale mozno skor brnenim, ktore ma zakryt strach z opatovneho sklamania. Je to preventivny uder v zmysle: "Budem neprijemny skor, nez ma niekto zas zrani".

Ma to riesenie? Je mozne nastavit hranice a zaroven ostat ludskym? Myslim, ze ano. Rozdiel je v tom, ci profil posobi ako pozvanka do spolocneho priestoru, alebo ako vstupna kontrola na hranici. Profil, ktory o autorovi povie aspon nieco autenticke, vytvara kontext. A v kontexte sa poziadavky komunikuju ovela lahsie. Ak o autorovi vieme, kto je a co ho bavi, jeho poziadavky zacnu davat zmysel. Ak su tam vsak len tie poziadavky, bez autora, tazko sa za nimi cita clovek. A ked v profile chyba clovek, poziadavky uz neposobia ako orientacia, ale skor ako bariera.