Čakareň......

Mužský život je svojím spôsobom od pripojenia sa k ženskému svetu zasraná čakáreň. Sociálne médiá s humorom uverejňujú fotky z obchodných centier, kde muži sedia na sedačkách v rôznych polohách vedľa seba a na tvárach im vidieť výraz: „Prosím, z......e ma.“

Čakáme vás všade, kde vás musíme, chcene či nechcene, doprevádzať.

Aj nevinná veta: „Prosím, zastav mi tu, skočím len kúpiť chleba,“ v preklade znamená minimálne hodinu v piči, útratu ako na svadbu a ešte keď hodíte, nedajbože, poznámku na tento druh jej „nákupu chleba“, dostanete sprchu typu:
„Potom ťa počúvam, že nemáš poriadne čo žrať doma.“

Skúšal som na tieto čakárne rôzne triky, ale keď som si raz kúpil 300-stranovú knihu, ktorú som stihol prečítať, a druhýkrát z trucu šiel na Avatara, čo trvá tri hodiny, a ešte som aj tak čakal ďalšie dve hodiny, zistil som, že to nemá cenu.

Písal som si s budhistickým mníchom, prosiac ho o radu, ako to prekonať a zachovať si zdravý rozum, no nič nepomohlo. Hlboké dýchanie, jogínske polohy či uvedenie môjho duchovna do úplného tranzu s návštevou iných galaxií tiež bolo krátkeho trvania.

Sú situácie, kde by nervovo zlyhal aj ten mních.

Odchádzame z domu kamkoľvek – dovolenka, nákup, výlet.
Je oblečená, nalíčená, voňavá a už sa obúva.
„Idem do auta...“
Za dvadsať minút príde...
Čo do piči ešte môžete toľko robiť?
Pár odpovedí som dostal, ale...
Dnes moje čakanie dostalo nový rozmer.
Žena plus dospievajúca dcéra. VIP čakáreň kombo level milión.

„Skočíme len kúpiť kraťasy a tričko.“

Päť hodín prechádzok, káv, čítania knihy a...
Zasraná čakáreň...

Jedno som už zistil. Žena, akonáhle vstúpi do obchodného centra, dostane sa do hypnózy, jej vnímanie času zmizne, stratí hlad, nepotrebuje ísť na záchod, jesť a dokonca ani fajčiarky fajčiť.
A to, že niekde ju čaká muž???
To je úplný výmaz.

Potraviny detto. Môj priateľ, keď sme sa raz o tomto bavili s plačom a vzájomným objatím, mi povedal, že jeho raz šla ráno kúpiť pečivo na raňajky. Nebolo jej dobré dve hodiny a ona nakúpila plnú tašku a ešte ho zdrbala, že kupuje len veci potrebné a ťahá sa s tým ako piča cez pol mesta.

???????

Ak by sme my muži od Boha dostali ten čas „v čakárni“ naspäť ako bonus k životu, tak je na svete milióny vysmiatych 110-ročných vdovcov v plnej kondícii.

Ja viem, že teraz dostanem sódu od dám, ale prosím vás, dámy, už keď tak, aspoň nebuďte na nás nervózne, keď za toto frfleme. Určite by bolo lepšie nežné poškrabkanie po stehne blízko fešáka s vetou:
„Večer ti to vynahradím, drahý.“
Ako nervozita a vety cestou domov:

„Aj tak som nekúpila, čo som chcela, lebo som nervózna, keď mi furt voláš...“