Anjel...

Viem, raz zastavím sa a prestanem hľadať,

a myslím, že už ani nebudem vládať,

no postavím sa vetru zoči voči,

a nechám si hviezdy padať do privretých očí...



Len tam budem stáť a budem čakať,

snáď konečne už dostaneš ten správny nápad,

a zošleš anjela strážneho len mne určeného,

tuláka jedného, malého, strateného...



Roky mi bežia, ja stále čakám,

možno si myslíš, že to tu flákam,

že môj čas sa ešte nenaplnil,

keď anjel môj sa doteraz nedostavil...



Dokedy sa mieniš so mnou takto hrať?

hviezdy už vybledli a ja začínam sa báť,

potrebujem, aby ma chytil za ruku,

a vyviedol z tmy von cestou na lúku...