To o mne - časť 32 VŠEDNOSŤ

Život sa s nami nehrá v rukavičkách. Raz sme dole potom hore. Môj život sa dostal snáď na samé dno.

Príležitosť ísť von, na párty, akciu znamenala neovplyvnitelný lov. Či som chcela, či som nechcela, akoby sa vo mne prepínali osobnosti a ja som bola doslova mimo. Potrebovala som dostať to, čo som si zmyslela. Bola to buď žena alebo muž. Nedošlo k sexu. Stačil mi pocit, že ich mám a keby chcem, všetko je zrealizovatelné.

Dá sa povedať, že som sa tým všetkým vnútorne trápila. Hladala som cestičky ako mať to všetko, čo potrebujem a zároveň nestratiť to, čo mám. Upadala som do depresii. Život doma, nedostatok financii, doslova prežívanie. Občasné hádky, nervy z dieťaťa, ktoré bolo doslova náročné na údržbu a ani len nekráčalo okolo tých dokonalých detí z instagramu. Syn bol taká malá divočina ale na druhej strane neskutočný šikovník a miláčik.

Po skončení rodičáku som nastúpila do práce. Zmena. Rapídne sme si polepšili, ja som zas našla radosť zo života. Konečne sa karty otočili. Pracovala som, bola som spokojná. Syn chodil do škôlky a my sme sa začali baviť o druhom bábätku. Vedeli sme, že chceme dve deti a čakať dlhú dobu sa nám tiež extra nepozdávalo. Naplánovala som si to tak, aby sa to druhé narodilo v znamení môjho muža, aby to aspoň v tomto smere bol kluďas a pohodár taký, aký je Franta (po prvom nevýpočitanom levovi som nechcela riskovať) a taktiež som si zo srandy spočítala cez nejaký čínsky kalendár to, aby to bolo dievča. Prišiel ten správny čas a nám stačil týždeň na to, aby sa vo mne znovu začal tvoriť život.

Plán bol jasný. Budem pracovať čo najdlhšie, dopracujem sa k povýšeniu a na materskej mi bude božsky. Človek plánuje ale život mení. Moje tehotenstvo bol jeden velký horor. Nevolnosti, hospitalizácie, zlé výsledky. Pracovné plány mi padli zo dňa na deň a ja som zostala doma. Dni samozrejme utekali šialene rýchlo. Svoje túžby a temné stránky som si kompenzovala neškodným písaním si s chlapmi. Kludne ma ukameňujte ale bolo to tak. Nikdy som sa so žiadnym nestretla ani k ničomu nedošlo. Bolo to také spestrenie, vzrušenie a chtíč v jednom. Doma bola táto téma vždy tabu. Snažila som sa velakrát začať debatu o tom kto som, čo chcem, či neskúsime niečo nové. Muž to vždy zamietol s tým, že mi drbe a takéto somariny nemá čas a chuť riešiť. Bol proste v pozícii dokonalého tatina. Fungoval na 200%. Prišiel z práce a synovi dával maximum, pomáhal doma, bol proste tata s velkým T. Chápem, že ho nejaké moje sexuálne kecy o tom čo chcem a kto som nezaujímali ale mne to neskutočne chýbalo a vedela som, že ak sa niečo nezmení zbláznim sa. Skúšala som túto tému otvárať pravidelne ale vždy neúspešne.

Tehotenstvo som nejakým zázrakom prežila a v januári porodila dcéru. Znamenie vyšlo, pohlavie klaplo a ja som mala výtúženú parťáčku. Materskú som mala krásnu, takže aj doma bola situácia kludná. Zlom samozrejme nastal po prechode na rodičák. Ale o tom potom.