Med sa cez sklo nelíže...

Múdrosť našich starých otcov vraví,že med sa cez sklo nelíže.A mali oni veru pravdu.Veď len koľko sa včielka okolo kvietku nalieta,kým vysaje svojim sosáčikom všetok nektár.A to jej musia priletieť na pomoc aj ostatné kolegyne,toľko je toho.Pekne sa o ten kvietok delia a sajú tú šťavicku spolu.

Na každú príde,kým nie je kalich úplne prázdny a potom šup letieť do úľa a pokračovať ďalej v práci,aby sa nakoniec v pohári objavil med.Lízali by ste takú pochúťku cez sklo? Určite nie, žiadalo by sa vám namočiť aspoň ukazovák do pohára a oblízať.

Viete si predstaviť,že by sa kvietok bránil pred tými nenasytnými sosáčikmi a natiahol na seba pršiplášť,aby mu nebodaj tie včielky neublížili? Myslím,že takto by včielky nepriniesli do úľa nejaký nektár a my by sme prišli o sladké potešenie.

Dnes sú už síce na trhu aj ochutené pršiplášťe,ale predsa len,najlepšia je prirodzená príchuť nektáru,kde včielka môže rozanalyzovať,čo mal kvietok na obed či večeru.Aj keď teda uznávam,nie každá včielka má rada taký gurmánsky zážitok.

No a čo také ustrice? Ochutnali by ste ich obsah ak by boli pokryté niečím gumovým?Predstavte si, žeby si ustrica natiahla na seba kofferdam( to je taká tá guma, čo vám zubár niekedy roztiahne v ústach) v záujme vlastnej ochrany pred jej úplným vysatím a vylízaním.Zámerne som nespomenula mušličku,lebo podľa etikety sa mušle nevylizujú alebo nevysávaju,ale používa sa príbor.Také správne nabodnutie mušličky hmmmm...

Ale čo si budeme nahovárať, také občasné porušenie etikety,keď sa nikto nepozerá má svoje čaro. Hlavne,ak je to už reštaurácia overená,poznáme z akého zdroja suroviny pochádzajú a nemusíme rozmýšľať,kto všetko ich predtým držal v rukách a či ich sal alebo lízal ,s ochranou či bez.

Spísané ráno,8:00 v posteli,keď som rozmýšľala či dnes vysajem nejaký kvietok na raňajky alebo vylížem mušle či ustricu na obed.