Memento mori - ste pripravení?

Ste pripravení na smrť? Na to, že už nebudete? A teraz pozor - nemyslím tým duchovné cvičenia a meditácie, ktoré vás pripravia na niečo, čo si predstaviť nedokážeme. Nemám na mysli stoické videá, ktoré nám pripomínajú, že to môže byť o 50 rokov, ale môže to byť aj zajtra. Rímski velitelia, generáli a najmä cisári vracajúci sa z bitiek vo víťazných pochodoch mali vo svojich vozoch otroka a keď jasajúci dav oslavoval veľkosť svojich vladárov, otrok mu šepkal: "Si len človek, raz zomrieš a toto všetko pominie." Marcus Aurelius vo svojich filozofických spisoch vždy pripomínal ľuďom, že sú smrteľní. Ide v skratke najmä o to, aby sme si zachovali každodennú pokoru a pripomínali si, že všetko, čo vidíme a milujeme, sa raz skončí a to vrátane nás a preto netreba lipnúť na materiálnych hodnotách, ale užívať si život. Dobre. Očividne sa o to väčšina z nás tu registrovaných snaží. Hltáme život plnými priehrštiami a rozhadzujeme svoje videá, fotky, telá a telesné tekutiny na všetky svetové strany. A zajtra nás zrazí kamión. Pre nás je to dobré, netrpeli sme dlho, okamžite sa nám zlomil väz, mozog dostal plnú ranu a v momente sme hrali na harfe na nebeskom obláčiku. Až na to, že sme to nečakali. Čakali sme, že to bude v našej spálni vo veku 80 rokov, keď bude život prakticky za nami. A až teraz sa ukáže, čo sa tou prípravou myslí a ako sme boli pripravení (BU HA HA HA HAAAA)! Máte uzavretú životnú poistku? Väčšina z nás je tu ženatá, vydatá (netvárme sa, že nie). Dostane po nás vdova/vdovec niečo? Za čo nás pochovajú? Pohreb vás vyjde na slušných 3000€. Máte hypotéku? Prosím, ďalšia starosť pre pozostalých. A toto sú veci, ktoré robia vrásky našim príbuzným, takže okrem smútku a plaču každý večer nad stratou milovaného máme hlavu v smútku aj kvôli financiám. A ak ste z tých múdrejších, ktorí nepovedia "Hoďte ma do vody, mne to už bude jedno", máte o tieto veci postarané, aby sa manžel, či deti nemuseli topiť v dlhoch po vašom odchode. Potlesk, gratulácia, ďakujeme ti, naša milovaná, ktorá, hoc´ si od nás odišla a naše slzy budú ešte dlho stekať po žiaľom zrumenených lícach, si myslela na chvíle po tvojej smrti. Ruža na tvojom hrobe začala kvitnúť a prišiel čas pozvať rodinu do tvojho domu, aby si pobrala po tebe niečo na pamiatku. Náušnice, ktoré nosila ešte jej babka, sada brúsených pohárov.... Kurva.....čo to je? V tajnom priečinku pod zimnými šálmi niečo hrkoce. Počkať....mám to! Je to....je to....niečo cca 25 centimetrov dlhé, tvrdé, na konci zaoblené rúrkovitého tvaru. Kurva, to je vibrátor! To je mamin vibrátor! Ona mala vibrátor. Moment chvíľu. Ešte niečo. Análny kolíka a Venušine guličky! Kriste pane! A poriadne kožené putá na BDSM! Otec ich nikdy nevidel. Dcéra musí vybehnúť von na vzduch. Toto by na mamu nepovedala. Alebo druhý príklad. Nebohému manželovi žena vypratáva dielňu a za nabíjačkou na autobatériu nájde krabičku kondómov. Je jeden, dva chýbajú. Načo mu boli? Nikdy sme ich nepoužívali? Červíček pochybností začne hlodať. Napokon sa zistí, že sa s bývalým spolužiakom hrali na otecka a otecka, než ako posledný člen domácnosti odišiel z domu do práce. Pozostalí sa dostanú do notebookov, mobilov, skontrolujú históriu, galériu fotiek, nájdu účet na piatich erotických zoznamkách a fotky také šťavnaté, že by sa za ne nehanbili ani profesionálne pornohviezdy a pornoherci. Pohrebná reč bude znieť: "Milá Andrea, mali sme ťa veľmi radi, až na to, že si bola evidentne neverná kurva." Na spomienkovej tabuli nebudú fotky s deťmi, ale fotky poriadneho gang-bangu, kde nebohý otecko s dvomi ďalšími kamarátmi nakladajú neznámu blondínu s veľkými ceckami. A naše hrobové miesto bude zdobiť veniec: "S úctou spomína celý hasičský zbor". Na základe tejto úvahy asi radšej všetko mažem. Sme i takto pripravený nebyť na tomto svete? Čo po nás nájdu naši milovaní?