Reciprocita príjemného (1/2)

Bol všedný pracovný týždeň, taký klasický stereotypný utorok.
Rano posilka, čítanie správ pri raňajkach, odpisovanie na emaily. Nič nenaznačovalo tomu, že sa to može tak príjemne zvrhnúť už za menej ako 48h.

Plánoval som kvartálnu pracovnú cestu za klientmi v Brne. A kvôli práci som už dlhšie nemal čas vybehnúť niekam na pivo. Tak ma napadlo, že hodím na Facebook otázku, či je niekto v Brne a má večer čas. Ozvala sa mi stará známa. No takto, ona to bola skôr mladá známa - baba, s ktorou sme sa poznali z rodného mesta, kde sme spolu vyrastali. Mladšia sestra mojho vtedajšieho kamaráta zo strednej školy, volajme ju tentokrát Sofia.

Slovo dalo slovo a dohodli sme si termín okolo 18:00. Ja v tom čase budem mať po stretnutiach a ona po škole, dáme pár piv, prebrieme celý ten čas, od kedy som odišiel študovať a všetko to na stretnutí po rokoch, veď to poznáte.

Už cestou, po tej rozbitej diaľnici :), som jej zavolal, že tam mam hotel a nakoľko ich navštevujem častejšie, dostal som vstup do wellnessu pre dve osoby, ja na hotel prídem až okolo pol šiestej ale ak by skončila skôr, môže vziať kamošku alebo kamaráta (myslel som, že ma priateľa) a využiť to. Navyše v stredu tam skoro nik nebude. Vytešila sa, že jej zrušili posledné prednášky a vezme kamošku. Zavolal som do hotela, nahlásil mená na vstup a tým to pre mňa skončilo.

Až do momentu, keď mi počas business stretnutia zavibroval mobil. Najprv som to ignoroval, znova a znova ma notifikoval. Po treťom zavibrovaní som pozrel, čo je také naliehavé. V tom mi vyschlo v ústach a nohavice sa napli tak, že som narýchlo musel (hlavne nenápadne) dať ruku pod stôl a naprávať ho v boxerkach do strany, popri nohe aby to nebolo vidieť. Do správ mi pristali 2 spoločne fotky z výrivky, kde som si prvykrát uvedomil, ako veľmi vyrástla a dospela. Na jednej boli dve krásne študentky s pevnými a plnými 2jkami a 4kami, oblým pevným zadočkom a z vody vykúkali nadherne nožičky. Na druhej sa akokeby sedeli vedľa seba a v ruke mali drink (samozrejme na môj účet - ale fotkami práve úhradený, veď kto by sa hneval). Tretia bola z lehátka, kde bola sama, zabalena v plachte s krásnym úsmevom a prenikavým pohľadom jej zelených oči. S popisom: "Ďakujeme, je to tu super a sme tu same dve, večer je pivo na nás :* "

Bol to zvláštny pocit, ktorý sa nevedel rozhodnúť medzi "Nemal by si" a "Keby ti to poslať nechcela, tak ti to nepošle". Nevedel som na to prestať myslieť, na tie krivky, dekolty, nožky a milé, úprimne úsmevy. Samozrejme som bol väčšinu stretnutia už nepoužiteľný a čakal kedy skonči, viac menej sme už len kecali o budúcich dovolenkách. Popri tom som premýšľal, či dalšie stretnutie zvládnem alebo zruším. Nakoniec si hovorím, že som predsa slušný a zdvorily muž, premohol som svoje živočíšne JA a išiel naň. Cestou som zavolal do hotela aby baby dostali aspoň masáž chrbta a mali ešte príjemnejší deň. "Samozřejmě, masérky jsou ješte tady", odvetil hotelový personal.

Počas posledného stretnutia som počul 2x zavibrovanie ale vzhľadom k tomu, že išlo o to dôležitejšie, kontroloval som sa. Po stretnutí som si to pozrel, prva správa bola: "Ty si nam zaplatil masáž? si normálny? Načo?!" druhá správa bola foto s vysmiatou tvarou cez dieru v masérskom stole a akoby to tušila na zábere bolo vidieť aj jednu nožku, ktorá jej padala zo stola. Po tej druhej správe mi bolo jasne, že nieje potrebne hneď odpísať.

Prišiel som na hotel, vybehol hore, vybalil veci a hodil veľmi studenu sprchu. Pre istotu.
Sofia 17:40: "Nie aby sa nám nepáčilo ale uvidíme aj teba alebo nam budeš platiť len wellness?"
Odpoveď: "Neboj nič, už som na hoteli. Dal som si sprchu, vezmem vás na intrák aby ste sa dali dokopy. Počkaj, ona ide s nami sadnúť?"
Sofia: "Pridala by sa ak nevadí, je to moja najlepšia kamoška, aj tak všetko o mne vie. Čakáme ťa dole."

Keď som prišiel dole, stáli tam dve asi o hlavu nižšie, štíhle mladé krásne ženy v teplákoch a voľnom dlhom tričku bez make-upu s plážovými taškami na ramenách. Zvítal som sa, objal ju, hodil kompliment, že: "bez toho make-upu vyzerate veľmi pekne, dúfam to tak ostane aj večer", obe sa tak dievčatkovsky zahehnili cez ruku. Zavelil som, že ideme.

V aute bolo pár zdvorilostných a oťukávacich otázok ohľadom štúdia a podobne. Prišli sme na internát, baby vybehli, že sa budu ponáhľať. Asi po 25min sa spomedzi množstva študentov vynoriili ony dve. Sofia mala jemne čierne sandálky, modré rifle, zelený top na ramienka, pushupku. Jej kamoška šatičky s kvetovým vzorom, niečo ako šlapky s takým tým čierným chumáčom, veľmi jemny výstrih. Obe mali na očiach linku a rozpustene vlasy. Keď sadli do auta, rozkašlal som sa. Prišiel s nimi závan ako keď v parfumerke rozbijete paletu s voňavkami. Otvoril som okna, zasmiali sme sa na tom a pokarhal som obe, za tu linku na očiach. Snažili sa obhajovať, že to nieje makeup ale nakoniec len milo zahanbene sklopili zrak. Náladu by sme teda mali.

Auto som odstavil niekde na strede cesty hotela a centra. Chvíľu sme išli pešo, dostali sa na námestie Slobody, kráčali ďalej a postupne tak prezerali okolite podniky a terasy, kde si sadneme. Na moje prekvapenie bolo v meste celkom veľa ľudí. Tak sme nakoniec museli zvoliť podnik, vo vnútri. Sadli sme do takého rohového boxu, baby si hneď objednali gintonic, tak som vedel, že nema zmysel veľmi vzdorovať. "Poprosim whiskey". Ako išiel večer rozprávali a smiali sme sa asi do pól dvanástej. Baby boli chytené, tak som im navrhol, že ich pomaly pôjdem odprevadiť aby nešli opité mestom samé.

"ČO? už nás vyhadzuješ?". V tom som zacítiil v rozkroku, krížom popod stôl, na tenkých krátych nohaviciach jej jemné chodidlo. Skoro som sa zadusil posledným dúškom pohára, ktorý som pri tej vete dopíjal. Ovšem, že to obe pobavilo. Nechápavo som sa pozrel na Sofiinu kamarátku, či aj ona tuši, čo ma tak rozhodilo. Pohľad mi napovedal, že áno.
"Čo robíš?"
"Mam prestať?"
Obzrel som sa, "Ak by si čo i len tušila, čo to so mnou robí"
"Cítim, že nožky sa ti pačia"
Nádych, výdych, kamoška sa znova hehnila. Otočil som sa smerom k baru a objednal záverečné kolo, kde každé ďalšie slovo zo mna vychádzalo ťažšie a ťažšie vzhľadom k tomu, že mi pero stalo na maxime a ona ho pekne obchadzala nožičkou dookola a na konci vety tam stihla položiť aj druhú. Zvládol som to, aj keď som podľa mňa znel ako postihnutý. Otočím sa naspäť.
"Ešte, že si chcela platiť večer len pivo a nie tvrdé, lebo toto bude asi drahé"
"Nejak zaplatiť by sme ale mali"
"Mali?", neistý pohľad na jej kamošku.
"Mhmmm", odvetila kamoška hanblivým pohľadom

Srdce sa mi rozbušilo a krv pumpovala telom ako pri šprinte na 100 metrov. Nastál obrovský exodus krvi smerom z hora dole. Ostatná polhodinka bola v spojeni alkoholu a zavretých a zamknutých dveri v mozgu, kvoli migrácii krviniek do penisu tažko zapamätateľná ale niečo ako nonstop nožičkové dráždenie Sofiou pod stolom, veľa smiechu, vtipov alebo príhod zo školy a prednášok, nonstop nadržaných pohľadov, hrýzenia pier a takého toho obíjmania sa báb medzi sebou a latentného koketovania s nespočetnými dvojzmyslami na čokoľvek. Vzrušenie sa dalo porcovať ako narodeninová torta, ktorú hrozne chceš, lebo máš práve deficit cukru ale musíš počkať kym ten spomalený oslávenec neotvorí posledný darček. Celý čas som si opakoval, že som asi v nebi, len neviem, kedy ma prešlo auto. Tak to možno bude aj realita.

"Účet prosím, hotově". Dievčatám sa zablyskli oči.
"kam sa presunieme?", sa nesmelým a mierne nervóznym hlasom opýtala Sofia.
"pól hodinu si ma príjemne masírovala pod stolom, tak by sa patrilo im masaž vrátit, tie vám tuším nemasírovali"
"len nožkám?", vyčítavo pozrela kamoška. Znova som potreboval v hrdle aspoň kvapku vody.
"Čoho len budeš chcieť", odvetil som.

Objednal som taxík, nech zbytočne nevytriezvejeme, za asi 5minút sme boli pred hotelom.
Išlo na sa na izbu...