„Ahoj prdelka.“ – počujem za sebou mladý hlas, keď prechádzam okolo partie mladíkov postávajúcich pri lavičke, potom len hurónsky smiech. Nechcem sa zastaviť a tak kráčam bez povšimnutia ďalej.
„Prdelka? A ty nevieš, že je slušnosť odpovedať?“ – znova započujem mladíkov hlas a smiech. Tentoraz už zastanem, ruky zovriem v päsť, v duchu narátam do päť, v tvári nahodím milý výraz a otočím sa.
„Kto to povedal? “ – opýtam sa bez štipky akejkoľvek emócie a hrdina, ktorého bolo najviac počuť, sebavedome ukázal prstom na seba. „To ty si ten somár? Už len veľké uši ti chýbajú.“ – vyslovila som nahlas a mladíci okrem hrdinu sa rozosmiali.
„Prdelka chce byť vtipná.“ – poznamenal hrdina ironicky. Podišla som k mladíkovi bližšie. V jeho očiach blčali plamene, presne ako v tých mojich, a keď sa jeho pozornosť sústredila na moje oči, priložila som mu dlaň na rozkrok a silno stlačila.
„Čo ti jebe? Pusti ma.“ – zvýšil na mňa mladík hlas, v ktorom bolo počuť náznak bolesti. „Ale, ale, prdelka už snáď nie je vtipná?“ – ironicky som poznamenala a stlačila jeho rozkrok ešte silnejšie.
„Robte dačo, vy tupci.“ – mladík zakričal na kamarátov. „Sorry brácho, hnev ženy je ako v lese počas búrky stáť.“ – vyslovil jeden z nich a všetci spravili tri kroky dozadu. „Ako vidíš, zostal si v tom sám.“ – zašepkala som, hlavou sa k nemu bližšie naklonila a moje pery sa letmo dotkli jeho ucha.
„To už nie je vtipné. Pusť ma.“ – zúfalo sa snažil vymknúť zo zovretia svoj rozkrok, ale akoby ho akási magická sila držala a nepustila. „Stále som nepočula ospravedlnenie, ty somár.“ – potichu som vyslovila.
„Pr...pr...prepáč, ospravedlňujem sa.“ – zakoktal. „Veď preto!“ – poznamenala som a pustila jeho rozkrok zo zovretia. Zdalo sa, že odchádzam, no znova som sa k nemu naklonila. „Ešte sme spolu neskončili. Tvoj čas sa kráti. Sám za mnou prídeš.“ – pošepkala som mu do ucha a kráčala preč.
Po chvíli som sa však otočila, hrdinu si premerala od hora nadol a zrak vrátila späť na jeho rozkrok. V tom som sa začala nahlas smiať, odvrátila od neho zrak a pokračovala v ceste.
Hrdinovi sa zdalo, že jej smiech znel parkom ako vzdialená ozvena aj po tom, čo sa stratila v hmle a ozýval sa spolu so zvukom padajúceho lístia zo stromov.
„Videli ste jej oči? Mala v nich oheň.“ – vyslovil v panike hrdina, ale ihneď pochopil, že je v centre nezáujmu. Pozrel sa na kamarátov a videl, ako sa všetci dívali za ženou, ktorá len pred chvíľou držala jeho rozkrok v zovretí.
„A vy čo, idioti?! Čo ste nič neurobili?!“ – naštvane na nich skríkol hrdina. „Nechceli sme rušiť vašu intímnu chvíľu.“ – vyslovil jeden z nich a zasmial sa tak, akoby práve povedal vtip storočia.
„Ty si idiot.“ – ironicky poznamenal hrdina držiac sa stále za rozkrok a nemohol sa ubrániť pocitu, že niečo medzi jeho nohami sa zmenilo.
Historias similares
-
Hola, soy José, tengo muchos años casado con mi bella Elissa. Tengo el pene de muy buen tamaño; Elissa es muy hermosa, de senos muy suaves, firmes y de un tamaño excelente, con unos picos que invitan…
hace 11 mes 1 131 2 -
First time
Hola les contaremos algo que nos paso en un viaje a un sitio lejano. Fuimos de vacaciones a otra ciudad muy lejana, aya estando allá alquilamos una moto para ir a donde quisiéramos, esa noche…
hace 11 mes 1 99 1 -
Aficionados
Fuimos a pasear en nuestro carro, era una carretera muy hermosa y natural, muchas luces; pero también muchos árboles y flores a ambos lados de la vía, el carro en unos de esos cruces de río se…
hace 11 mes 1 102 0 -
In the hotel
Jednoho pátku bylo deštivé odpoledne a zatímco jsme si vychutnávali kávu a sledovali padající kapky, Ello; Elissa mi řekla, že chce udělat něco jiného a velmi bláznivého, že pokud bude prostředí…
hace 10 mes 1 205 2