Už pár hodín po príchode do ozdravovne sme si padli do oka. Ty, 24 ročný, svetlovlasý frajer a ja, 18 ročná, tmavovlasá hanblivka. Stretli sme sa na porade tímu ozdravovacieho pobytu. Boli to nudné bláboly o tom, aké je zariadenie super, na čo je zamerané, o jeho histórii a okolí. Taktiež sme si vypočuli informácie o našich povinnostiach, ako sa máme správať, aký je denný harmonogram a podobne. Ty, spolu s pár ďalšími chalanmi ste dostali na starosti starších chlapcov, ja som bola priradená k tímu, ktorý sa staral o dievčatá. Zabezpečovali sme im doobedné vyučovanie, prechádzky na čerstvom vzduchu. Poobede nás striedali vychovávatelia.
Po porade sme išli každý k svojej skupine, no aspoň časť cesty sme mali spoločnú. Smiali sme sa na tom, s akou vážnou tvárou nám riaditeľ rozprával o našich povinnostiach, kam a kedy máme povolené vzdialiť sa v čase nášho osobného voľna. Zrazu som sa zastavila a opýtala sa ťa, či som dobre počula, že sú tu rôzne domčeky s rozprávkovými názvami - ako napríklad Perníková chalúpka, Domček na stračej nôžke, Popoluškin dom...
Povedal si, že sa ti marí, že niečo také spomínal. Dohodli sme sa, že sa tam niekedy pôjdeme spolu pozrieť. Potom sme sa rozlúčili a išli sme každý za svojou skupinou.
Dni ubiehali, učila som sa s dievčatami, prechádzala sa s nimi po vonku, pripravovala som im rôzne športové súťaže a zábavné aktivity. Ty si mal dosť práce so svojou skupinou.
Už zostávalo len pár dní do konca pobytu, keď si po raňajkách prišiel za mnou s radostnou správou. Tým, že vonku veľmi lialo, skupiny boli pospájané a niektorí členovia doobedného tímu mali voľno - medzi inými aj my dvaja. Povedal si, že konečne máme šancu uskutočniť to, na čom sme sa dohodli na začiatku - preskúmať rozprávkové domčeky. Potešilo ma to. Hneď po raňajkách sme sa teplo obliekli, dali si na seba pršiplášte a gumáky a za nechápavých pohľadov ostatných kolegov sme sa vybrali von na prechádzku. Už počas predošlých dní sme zistili, kde sa domčeky nachádzajú, no nesmeli sme ísť dnu. Vraj, aby sa nezničilo zariadenie domčekov.
Vybrali sme si najbližší - Perníkovú chalúpku. Rýchlo sme tam prebehli a schovali sa vo vnútri. Bála som sa, že tam bude rovnaká zima ako vonku, no našťastie som sa mýlila. Bol tam radiátor, ktorý bol zapnutý, takže vnútrom sa šírilo príjemné teplo. Dali sme si dolu pršiplášte a aj sme sa vyzuli, keďže väčšiu časť miestnosti pokrýval koberec. Konečne sme mali možnosť porozhliadnuť sa po zariadení domčeka - bol tam stôl a stoličky, tiež kuchyňa s pecou, ktorá však nebola funkčná. V ďalšej časti domčeka bola pohovka a kreslá, dokonca aj posteľ s perinami sa tu nachádzala. Možno tu občas prespávali zamestnanci ozdravovne.
Sadla som si do kresla, ty si si sadol na pohovku. Rozprávali sme sa o našich zážitkoch z tohto pobytu, čo všetko sa nám tu udialo. Čas nám príjemne plynul, cítila som sa s tebou veľmi dobre. Z pracovných tém sme prešli aj na rozhovor o nás, našich životoch a čo nás čaká, keď sa vrátime naspäť do reality.
Ja som trošku posmutnela. Všimol si si to a opýtal si sa ma, čo sa deje. Povedala som ti, že nič vážne, že sa už naozaj teším, kedy sa vrátim domov, no jedna osoba mi tam bude veľmi chýbať...a zahľadela som sa na teba. Povedal si, že aj ja tebe budem chýbať, pretože si si ma všimol už na tom prvom stretnutí a hneď som sa ti zapáčila. Spýtal si sa ma, či si nechcem prisadnúť bližšie k tebe. Súhlasila som a presunula som sa na pohovku. Oprela som sa dozadu o operadlo, takže som bola skôr v
poloľahu, než v sede, a zavrela som oči. Chvíľu som tak zostala - sama, so svojimi myšlienkami, ale zároveň blízko teba.
Zrazu som na perách pocítila jemný dotyk tvojich pier. Strhla som sa a otvorila oči. Ty si ucukol a ospravedlňoval si sa mi. Zastavila som ťa. Nebolo mi to nepríjemné, práve naopak. Len som to nečakala. Posmelený mojimi slovami si sa ku mne znova naklonil a pobozkal si ma. Nežne, jemne, skoro ako dotyk motýlích krídel. Tentokrát som ti bozk opätovala. Chytil si mi tvár do dlaní a bozkával si ma čoraz intenzívnejšie, náruživejšie. Tvoje ruky opustili moju tvár a vydali sa na prieskum môjho tela. S menšími ťažkosťami si mi vyzliekol sveter. Prekvapilo ťa, keď si zistil, že pod ním nič nemám - okrem pŕs, ktoré sa ti zmestili akurát do dlaní. Hral si sa s mojimi bradavkami, jemne si ich stláčal a krútil. Tvoje pery sa už tiež presunuli z mojich pier nižšie...opisovali tú istú dráhu ako tvoje ruky. Prisal si sa mi najprv na jednu bradavku, potom na druhú, zatiaľ čo si sa mi rukami snažil rozopnúť opasok a vyzliecť nohavice. Nadvihla som sa, aby som ti tým pomohla. Úplne si mi ich dal dolu. Bola som pred tebou nahá...no ty si bol stále oblečený. To si rýchlo napravil...a o chvíľu sme boli vedľa seba úplne nahí. Videl si, aká som vzrušená - bradavky mi stáli a aj vôňu mojej šťavy bolo cítiť. Tvoje vzrušenie sa tiež nedalo prehliadnuť. Chytil si ma za ruku a odviedol si ma do postele. Ľahli sme si a opäť sme sa vrátili k bozkávaniu, aj keď tvoja ruka už mierila medzi moje nohy. Rozkročila som ich, aby si sa ľahšie dostal dnu. Pri zistení, aká som dolu mokrá, ti unikol z úst vzdych. Pocítil si túžbu ochutnať nielen moje ústa, ale aj tú lahodnú šťavu, v ktorej sa tvoje prsty pomaly topili. Otočila som sa na chrbát a podložila som si pod panvu vankúš, aby si mal lepší prístup. A už som cítila tvoj jazyk, ako ma skúma tam dolu. Keď si mi zasunul jazyk úplne dnu - až do pičky, začala som tiecť ešte viac. Tým, že som mala podložený vankúš, vznikol priestor aj na to, aby som sa dráždila prstami na klitorise. Po krátkej chvíľke sa dostavil môj prvý orgazmus spôsobený tebou, vlastne - nami oboma. Bol úžasný. Zdvihol si sa a presunul si sa opäť ku mne hore, kde si mi dal možnosť ochutnať ma z tvojich úst. Chutila som výborne.
Počas toho, ako sme sa bozkávali, som cítila tvoj už poriadne vzrušený penis, ako sa nevie dočkať, kedy sa bude môcť vo mne zohriať. No, keď si sa k tomu dostával, zastavila som ťa. Spýtavo si sa na mňa pozrel.
Hanblivo som sa ti priznala, že pred tebou som bola len s jedným chlapcom, no ten veľmi nevedel, čo a ako má robiť a tak mi spôsobil poriadnu bolesť. Bála som sa, že s tebou sa to zopakuje. Iba si si
vzdychol a prevrátil si oči. Nie kvôli tomu, že som vlastne stále neskúsená, ale kvôli tomu chalanovi, že mi ublížil. Spýtal si sa ma, či chcem, aby si prestal. Že to pochopíš a rozhodne ma nebudeš tlačiť do
ničoho, čo sama nechcem. Iba som sklopila oči a povedala som, že budem rada, ak budeme pokračovať, len sa bojím, aby ma to opäť nebolelo. Uistil si ma, že budeš jemný a keď budem cítiť čokoľvek, čo sa mi nebude páčiť, mám ti to dať najavo a ty prestaneš.
To ma ukľudnilo. Vrátili sme sa naspäť k bozkávaniu a ty si sa pomaly presunul nado mňa. Chvíľu si sa o moju pičku len obtieral, aby si mal penis poriadne navlhčený, a potom si ho do mňa začal zasúvať. Pomaly, centimeter po centimetri...a pritom si sa mi pozeral do tváre a hľadal si akýkoľvek náznak bolesti alebo nesúhlasu. No nič také si tam nenašiel. Práve naopak. Moje obavy sa vytrácali spolu s tým, ako si do mňa prenikal hlbšie a hlbšie. Keď si bol vo mne až úplne po koreň, zastavil si sa, aby som si na ten pocit mohla zvyknúť. Zároveň si sa ma opýtal, ako sa cítim. Iba som sa usmiala a povedala, že je to úžasný pocit, cítiť ťa v sebe. Znova sme sa začali bozkávať...a stále si sa nehýbal. Po chvíli som ja začala dvíhať panvu a hýbať sa. Na toto si čakal. Pomaly si mi vychádzal v ústrety. Vysunul si sa skoro až po žaluď a potom si sa vrátil naspäť tak hlboko, ako to bolo možné. Hýbali sme sa pomaly, nikam sme sa neponáhľali. Akoby všetok čas sveta patril nám.
Bola som však pre teba veľmi úzka a ty si časom cítil, že už dlhšie nevydržíš a vybuchneš. Napriek tomu, že sme sa na tom nedohodli, vybuchli sme súčasne. Sťahy mojich svalov z teba vyždímali aj tú
poslednú kvapku semena. Zostali sme takto spolu ležať, pritúlení a spokojní. Keď si zo mňa vykĺzol, usúdili sme, že by bolo už aj načase, aby sme sa začali obliekať a vrátili sa naspäť do hlavnej budovy, aby po nás nevyhlásili pátranie. Upratali sme po sebe posteľ, no ešte predtým, ako som otvorila dvere domčeka, si si ma pritiahol k sebe, pobozkal ma a poďakoval si sa mi za to, že som ti verila.
Medzitým už vonku prestalo pršať, tak sme si pršiplášte len prehodili cez seba a v tichu sme sa vrátili naspäť.
Posledný deň pred odchodom domov vládol všade zhon a ruch. Vypýtal si si moju adresu, aby sme zostali v kontakte (chcel si mi písať listy). Chcel si mi napísať prvý, keďže si sa mal sťahovať a ešte si nepoznal poriadne svoju adresu.
V deň odchodu sme sa rozlúčili a ty si mi opäť sľúbil, že mi napíšeš. Uplynul deň, dva, týždeň, mesiac..a list od teba neprichádzal. Cítila som smútok z toho, že si na mňa zabudol...no onedlho som sa vrhla do
víru bežného života a smútok zoslabol. Iba občas som si spomenula na krásny daždivý deň, ktorý sme strávili spolu v Perníkovej chalúpke.
