Katherine sa prebudila v cudzej posteli. Saténové plachty ju hladili po nahej pokožke, ale jej telo ešte stále nieslo jemné stopy včerajšej noci – slabé začervenania na zápästiach, sotva badateľné odtlačky jeho rúk na bokoch. Roztiahla prsty a prešla si po nich. Nie bolestivé. Len pripomienka.
Izba bola zahalená do tlmeného prítmia, no vedľa nej bol jasný dôkaz toho, že nebola sama. Na nočnom stolíku ležal lístok.
„Vstaň. Obleč sa. Dvere vpravo.“
Nebolo tam žiadne oslovenie. Žiadne „dobré ráno“, žiadne vysvetlenie. Len príkaz.
Katherine sa pousmiala. Hra pokračovala.
⸻
Sprcha bola krátka, studená. Ostré kvapky ju prebrali zo zostatkového omámenia. Keď sa obliekala, zistila, že jej tam D. nechal oblečenie – nie jej vlastné, ale niečo, čo pre ňu vybral on. Krátke čierne šaty z jemného materiálu, ktoré sa jej lepili na pokožku, a tenké remienkové sandále na vysokom opätku.
Keď vošla do miestnosti, ktorú jej označil na lístku, uvidela ho stáť pri stole. Mal na sebe len tmavé nohavice a košeľu s vyhrnutými rukávmi. V ruke držal pohár whisky, prstami pomaly krúžil po okraji.
„Sadni si.“
Jeho hlas bol pokojný, ale Katherine vedela, že je v tom niečo viac. Napätie. Možno skúška.
Poslúchla.
D. sa na ňu zahľadel. „Včera si sa mi odovzdala. Bez zaváhania. Dnes pôjdeme ďalej. Zistíme, koľko toho unesieš.“
Nepýtal sa, či súhlasí. Očakával, že už vie odpoveď.
Katherine cítila, ako sa jej zrýchlil dych. „Ako ďaleko?“
D. sa pousmial. Prešiel k nej, pomaly, kontrolovane, až kým nestál za jej stoličkou. Jeho prsty sa zľahka dotkli jej krku, skĺzli nižšie po kľúčnej kosti.
„Až tam, kde sa stretáva strach s rozkošou.“
Náhle jej ruky chytil a pevne ich pripútal k operadlám stoličky. Nebolo to hodvábne lano ako včera. Tentoraz to bolo pevnejšie. Drsnejšie.
„Tentoraz nebudeš mať pásku na očiach,“ šepol jej do ucha. „Chcem vidieť všetko. Každú reakciu. Každý okamih, keď sa rozhodneš, či sa mi podvolíš alebo vzdoruješ.“
Naklonil sa bližšie a jeho pery sa sotva dotkli jej pokožky.
„Dnes ťa zlámem. Ale len preto, aby som ťa mohol poskladať späť.“
Katherine zavrela oči a čakala na prvý úder.
Historias similares
-
Fuimos a pasear en nuestro carro, era una carretera muy hermosa y natural, muchas luces; pero también muchos árboles y flores a ambos lados de la vía, el carro en unos de esos cruces de río se…
hace 3 año 1 170 0
