Masér si položil dlaň na Tomášove vlasy. Nie aby ho viedol. Len aby cítil, že tam je.
Že sa to skutočne deje. Pozeral sa naň zhora. Je to vždy tak zvláštny pocit sledovať niekoho, kto vám dáva rozkoš a preberá do seba túžbu, ktorou ste naplnený.
A Tomáš pokračoval. Jemne, trpezlivo. Hral sa s penisom v dlaniach, jemne ho otáčal, hladil, vnímal jeho váhu. Zvieral ho, jemne a prechádzal v nežné honenie.
Masér cítil, ako sa v ňom mieša napätie a vzrušenie — jeho boky sa nepatrne pohybovali proti Tomášovej ruke, hľadajúc ešte viac dotyky.
A práve v tej chvíli si Tomáš všimol ďalšiu malú, lesklú kvapku, ktorá sa zjavila na špičke žaluďa. Bola hustejšia a belšia ako tá prvá.
Chvíľu na ňu len hľadel, fascinovane, akoby nikdy nič podobné nevidel tak zblízka.
Pritiahol si špičku bližšie k ústam. Na sekundu zaváhal — a potom, s jemným úsmevom a šibalským pohľadom, kvapku olízal špičkou jazyka.
Masér ticho zastonal.
Tomáš sa naňho pozrel, v očiach mal tú zmes hanblivosti a vzrušenej odvahy.
„No... chutí to ako... ten Dunaj,“ zamrmlal so smiechom, trochu trápnym, trochu nežným.
„Verím, že hovoríš o víne, nie o tej hnedej rieke.“ Povedal masér a hneď sa aj sám preklial, prečo potrebuje takú chvíľu narúšať hlúpymi komentármi. Tomáš však túto vetu ani nevnímal. Bol celý pohltený objavovaním cudzieho tela.
Nadýchol sa a konečne si ho vzal do úst.
Najprv len špičku. Pomaličky, akoby ochutnával niečo vzácne, čo nesmie narušiť.
Jazyk mu kĺzal po žaludi, jemne ho obkrúžil, preskúmal každú nerovnosť, každú linku. Bol to zvláštny pocit, ktorý by nevedel opísať ani keby to bola štátnicová otázka. Ako opísať ten prvý dotyk, ten pocit pomalého zapĺňania úst niečím tak zvláštnym, čo núti zároveň nežne otvárať ústa viac a viac, núti pery sa dotknúť, objať niečo tak... zvláštne.
Masér sa oprel hlavou o stenu a zavrel oči. Dych sa mu zrýchlil, v hrudi cítil tep ako vojnový bubon.
Tomáš si penis vzal hlbšie. Nešikovne, miestami sa zastavil, trochu zakuckal, ale nevzdal to.
Jeho ruka držala koreň, aby si pomohol, a pohyboval sa v pomalom rytme. Myslel na to, že si musí dávať pozor na zuby, z vlastných skúseností. Každý jeho pokus, každé váhavé zasunutie bolo zmesou telesnej túžby a tej krásnej, zvedavej nešikovnosti, ktorá len ešte viac rozpaľovala vzduch. Medzi nimi a ich telami začali stekať potôčiky potu.
Tomáš si penis na chvíľu vytiahol z úst a prešiel po ňom dlaňou. Potom ho znova vložil medzi pery, už hlbšie, už s väčšou odvahou.
Teplé, mäkké pery. Jazyk, ktorý hladil spodnú stranu. Náhodné, dychtivé ťahy, čo maséra privádzali na hranicu tichej agónie.
„Bože, Tomáš...“ zamrmlal, hlasom zachrčaným od túžby.
Tomáš sa usmial do jeho tela, perami jemne nasával, jazykom kreslil na pokožke dráhy rozkoše. Otváral a zatváral oči, vnímal ako sa masérove chlpy lesknú pred ním. Keď zatvoril oči, vnímal ich ako dozvuk, predstavu.
Bol v tom nadšený, bol v tom váhavý. Bol v tom krásne skutočný. A každou sekundou, každým ďalším zasunutím bolo jasnejšie: toto nebude len nevinné hranie sa.
Tomáš sa s jeho penisom v ústach ešte párkrát pohol — jemné zasunutie, špička jazyka po uzdičke, potom späť k žaluďu. Cítil, ako mu kamarátov penis pulzuje v ústach, ako sa celé jeho telo napína vpred, hľadajúc viac. Každé vzropetie penisu, každé jeho zachvenie vnímal ako dialóg, na ktorý musel odpovedať. Raz satím, raz jazykom, raz...
Masér ho jemne pohladil po vlasoch, len krátko. Akoby mu tým chcel naznačiť niečo viac.
„Môžeš...“ zamrmlal ticho, hlasom, ktorý mu preskakoval vzrušením,
„...skúsiť aj nižšie.“
Tomáš sa na chvíľu zastavil, penis si podržal v ruke, oprel ho o kamarátove brucho. Zrazu mal pred sebou cudzie vajka. Neboli ovislé, boli ako sopečné pohorie vráščité a stiahnuté do seba. Pozrel sa naň — nie so strachom, ale so zvedavosťou, ktorá v ňom pulzovala rovnako ako túžba. Rukami ho prenavigoval k posteli a dovolil mu, aby si ľahol na chrbát.
Potom sa sklonil nad neho. Jeho pery sa dotkli mieška. Najprv váhavo, len bozk.
Potom jazykom jemne prešiel po jednej strane, kĺzal po záhyboch kože, ktoré ešte nikdy takto zblízka neskúmal. Hľadal pod tým napätým vačkom dvojicu objektov, ktoré mal chuť vcucnúť do seba.
Masér sa ticho zachvel, jeho dych sa prehĺbil.
„Pomaly... jemne jazyk...,“ šepol, jeho hlas bol takmer len teplý vánok.
Tomáš ho poslúchol. Obkresľoval guľky jazykom, sledoval ich tvar, ich citlivosť. A oni sa postupne vynorili akoby vyplávali nad hladinu vody. Sem-tam jemne nasal kožu medzi nimi, akoby ochutnával. Masér zastonal — ticho, ale neovládateľne.
Tomáš sa odvážil viac. Skúsil jednu gulku jemne nasať do úst. Najprv len zľahka, ako by mohol spraviť chybu. Potom, keď cítil, že masérovo telo reaguje vzdychom a chvením, odvážil sa nasať hlbšie, ťahajúc ju jemne, s opatrnou úctou.
Masér mu položil ruku na zátylok a pohladil ho. Nie ako učiteľ, ale ako niekto, kto oceňuje každú sekundu tej snahy.
„Presne tak... pomaly...“ šepol.
Tomáš sa usmial proti jeho koži. Potom sa presunul na druhú gulku, znova rovnaký rituál — bozk, obkreslenie jazykom, jemné satie. Masér ho rukou hladil po krku. Jeho krásnom krku, na ktorom cítil jeho zrýchlený tep. Jeho penis stál tvrdý, naliehavý, kvapky sa znova zbierali na špičke.
Tomáš sa na chvíľu odtiahol, pohľadom si prezeral tú krásu pred sebou:
tvrdý penis, lesklý žaluď, pulzujúce gule, dýchajúce v jeho dlaniach.
„Tak...“ zamrmlal Tomáš so smiechom, stále držiac jeho penis v ruke,
„...nezdá sa, ale je to trošku fuška. Neviem či to robím tak dobre ako ty? Ty ma musíš ohodnotiť.“
Masér sa zachvel smiechom aj vzrušením. Pomaly si ho pritiahol za vlasy bližšie.
„Je to veľmi príjemné. Ale jednotku dostaneš, keď ma dokončíš...“ zašepkal mu blizko ucha, hravo.
Tomáš sa usmial, pobozkal ho len tak na koreň penisu, a potom si ho znova vložil do úst. Hlbšie, hladnejšie, istejšie než predtým. Ústa ho teraz obopínali v rytme, ktorý bol naliehavý a nežný zároveň, jazyk tancoval po citlivých miestach, ruky hladili, podržali.
Masér cítil, že už je blízko. Každým pohybom Tomášových pier, každým pošteklením jazyka, sa napätie v jeho slabinách stupňovalo, zhlukovalo sa do jedinej vlny.
Položil Tomášovi ruku na hlavu. Jemne. Varovanie aj prosba v jednom.
Tomáš to vycítil. Ešte niekoľko krátkych pohybov ústami — a potom, keď ucítil prvé teplé pulzovanie semana v ústach, rýchlo penis vytiahol.
Chytil ho do dlane, pevne, práve v okamihu, keď ďalšia dávka horúceho semena vystrelila do vzduchu. Pár kvapiek mu vytekalo z úst.
Masér sa zachvel, boky mu vystrelili vpred. Tomáš držal jeho tvrdý penis v dlani, sledoval, ako z malej dierky špičky žaluďa vystrekujú ďalšie a ďalšie horúce vlny. Ani nie tak vysoko, ako skôr pompézne.
Semeno dopadalo na jeho prsty, na hánky, stekalo mu pomedzi dlaň až na zápästie.
Pozoroval to s fascinovaným úsmevom, so zvláštnym pokojom, ktorý v ňom bublal ako potláčaný smiech.
„Tak toto je teda prvé cudzie semeno na mojej ruke,“ zamrmlal, ticho sa zasmial a pomaly prechádzal dlaňou po masérovom žaludi, ešte zbieral posledné kvapky. Maséra tieto dotyky dráždili a s každým sa mykol. Tomáš to poznal, vedel ako to je príjemné aj nepríjemné, ale neodolal a zopakoval to niekoľko krát.
Semeno bolo teplé, husté, a stekalo mu po zápästí. Tomáš natiahol prsty, akoby skúšal konzistenciu, nechal si ho rozliať medzi prstami. A namiesto znechutenia sa mu na tvári zjavil takmer chlapčenský úsmev. Radostný. Prekvapený. Ako keď človek zažije niečo nové a vie, že práve prekročil vlastnú hranicu — a že sa mu to vlastne... páči.
Masér bezvládne ležal, hrudník mu prudko stúpal a klesal, oči zavreté, ústa pootvorené v tichej, doznievajúcej rozkoši.
„Tak... myslím, že v tvojom prípade je kontrolovaný výstrek oxymoron,“ zamrmlal šibalsky a obaja sa rozosmiali — ten smiech bol uvoľnený, teplý, absolútne ich.
Tomáš si sadol na posteľ, stále mal masérovo semeno na prstoch, ešte trochu lepkavé, ešte stále teplé. Pozrel sa naň, potom na maséra. V očiach mal ten svoj typický výraz: niečo medzi zvedavosťou, odvahou a trápnou hanblivosťou, ktorú sa snažil zakryť šibalským úsmevom. Zistil, že má na tvári tiež kvapky jeho semena, ale niečo mu bránilo aby si ich zlízol.
„Vieš čo?“ zamrmlal, prehrabol si druhou rukou vlasy,
„...vlastne by som mal asi vedieť, ako chutí, keď už to mám všade...“
Pozrel sa na svoj ukazovák, na ktorom bola najväčšia časť bielej hustoty.
Na chvíľu zaváhal. Jeho oči prebehli k masérovi, akoby ho ticho prosili o schválenie.
Masér sa len usmial. Nechal ho. Nech si to vyberie sám. Tomáš sa nadýchol, vyplazil jazyk a jemne sa priblížil k špičke prsta.
Okamžite sa rozosmial — nervózne, zahanbene.
„No do riti... to nedám. To je trápne.“ zamrmlal s vykriveným úsmevom.
Pohľadom opäť vyhľadal maséra.
„A ty? Vieš, ako chutíš?“
Jeho hlas bol dráždivý aj rozpačitý zároveň.
Masér sa zasmial hlboko v hrdle.
„Bolo to ozaj ešte v puberte, keď som to skúšal. A asi už určite chutí inak. Teraz to mám len z druhej strany barikády.“
Tomáš sa zvalil na posteľ. Ležal tak hneď vedľa kamaráta. Svoju ruku s trochou semena držal pred sebou.
Ich tváre boli teraz len pár centimetrov od seba. Cítili svoje teplé dychy.
Masérove oči boli tmavé, ťažké od túžby.
„Tak to skúsime spolu... čo povieš?“
zašepkal Tomáš s úškrnom, ale v očiach mal záblesk čistej dôvery.
Masér len prikývol. Tomáš natiahol prst medzi nich. Masér sa priblížil, špičkou jazyka olízal bok prsta. Tomáš sa k nemu pridal — dve špičky jazykov, naraz, dotýkajúce sa jednej kvapky ich spoločného tajomstva. Ochutnali spolu. Slaná, hustá chuť na jazyku.
A niečo viac: neviditeľná, tichá prísaha, ktorú si tým práve dali. Masérove ochutnanie, prešlo v letmý bozk. Nežný, krátky bozk prsta, ktorý sa po ňom pohol. Zovrel. Otvoril priestor medzi nimi.
Tomáš sa zachichotal, trochu trápne, trochu prekvapene. A potom, celkom prirodzene, celkom ticho, sa k nemu masér naklonil a pobozkal ho. Prvýkrát.
Ich pery sa stretli mäkko. Masér svojimi ústami jemne prešiel po Tomášových perách, zotrel zvyšky semena, ochutnal jeho smiech, jeho dych.
Bozk bol jednoduchý, bez náhlenia. Bola v ňom vďačnosť, túžba aj istý druh nesmelého triumfu.
Keď sa od seba odtiahli, stále si hľadeli do očí. V izbe bolo ticho. V tichu bola pravda.
Masér držal Tomášove zápästie vo svojej dlani, palcom jemne prechádzal po jeho teplých prstoch. Vonku za oknom preletel vietor a vohnal do izby ďalšiu dávku horúceho vzduchu. V miestnosti bolo teplo. Vo vnútri aj medzi nimi.
Do obliečok pod nimi sa vsakoval ich pot, ktorý im nedovolil sa z nich odlepiť.
Tomáš natiahol ruku, len tak, lenivo, a jemne potiahol maséra za tričko. Telá sa o seba len letmo opreli — stehno o stehno, rameno o rameno.
Tomáš sa po chvíli potichu zasmial:
„Tak... teraz už môžeme fakt povedať, že náš projekt sa posunul na úplne novú úroveň.“
Masér sa usmial, zavrel oči a vdychoval vôňu jeho pokožky, vína a tepla.
A v tom tichu medzi nimi bolo všetko: rozpačitý smiech, radosť, nové tajomstvo.
Ak sa ti poviedka páčila - daj lajk aleb napíš pekný komentár. Ak sa ti postavil, tak ho odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-) a ak chceš ďalší príbeh čo sa stal, tiež na cestách - tak napíš do komentára.
