Zobudili sme sa bez slov. Ležala nahá, prikrývka posunutá na bok, vlasy jemne rozhodené po vankúši. Pozerala na mňa, oči trochu zasnené, no v pohľade stále iskra zo včerajšej noci.
Prešiel som rukou po jej bokoch, pomaly, od pása až po vnútro stehien.
„Ešte sa nikam neponáhľaj.“
Pritisol som sa na ňu a bez otázky do nej vkĺzol. Ráno. Teplé telo, jemný odpor, hlboký nádych. Držala mi ramená, pritiahla si ma bližšie. Pomaly. Dlho. Tvár pri tvári. Jazyk na krku. Jemné ťahy, ktoré sa zmenili na rytmické prírazy, až kým sa jej neprehli boky.
Keď sa jej telo uvoľnilo, zostal som v nej ešte chvíľu. Potom som sa odsunul, vstal a pozrel na hodinky.
„Dnes nikam nechoď. Prídem po teba o štvrtej. Ideme na výlet.“ „Kam?“ „Uvidíš. Niečo musím vybavím v meste medzi 15:00 a 16:00. Buď pripravená na jednu noc.“
O 16:15 som prišiel po ňu. Elegantná, krásna, šaty ako zo stránok magazínu. Nesnažila sa ohúriť – ale aj tak by si ju všimol každý.
Nastúpila do auta.
„Tak kam ideme?“ „Uvidíš.“ „Aspoň či je to ďaleko?“ „Ďaleko ale zároveň rýchlo sme tam.“
Zvyšok cesty sa pýtala trikrát. Raz medzi rečou, raz len očami. Neodpovedal som.
Keď sme dorazili k súkromnému vjazdu vedľa letiska, zrazu stíchla. Zdvihla obočie, jemne sa naklonila dopredu.
„Letisko?“ „Nie pre každého. Len pre nás.“
Auto prešlo cez bočný vjazd, otvorili nám závoru bez otázok. Zastavili sme pri nízkej, modernistickej budove. Súkromný salónik, kde už vedeli, že prídeme.
Dvere sa otvorili, pristavilo sa auto. Bez rečí sme nasadli.
„Toto začína byť vážne zaujímavé.“ „Už je.“
Auto zastavilo pri helipade. Na betónovej ploche stál strieborný vrtuľník. Rotor sa ešte netočil.
Otvoril som dvere na jej strane.
„Poď. Zvyšok budeš len pozerať.“
Pomaly vystúpila. Pohľad mala uprený na helikoptéru.
„To... kto to bude pilotovať?“ „Pozri sa lepšie.“
Otvoril som prednú priehradku, vytiahol si vlastnú bundu s menom, slúchadlá, checklist. Už len stála a pozerala, ako prechádzam okolo stroja a robím predletovú kontrolu. Ani sa nepohla.
Usadil som ju do kabíny, zapol jej pás, nasadil slúchadlá.
„Si v dobrých rukách.“
Leteli sme. Hladko, stabilne. Najskôr pozerala na krajinu, potom na mňa. A keď sme boli už vysoko nad zemou, naklonila sa bližšie.
„Toto je najsexy vec, akú si mohol spraviť.“
Položila mi ruku na stehno. Pomaly. Potom prešla až k rozkroku. Pomaly mi rozopla zips. Ani som nespomalil. Letel som ďalej, nad krajinou, nad stromami, nad diaľnicami.
Otočila sa bokom, naklonila sa, vzala si ho do úst. Bez jediného slova. Len pocit jej horúcich pier. Dýchal som zhlboka. Rukami som stále držal knipel. Ale celé moje telo patrilo jej ústam.
Nebol to len blowjob. Bola to odmena. Prekvapenie. Pokora. A čistý sex.
Zostup bol plynulý. Vila sa objavila až na poslednú chvíľu – čistá, moderná, sklenené steny, biela fasáda, kamenné schody, a terasa, čo visela nad jazerom ako výhľad z božieho oka.
Pristál som na tráve za domom. Rotor sa spomaľoval.
Pozrela sa na mňa.
„Kto, do riti, si?“ „Ten, ktorého si pustila do úst medzi nebom a zemou. A teraz ťa pretiahne na mieste, kde sa nehráme – len berieme.“
Helikoptéra už bola tichá. Podpísal som papiere právnikovi – vila bola oficiálne moja. Ale tá vila nebola cieľ. Ona bola cieľ. A teraz tu stála, medzi mnou a horizontom.
Bazén bol pripravený. Hladina sa nehýbala. Slnečné ležadlá, biely uterák, poháre s ľadom. Všetko bolo tam, kde malo.
„Navrhol by som kúpanie. Ale len ak sa odvážiš bez plaviek.“ „Naozaj?“ „Neprišiel som sem pozerať sa na textil.“
S úškrnom si stiahla šaty. Pomaly. Zostala nahá. Prsia prírodné, boky ženské, nohy dlhé, hladké, všetko dokonalé. Prešla popri bazéne. Nepozrela sa na mňa, ale vedela, že sledujem každý jej krok.
V tej chvíli nebola žena. Bola bohyňa. A ja len divák.
Skočila do vody. Vyplávala ku kraju. Priplával som za ňou.
Bozk. Ďalší. Ruky všade. Jazyk pomaly. Hladina sa rozvlnila okolo nás.
„Ja tomu nerozumiem...“ „Čomu?“ „Toto celé. Je to sen?“
„Nie. Je to len dobre naplánovaný deň.“
Po kúpaní sme sa osušili. Dal som si ležadlo oproti nej. Ležala na bruchu, potom sa pretočila. Rukou sa začala hladkať. Najskôr len bok. Potom brucho. Prsia.
Po chvíli si siahla nižšie. Začala si hrať so svojou kundičkou, pomaly, jemne. Prsia si masírovala, bradavky si štípala. Ja som ju len sledoval. Bez rečí. Dýchal som pomalšie, ale vták mi už stálo naplno.
„Mám chuť sa ťa dotknúť jazykom... ale len ak mi to dovolíš.“
„Nie. Najprv ťa vyfajčím. Chcem cítiť tvoje semeno na jazyku.“
Sadol som si, roztiahol nohy.
Zobrala ho do ruky. Pomaly, s rešpektom, ale zároveň s nenásytnou túžbou. Cucala mi ho, olizovala, pohrávala sa so žaluďom. Hral som sa s jej vlasmi. Zrýchlila. Pridala ruku. Pozrela sa hore.
„Urob sa mi na jazyk. Prosím.“
A ja som jej to dal. Výstrek priamo do úst, ona ho všetok zhltla, bez jedinej kvapky von.
„A čo keby sme si dali ešte jedno kolo?“
Vzala si len uterák. Prešli sme do spálne. Z postele bol výhľad priamo na jazero. Zhodila uterák. Ľahla si na brucho.
„Chcem niečo, čo si zapamätám.“
Roztiahol som jej zadok. Zobral lubrikant. Prst. Dva. Pomaly. Napätie.
„Pomalšie. Ale choď tam.“
Vnikol som do jej krásnej riťky, jemne, ale do hĺbky. Vystrela chrbát. Prsia napnuté. Kričala tlmene do vankúša. Začala sa triasť – vlna, vlna, vlna. Mokrý orgazmus. Všetko mokré ale s maximálnym vzrušením.
Chytil som ju jemne za vlasy. Zdvihol. Došiel s ňou na balkón.
Oprel som ju o zábradlie. Výhľad – jazero, stromy, nebo. Zatlačil som jej zadok dozadu, roztiahol nohy.
A znova som do nej vošiel – tentokrát presne tak, že som trafil každý centimeter jej bodu G. Rytmus. Prírazy. Ruky na jej prsiach. Ona vzdychala do diaľky. V očiach sa jej miesil plač a extáza.
„Áno... áno... presne tam... tam je to... oh, bože... ááá...“
A v tej chvíli zrevala. Celé telo sa jej zatriaslo. Najintenzívnejší orgazmus jej života.
Zostal som v nej ešte chvíľu. Potom som sa odtiahol. Dal som jej uterák. Pomaly sme sa obaja vrátili do vnútra.
„Už môžeme ísť domov.“
Keď sme kráčali späť k helikoptére, opäť nahodená, ale s očami stále rozmazanými od toho, čo zažila, chytila ma za ruku. Nie silno. Len tak, že som vedel, že sa jej trasie celé vnútro.
Zastavila sa, otočila ku mne a pozerala mi do očí.
„Toto, čo si dnes so mnou spravil... nie len sex, nie len výhľad, nie len jazero... to bolo niečo, čo som nikdy predtým nezažila.“
„Nikdy mi žiaden muž nedal pocítiť to, čo ty. Si neskutočný gentleman. Aj keď si ma šukal ako poslednú štetku.“
Usmiala sa.
A potom si len mlčky sadla späť do kabíny. Bez ďalších otázok. Bez potreby vedieť, čo bude ďalej.
Pretože práve vtedy pochopila, že keď je so mnou, už nemusí nič riadiť a je v bezpečí.
