Fotogenická masáž - 1.časť

Zazvonil načas. Nebol úplne klasický typ, ktorý chodí na masáž, ale štíhly, mladý, trochu drzý v postoji, ale nie v očiach. Tie boli zvedavé. Možno až príliš. Prehrabol si špinavo blond dlhšie vlasy a povedal:
„Ahoj, dík že si nechal otvorenú bráničku. Snáď som dobre zaparkoval?“
Masér zbežne pozrel od dverí k bránke a prikývol.
„Volám sa Igor,“ podal mu ruku. Jemne vlhkú, nervóznu.
„Chcem len niečo jednoduché. Ako sme si písali na amatéroch. Premasírovať kríže, trochu nohy, trochu…“ pousmial sa a dodal „A možno ešte niečo, ale to sa spýtam potom, okej?“
Masér ho pustil dnu. Telo v pohybe – to bolo prvé, čo si všimol. Igor sa hýbal ako niekto, kto športuje, ale nechce to priznať. Široké ramená, úzke boky, trochu vystupujúce kosti na zápästiach. A pohľad, ktorý skúmal späť. Nie hanblivo, ale akoby testoval, čo si môže dovoliť.
Keď vyšiel zo sprchy, omotaný v uteráku, stál v miestnosti s prirodzenosťou, ktorú muži v jeho veku často len predstierajú.
„Ty máš bojler? Nešla hneď teplá... Mám ísť k tebe?
Masér prikývol.
„Počul som, že niektorí maséri aj fotia klientov... teda keď majú dobré telo. Je to pravda?“
Masér pozdvihol obočie.
„Ja určite nie.“
„Škoda,“ povedal Igor a položil si uterák bokom, úplne nahý. Bolo vidieť, že odpoveď čo mu dal masér ho trošku prekvapila.

Ľahol si na brucho. Masér si zohrial kokosový olej v rukách. Nechal si ho rozpustiť, až mu z rúk kvapkal na Igorove telo.
„To masíruješ celý deň?“ opýtal sa s hlavou zasunutou v otvore lôžka.
„Nie, mám to ako hobby. Ty sa čomu venuješ?“
„Ja som v advokácii.“ Povedal stroho a masér pochopil, že sa nemá viac pýtať. Masérove ruky už sa pustili do masírovania jeho chrbta a krížov, keď sa Igor pohol a opäť začal.
„Inak ale ty by si vedel, ako niekoho nafotiť, nie? Keď už si ho takto celý prechádzaš rukami… Vieš, kam dať tieň, čo zvýrazniť.“
Masér chvíľu mlčal.
„Je rozdiel medzi dotykom a pohľadom.“
„A čo ak chcem oboje?“
„Môžem ti len povedať, že skromnosť mladým ľuďom sluší.“
Ten tón bol ešte hravý. Ale v ňom sa už niečo posúvalo.
Masér pokračoval v masáži, prešiel na krásne guľatý zadok za ktorý by niektoré ženy vraždili. Vkĺzol medzi polky. Igor vzdychol. Jemne. Nebolo v tom nič hrané.
„Vieš chcel by som si už urobiť galerku na amatéroch, ale keď sa fotím sám, tak to stále vyzerá ako tie tisícky albumov nadržaných mužov čo si v posteli či v sprche robia dick picy. Vieš, chcem trošku ženy viac zaujať. Vieš... tam dole. A ja nechcem že fotky - tmavé zrkadlo v kúpeľni, alebo uhly, čo sú úplne mimo. Myslel som si, že keď už niekto takto drží tvoje telo… možno by vedel.“
Masér sa zastavil. Veľmi rád by pokračoval aj ďalej a jeho ruka už zachádzala k Igorovmu miešku, ale tak si povedal, že asi ho to ozaj trápi.
„Na tvoj mobil?“
Igor prikývol.
„Len pre mňa. Ani do cloudu to nepôjde. Sľubujem.“
Otočil sa rýchlo na chrbát. Penis mu už ležal na bruchu.
Pozrel masérovi do očí. Masér zatiaľ s ničím nesúhlasil a reakcia ho mierne prekvapila, koľká netrpezlivosť srdca. Neodpovedal hneď. Vedel, že to, čo Igor hovorí, nie je len o fotkách. Je to o túžbe byť videný — a pritom sa nestratiť.
„Môžem sa pokúsiť. Ty povieš, čo chceš a kedy je to moc.“
Masér sa ale aj tak ešte vrátil k masáži. Prechádzal dlaňami po Igorových ramenách, hrudi a bruchu. Olej sa leskol v tlmenom svetle lámp. Ticho v miestnosti bolo pokojné — ale v každom dotyku cítiť, že niečo sa pripravuje.
„Vieš,“ začal masér, zatiaľ čo palcami prechádzal popri lopatkách, „ale mám podmienku. ak by sme tie fotky naozaj robili... bol by som rád, keby sa nedalo podľa nich spoznať moje miesto. Nechcem, aby sa ma raz niekto spýtal: ‚To je tvoj dom?‘“
Igor sa mierne usmial.
„Jasné. Rozumiem. Spravíme to len… tak, aby bolo vidieť telo. Nie priestor.“
Masér pokračoval, pomaly, systematicky. Ruky mu kĺzali až k ohanbiu. Igor si trochu rozkročil nohy. Bol uvoľnený, pripravený. Ale nič nesilil.
„Tak... mám už pripravený mobil,“ ozval sa o chvíľu.
Masér sa pousmial.
„Dobre. Najprv spravíme pár záberov zozadu. Len telo. Žiadna tvár.“
„Presne tak som to chcem.“ Natešene dodal Igor a otočil sa späť ľahnúť si na brucho. Masér si utrel ruky, vzal Igorov mobil. Predložil mu ho pred tvár, aktivoval face ID a zapol kameru.
Našiel správny uhol. Tlmené svetlo zvýraznilo kontúry jeho mladého tela — lopatky, driek, jemné chĺpky na krížoch. Záber skončil tesne nad zadkom. Ukázal fotku Igorovi.
„Môže byť?“
„Pekné. Toto by som sám nedokázal.“ Pousmial sa a prekypoval radosť v zdarný úspech.
„Môžem... trochu nižšie?“ opýtal sa masér. Igor prikývol.
Masér urobil pár fotografií, kde Igorov zadok nebol vulgárny — bol sochársky. Svetlo hladilo jeho krivku, ticho v miestnosti sa prehlbovalo. Kde tu sa už zaskvel miešok, lebo Igor nebadane medzi zábermi roztváral nohy. Fotky čo videl sa mu páčili. Masér si ich tiež prekontroloval.
„A teraz?“
„Otočím sa.“ povedal Igor.
Pomaly sa prevalil na chrbát. Penis mu ešte nestál a mal ho vychýlený k boku. Jeho pohľad bol sústredený, ale bez strachu.
„Bez tváre, hej?“
„Zatiaľ.“ podotkol a pre istotu natiahol krk a viac zaklonil hlavu.

Masér znova pozrel na mobil. Igor mal krásne telo — mladé, štíhle, ale živé.
Urobil prvý záber. Len torzo. Potom druhý — nižšie, aj s bokmi, ale bez penisu.
A potom tretí — aj s penisom v zábere, ešte v kľude.
Igor sa naň pozrel.
„Chceš... ešte jeden, keď je tvrdší?“
Masér stíchol.
„Chceš ty?“
„Hej. Chcem ho mať, keď je to… skutočné.“
Položil si dlaň na brucho a jemne sa dotkol vlastného penisu. Nie prudko, len tak, ako by ho chcel presvedčiť, že môže. Masér ho nechal. Mobil v ruke, ale prsty už neboli len chladní dokumentaristi. Boli pripravené zachytiť dotyk, čo prerastá do túžby. Igor sa začal s penisom hrať.
„Máš čas,“ povedal masér potichu.
„To nie je o čase,“ zamrmlal Igor.
„Skôr… keď to chcem, tak mi to nejde. Vieš? Keď sa snažím, keď mám byť… tvrdý pred niekým…“
Zrazu bol iný. Sebavedomie sa stratilo. Ale mladý muž, ktorý práve položil svoje telo pred niekoho iného a zrazu si uvedomil, že tým odhalil aj niečo citlivejšie než len pokožku.
„Je to trochu… trapas. Kurňa.“
Masér položil mobil bokom. Sadol si na kraj lôžka, položil dlaň na Igorove stehno.
„To nie je trapas. To je normálne. Tvoje telo len čaká… na bezpečie.“
Igor pozrel do stropu.
„Vieš, keď si ma masíroval, skoro som sa urobil len z tvojho dotyku. A teraz, keď to potrebujem… zlyhávam.“
Masér sa usmial.
„Nezlyhávaš. Len… si tam, kde nie si sám.“
Dlaňou jemne prešiel po jeho podbrušku. Igor sa nepohol. Ani nesúhlasil. Ale ani neodtiahol.
Masér sa načiahol po olej, zobral trošku do dlaní.
„Môžem ti pomôcť?“
Igor privrel oči.
„Ak to pomôže.“


Ak chceš, aby poviedka pokračovala daj lajk či koment. Ak sa ti páčila - urob to isté. Ak sa ti postavil, odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)