Druhý deň. Nové pravidlá. Skúška dôvery. Psychologické hranie. Tresty. Odovzdanie.
Prebudil sa priviazaný k posteli. Ruky i nohy rozťahované koženými pásmi. Nahý, studený vánok z otvoreného okna mu hladil pokožku. V izbe bolo ticho, no cítil, že tam je. Sedela v kresle, ticho ho pozorovala. „Dobré ráno, hračka.“ Zatriasol sa. Nie od zimy – ale od toho tónu. Suchý, kontrolovaný. „Dnes ťa naučím, čo znamená stratiť kontrolu a stále dôverovať.“
Ráno začalo fyzickým tréningom. Face-sitting – kým ho držala pod sebou, prikrývala mu nos aj ústa. Sekundy sa zdali večnosťou. Keď už bol na pokraji, nadýchol sa len vtedy, keď to dovolila. Breath control – s bezpečnostným signálom, presne ako sa dohodli pred mesiacmi. Každá sekunda bez dychu bola ako tichý výkrik odovzdanosti.
Potom prišla psychologická hra. Postavila pred neho zrkadlo. Donútila ho pozerať sa na seba – zviazaného, roztraseného, v erekcii, spoteného a oddaného. „Vidíš to?“ „Áno, Madam.“ „To je tvoje pravé ja. Nie ten muž v košeli a kravate. Nie ten, čo hrá hry. Toto si TY. Holý, kľakajúci, pripravený prosiť. Opakuj: Som nástroj pre tvoje potešenie.“ „Som nástroj pre tvoje potešenie.“ „Znovu. Hlasnejšie.“ Krútila mu bradavky, kým to nevykríkol.
Po zohriatí tela ľadovou kockou mu zviazala semenníky tenkým lanom. Každé pohnutie spôsobovalo tlak. Potom nasledovali údery – dlaňou, plácačkou, hranou pravítka. Rytmus striedala s prestávkami, kedy mu šeptala: „Ešte nie si ani na polovici. A už sa ti to páči, však?“ „Áno, Madam.“ „Zvrhlý malý kurvič…“ Potom naňho nasadila milking machine. Nastavila najnižšiu intenzitu a nechala ho tam – sám, pripútaný, kontrolovaný. Čas stratil zmysel. Výstrek prišiel až po dlhej mučivej agónii.
Ale dôležitejšia bola večerná lekcia. Posadila si ho na zem, hlavu mu oprela o svoje kolená. Nahý, vyčerpaný, ale pokojný. „Prečo si tu?“ „Aby som ti slúžil.“ „Nie. Hlbšie.“ Zamyslel sa. Potom odpovedal ticho: „Lebo len v tvojej kontrole sa cítim slobodný.“ Usmiala sa. „Zajtra budeš držať plug celý deň. Budeš mlčať. A večer budeš jesť z misky na podlahe. Si pripravený?“ „Áno, Madam.“ „Dobré. Lebo odteraz neexistuje žiadne ja. Už len ty patríš mne.“
