Z bytu bývalej časť I.

(približne deväť rokov dozadu)

Moja bývalá frajerka (môžeme ju nazvať Lucia) mala vtedy 32 a bývala ešte s matkou v trojizbovom byte v tehlovom dome neďaleko centra. Pamätám si, že vtedy ešte nebolo všetko také digitálne- ľudia viac rozprávali, menej písali.

Bol piatok a moja bývala odišla na víkend so s kamoškami do Prahy. Ja som mal na starosti jej kocúra a zalievanie kvetov. Netušil som, že ten večer mi z hlavy nikdy nezmizne.

Keď som vošiel do bytu, bolo ticho. Slabý zvuk televízora z obývačky prezradil, že jej mama je doma. Ahoj pozdravila ma a povedala mi, ... si skôr ako som čakala, ozvalo sa spoza dverí. Vošiel som do miestnosti odzdravil a ostal stáť. Sedela na gauči v nočnej košeli, ktorá jej zakrývala len to nevyhnutné. Nohy mala prekrížené, štíhle a pevné, hladké ako po kozmetickom salóne. Jej postava pôsobila elegantne, nie vychudnuto, ale pevne, zdravo. Zadok mala- ako to len nazvať- presne akurátny. Taký, na aký sa pozeráš druhýkrát, lebo vieš, že v tom veku to nebýva pravidlo. Tvár mala jemne nalíčenú, no výrazne ženskú. Blond vlasy po ramená, ofina hodená dozadu tak nedbalo, až to vyzeralo zámerne. Prsia jej pod županom jednoznačne nemohli skryť svoju veľkosť- číslo štyri a prirodzene držali tvar, ako by ich podopierala samotná gravitácia s rešpektom. Usmiala sa na mňa a kývla pohárom vína s otázkou. Dáš si so mnou? Vedel som, že je to jej dom, ale cítil som sa ako niekto, koho si pozvala- nie ako ten, čo sem len prišiel kvety polievať. Sadol som si na kreslo oproti nej a vzal si pohár.

Lucia hovorila, že si poriadny chlap... ale že vraj trochu hanblivý. Pozrel som na ňu a len som sa jemne usmial. Nevedel som, čo presne tým myslí, ale vedel som, že to nehovorí náhodou. Z očí jej sálal pokoj, ale aj čosi temnejšie. Chuť po hre, po dominancii. Po tom, čo sa nehovorí nahlas- ale cíti, keď ostaneš s niekým o sekundu dlhšie v tichu ako by sa patrilo. Víno sa dopilo a ja som sa išiel napiť vody. V kuchyni som si všimol otvorené dvere do kúpeľne spojenej so záchodom. Na práčke ležalo prádlo- čerstvo zvesené, ešte vlhké. A medzi ním ... čierne nohavičky. Nohavičky, ktoré nemohli patriť Lucii. Iný strih. Iný rozmer. Iná vôňa. Opatrne som sa dotkol čipky. Vlna vzrušenia prebehla telom, až som musel zavrieť oči. Tá myšlienka, že práve ona ich mala na sebe, že ešte nesú stopu jej tela- bola silná. Môj penis bol okamžite tvrdý a pulzujúci.

„Čo to robíš?“ ozval sa jej hlas za mnou. Zmeravel som. „Si v poriadku?“

Otočil som sa s nohavičkami v ruke. Stála vo dverách, nočná košieľka na polceste k rozopnutiu, bez jediného náznaku hanby. Pozrela sa na mňa, potom na prádlo a oprela sa o zárubňu dverí čo okomentovala nasledovne. Takže... konečne si sa rozhodol byť zvedavý...

--->>> Pokračovanie si nechám na neskôr <<<---