Teamleaderka Anna a Michal práve dosiahli v práci uznanie za skvelé ukončenie projektu a rozhodli sa to poriadne osláviť.
„Takže... prvé kolo je naše,“ prehovorila Anna, jej hlas bol chrapľavý. Úsmev, krehký a vyčerpaný, venovala Michalovi, ktorý na ňu hľadel s takmer posvätným obdivom.
„Myslím, že áno,“ prikývol Michal, v jeho modrých očiach sa zalesklo vzrušenie. „A myslím, že toto si žiada viac než len tiché pivo. Toto si žiada oslavu. Poriadnu.“
Anna naňho prekvapene, no s iskrou v očiach pozrela. „A čo si ty, Michal, predstavuješ pod pojmom ‚poriadna oslava‘?“
Michal sa oprel o zárubňu dverí, svaly na ramenách sa mu napli pod košeľou. Jeho úsmev sa rozšíril, odhaľujúc dokonalé biele zuby. „Videl som, že dnes večer je v tom novom klube peklo. Žiadny jazz, žiadne tlmené svetlá. Len čistá hudba, ktorá ti rozvibruje kosti, tanec… a možno pár naozaj silných drinkov.“
Anna na okamih zaváhala. Diskotéka. Bože, veď to nerobila už roky. A predstava, že tam bude s Michalom, bez tlaku práce, len oni dvaja, bola… neodolateľná. „Vieš čo? Beriem ťa za slovo. Potrebujem sa vyvetrať. A úplne vypnúť.“
Michalovi sa rozžiarili oči ako vianočný stromček. „Super! Vyzdvihnem ťa o deviatej? Pozriem sa, kde to je, a pošlem ti správu.“
Hudba dunela telom, basy pulzovali priamo v žalúdku a svetlá stroboskopov blikali v epileptickom rytme. Anna sa smiala, možno až príliš hlasno, keď si objednávali ďalší koktail. Zmes sladkého alkoholu a kyslých citrusov jej príjemne rozviazala jazyk a uvoľnila napätie v každom svale. Michal sedel oproti nej, jeho oči tancovali v rytme hudby, a ona si všimla, ako sa mu líca sfarbili do sýtej ružovej od smiechu a možno aj alkoholu.
„Takže, pani teamleaderka!“ zakričal Michal cez ohlušujúcu hudbu, nakláňajúc sa k nej tak blízko, že cítila jeho teplý dych na uchu. „Ako sa vám páči diskotéka?“
„Je to… iné!“ zakričala Anna naspäť, jej smiech bol nákazlivý, plný nefalšovanej radosti. „Je to tu… divoké!“
Michal sa smial, jeho hlas bol hlboký a rezonoval v nej. „To je dobré! Presne to potrebujeme. Divokosť.“ Jeho ruka sa zrazu ocitla na jej, prsty sa im preplietli. „Poď. Poďme tancovať.“
Anna bez váhania vstala, akoby ju k nemu ťahala neviditeľná sila. Vyhliadli si kúsok voľného miesta na preplnenom parkete, kde sa ich telá mohli voľne hýbať v rytme hudby. Spočiatku tancovali len tak, s rukami vo vzduchu, krútili sa a smiali. Alkohol im dodával odvahu a uvoľnenosť, každý pohyb bol slobodnejší, uvoľnenejší. Annin smiech znel úprimne a z jej tváre zmizol všetok stres, akoby ho diskotéka jednoducho zmietla.
Keď sa pieseň zmenila na pomalší, ale stále pulzujúci rytmus, Michal k nej pristúpil bližšie. Položil jej ruky na boky a Anna pocítila, ako ňou prebehla vlna horúčavy. Položila mu ruky okolo krku, prsty sa jej zľahka dotkli jeho jemných vlasov. Ich telá sa hýbali synchrónne, bližšie a bližšie. Vzduch medzi nimi zelektrizoval, napätie sa dalo krájať.
V tom opojnom momente, keď sa hudba stala hlučnejšou a svetlá blikali intenzívnejšie, sa Anna úplne odviazala. Jej ruka, ktorú mala prehodenú okolo jeho pása, skĺzla nižšie. Prsty sa jej jemne dotkli látky jeho nohavíc, potom sa posunuli ďalej, pod okraj košele, a nakoniec, odvážne, pohladila jeho bok, až kúsok pod pás. Bola prekvapená vlastnou odvahou, ale nemohla prestať. Cítila jeho pevné svaly, teplo jeho kože. Michal stuhol, jeho telo bolo na okamih prekvapené, takmer strnulé, ale potom sa nebránil. Len ju pevnejšie objal, jeho dych sa zrýchlil, horúci na jej líci.
Annou preletela vlna čistého, nefalšovaného opojenia. Alkohol, hudba, jeho blízkosť. Všetky zábrany padli, rozplynuli sa ako dym. Naklonila sa k nemu, jej pery sa takmer dotýkali jeho ucha. „Dnes mám na teba veľkú chuť,“ zašepkala Anna, jej hlas bol tichý, ale plný túžby, ktorá sa drala na povrch. Jej ruka sa odvážnejšie dotkla jeho boku, takmer na hranici slušnosti, jej prsty prenikali pod lem jeho trička.
Bez ďalšieho váhania sa mu prisala na pery. Bozk bol vášnivý, plný potlačenej túžby, ktorá sa v tej chvíli naplno prejavila. Jej pery boli mäkké a plné chuti alkoholu a slobody. Anna sa odviazala, začala Michala olizovať a strčila mu jazyk do úst. Michal bol prekvapený, ale bozk okamžite opätoval. Jednou rukou jej objal pás a druhou chytil jej zadok, pritiahol si ju bližšie. Obaja si užívali každý dotyk, každý pohyb, úplne pohrúžení do vzájomnej blízkosti.
Annou prebehla vlna úľavy a novej, drzej odvahy. V tú chvíľu pre ňu neexistoval svet. Len Michal.
„Vieš, čo by som chcela?“ zašepkala Anna s iskrou v očiach a jej ruka skĺzla nižšie, až k Michalovmu rozkroku. Jemne ho chytila cez látku nohavíc a Michal stuhol, prekvapený, no zároveň vzrušený.
„Poď,“ povedala Anna, potiahla ho za ruku a viedla ho preč z preplneného parketu, smerom k únikovému schodisku, ktoré sa v tme javilo ako skvelé útočisko. V tom polotmie, prerušovanom len núdzovým osvetlením, sa zastavili. Anna sa bez slova sklonila pred Michala, jej krátke vlasy jej neprekážali. Rozopla mu nohavice a Michal vzdychol, keď sa jej pery dotkli jeho prirodzenia. Rytmicky a s rastúcou intenzitou mu ho začala hladiť. Michal si zaboril prsty do jej vlasov a zavrel oči, užíval si ten pocit, ktorý ho omámil.
„Wow, Anna, si veľmi skvelá,“ zašepkal Michal, keď sa od neho Anna na chvíľu odtiahla, aby nabrala dych. „Ako dobre, že máš krátke vlasy, aspoň ti pri tom nezavadzali.“
Anna sa víťazoslávne usmiala. Potom z malej kabelky vytiahla prezervatív, rozbalila ho a podala Michalovi. Prehla sa, oprela sa rukami o zábradlie schodiska a pozrela naňho cez rameno, jej oči plné túžby. „Poď, daj mi to dnu, som veľmi nadržaná, dlho som to nemala.“
Michal s ňou už na nič nečakal. Nasadil si prezervatív, jednou rukou jej objal pás a druhou ju pritiahol bližšie. Pomaly, ale s istotou do nej vsunul. Anna vzdychla, keď ho pocítila v sebe. V rytme ich dychu sa začali pohybovať, Michal ju miloval s vášňou, ktorá v nich oboch dlho driemala. Každý jeho príraz bol hlbší a intenzívnejší, Anna sa mu s každým pohybom odovzdávala čoraz viac. Ich vzájomné vzdychy sa ozývali v tichu schodiska, svedčiac o ich nefalšovanej túžbe.
Keď sa konečne odtiahli, obaja boli zadychčaní a s rozcuchanými vlasmi, akoby prežili búrku. Anna sa cítila ako omámená, opitá nielen alkoholom, ale aj Michalovou blízkosťou, jeho vôňou a dotykmi. Hudba okolo nich stíchla a oni si uvedomili, že sa diskotéka pomaly vyprázdňuje, ozvena ich hlasov sa niesla prázdnym priestorom.
„Poďme preč,“ zašepkala Anna, jej hlas bol krehký, sotva počuteľný.
Cestou domov sa Anna opýtala s úsmevom „No čo, zopakujeme si to niekedy?“
„Určite áno,“ odpovedal Michal, v jeho očiach sa mu zaleskla túžba po ďalších takýchto nociach. „Teším sa na to.“
