Hotwife nieje rola. Je to hlas, ktorý raz prestaneš tlmiť.
Zažili ste niekedy ten moment, keď viete, kto ste? Keď sa to vo vás rozjasní tak jasne, až vás to začína zožierať?
Nie je to zlé. Nie je to hanba. Je to niečo silné, surové… niečo o čom nechcete mlčať.
Možno ste sa to snažili potlačiť. Ale ono to rastie. S každou predstavou, s každým dňom, kedy to nemôžete žiť naplno.
Takto to bolo aj so mnou.
Vedela som, že vzťah, kde by som bola obyčajná partnerka, nieje pre mňa.
Že nechcem chlapa, ktorý mi nedovolí byť tým, kým som. Chcela som sa ukázať, rozprestrieť, žiť naplno a zároveň byť uctievaná. Prijatá taká, aká som.
Veľa z vás je na tejto stránke potajme, podvádztate svojich partnerov, lebo oni netušia, čo máte radi. Zo strachu z nepochopenia, alebo pohŕdania, si to so sebou nosíte ako zátaž a pritom, keby ste dokázali byť úprimní k sebe a potom aj ku tomu s kým žijete, možno by sa vám konečne otvorili možnosti o ktorých doteraz len snívate…
Ja som vedela, že ma vzrušuje myšlienka mať muža, ktorý by sa na to všetko díval. Ktorý by vedel, že patrím iným, ale zároveň len jemu.
A možno najbizarnejšie na tom všetkom bolo, že jediný muž, ktorému som kedy napísala ako prvá, bol práve on.
Tu, na Amatéroch.
📱 5. november
Ahoj.
Nemôžem si pomôcť, ale myšlienka, že môj partner je cuckold, ma začína zožierať zvnútra. A viem, že to potrebujem zažívať.
Predstava, ako ma šukajú iní muži a ty pri mne klačíš, bozkávaš ma a chrániš…
Samozrejme by to muselo fungovať aj medzi nami. Mám rada sex, ale charakterové vlastnosti sú pre mňa rovnako dôležité.
Ak chceš, môžeme sa o tom porozprávať.
HWQ
Niektoré správy človek nepíše naivne. Vie, čo robí. Vie, čo v ňom horí.
A ja som to už ďalej nechcela držať pod pokrievkou. Ostávalo jediné. Nájsť niekoho, kto to má rovnako.
📱 8. december
Mobil pípne.
“Kde ťa vyzdvihnem?”
“Tam, kde minule.”
“Tak 10 minút.”
“OK”.
Už som bola na mieste, keď auto zastalo. Chladný decembrový vzduch sa mi oprel o nos, keď som otvorila dvere a sadla si dovnútra.
Neznášam zimu. Ale v tej chvíli som ju takmer necítila.
“No ahoj,“ usmial sa a prebehol ma pohľadom.
“Dnes vyzeráš krásne.“
“A čakal si niečo iné?“ uškrniem sa, keď sa perami dotknem jeho líca. Vonia povedomo. Upokojujúco, teplo, mužsky.
“Hladná?“
“Strašne.“
“Tak najskôr večera. Potom hotel. Súhlas?“
Len prikývnem.
Nebola to obyčajná večera. Už v aute bolo cítiť očakávanie. Napätie. Ani jeden sme sa tomu nebránili, len sme čakali, kam nás to zavedie.
V reštaurácii sme sedeli blízko okna. Vonku snežilo. Vnútri tlmené svetlo, drevené stoly, mäkké čalúnené stoličky a vôňa pečeného mäsa. Objednali sme si. Jedlo bolo výborné, ale úprimne, nedokázala som sa naň sústrediť.
Ticho medzi nami nebolo trápne. Bolo nabité. Ako keď vieš, že niečo príde, len ešte presne netušíš kedy. A v akej forme.
“Páčia sa ti prekvapenia?“ spýtal sa, keď sme dojedli.
Usmiala som sa. “Milujem ich.“
“Dnes si ich užiješ dosť.“
Cítila som, ako sa mi rozbúšilo srdce. Ani víno, ani dezert to nezastavili. Len pohľad, ktorý si vymeníme, keď platí účet. Už som vedela, že dnešok bude iný.
Hotel bol kúsok. Cesta trvala len pár minút, ale pripadala mi nekonečná. Mlčali sme. V aute hralo rádio, ale v mojej hlave šlo niečo iné, vlastná fantázia.
Vstúpili sme do izby.
Už na prvý pohľad bolo jasné, že nejde o žiadne rýchle, lacné stretnutie.
Interiér mal noblesu. Mäkké koberce, vysoké okná, čisté línie, vôňa luxusnej zmiešaná s niečím teplým a drahým.
A navyše, stopy po ňom.
Na stolíku pri posteli ležala krabička previazaná červenou stuhou.
Moje obľúbené čokolády.
Mikuláš bol len pár dní dozadu a on dobre vedel, ako milujem sladké.
“Urob si pohodlie, ja musím ešte niečo vybaviť,” povedal a vtisol mi pusu.
Zmizol za dverami.
Zostala som sama. A s každou sekundou mi bolo jasnejšie, že niečo chystá.
Niečo pre mňa.
Vo vnútri som už horela. Rozhodla som sa, že sa pripravím.
V kúpeľni som si začala natáčať vlasy. Hudba hralo hlasno, ale môj pulz bol hlasnejší.
V duchu som sa smiala.
Jeho poznámky, jeho kontrola, jeho “zabudol som niečo dole“… áno, poznám tieto hry. Ale práve preto ma tak bavia.
Zavibroval mobil.
“Za 20 minút som tam.“
Odpovedala som o polhodinu s fotkou v prádle.
“Rád nechávaš ľudí na seba čakať?“
“Letííím 😘.“
Zabralo to. Vždy to zaberie.
Keď som začula, že karta opäť pípa, už som sedela na posteli. Nohy prekrížené. Vlasy upravené, telo pripravené.
Vstúpil a podišiel ku mne.
Nadvihol mi šaty. Jeho pohľad skĺzol k malému šperku medzi mojimi polkami.
“Páči sa?“ spýtala som sa ticho.
Namiesto odpovede ma pomaly dal na kolená. Jeho prsty vkĺzli medzi moje nohy.
“Zlatko, choď sa nachystať. Za chvíľu niekto príde.“
Pomaly som vstala. Otvorila taštičku s oblečením.
“Mám tu toho niekoľko, pomôžeš mi vybrať?“
Prehrabával sa v tom, ale ja už som dávno vedela, čo si oblečiem. Vždy to viem. Neviem, načo sa ho vlastne pýtam…
Obliekla som si čierny korzet. Keď som si ho zapínala, otočila som sa k nemu.
“Môžeš mi zapnúť zips?“
Prišiel bližšie, rukami mi prešiel po bokoch, perami sa dotkol krku.
“Vyzeráš ako nádherná štetka,“ šepol.
S úsmevom som sa otočila.
Navliekol mi pančušky. Obojok. Potom mi na oči položil čiernu škrabošku.
“Nech príde ktokoľvek… nechcem ho vidieť”, povedala som potichu.
“Taká bola dohoda.“
A mne začalo búšiť srdce.
Dvere sa môžu otvoriť každou chvíľou.
A netuším, kto príde.
Hotwife. Nie pre neho.
Pre seba.
A konečne som bola tam, kde som mala byť.
