Dotyky bez hraníc

Ďalšie pokračovanie príbehu pána, Lady a Emy, ktoré plynule nadväzuje na poviedku Návrat do vôní domova

Pondelok sa začal pomaly. Po víkende nabitom emóciami a rozhovormi som sa len ťažko sústredil na rutinu. Prezentácie, maily, nekonečné porady… všetko akoby pálilo len polovičným plameňom. Myšlienky mi utekali späť do tej sobotnej noci, k tej nedeli plnej blízkosti, ale aj k večeru, keď mi Lada s nehou a odvahou otvorila ďalšiu komnatu svojej túžby a jej priznanie, že ju priťahuje žena. Ema.

Mobil zavibroval a ja som okamžite ožil. Správa od nej: „V práci nuda. Ten právnik má hlas ako uspávanka. Ale dnes po práci idem na kávu s Emou. Asi okolo štvrtej do Mlynov. Domov prídem neskôr.“

Cítil som, ako sa mi v nohaviciach krv okamžite nahrnula tam, kam mala, a len z tej predstavy som mal pocit, že mi gate začínajú byť úzke. Pred očami sa mi zjavil obraz, Lada a Ema sedia oproti sebe pri stole. Kabátiky ešte na stoličkách, kabelky ledabolo prevesené, šálky s kávou pred sebou. Náhodné dotyky rúk, úsmevy dlhšie než by mali byť, pohľady, ktoré by nepochopil nikto iný, len ony dve.

Odpísal som jej: „Uži si to. Daj vedieť, keď pôjdeš domov.“

Potom som sa oprel a zavrel oči. Fantázia pracovala ako roztočený film. Vidím Ladu, vlasy zviazané do praktického copu po dni v kancelárii, okuliare odložené bokom, taká obyčajná, no pre mňa nebezpečne sexy. Ema oproti nej, mladá, útla, ešte trochu dievčenská, možno v oversize mikine, možno si nervózne krúti prameň vlasov medzi prstami. V ich pohľadoch bolo niečo, čo mi zohrievalo podbrušie, iskra túžby, ktorá už raz medzi nimi vzplanula a teraz čakala na ďalšiu príležitosť.

Vedľa otvoreného excelu som si otvoril prázdny dokument a začal doň zapisovať len útržky myšlienok. Nebol som schopný pracovať, jediné, čo ma držalo, boli tie predstavy. Lada a Ema, dve ženy, medzi ktorými sa rodilo niečo nové. Nie súperenie, nie hrozba, ale príbeh, ktorý sa otváral. A ja som bol jeho súčasťou, aj keď zatiaľ neprítomnou.

Znovu zavibroval mobil. Fotka. Na stole podtácky, jedno espresso, jedno americano, dva poháre vody. V pozadí Ladin úsmev, rozžiarený, a Emine prsty opreté o hranu šálky. Stačilo tak málo a v mojom tele vybuchla ďalšia vlna túžby.

Keď večer prišla domov, vyzula si topánky a odložila kabelku. „Spýtala sa ma priamo,“ povedala len tak mimochodom, no ja som okamžite spozornel.

„Čo presne?“

„Či vieš o nej. Či vieš… o nás.“

„A?“

„Povedala som, že vieš všetko. Že ťa to vzrušilo. Že si si nás predstavoval.“

V tej chvíli som pocítil, ako mi penis ešte viac stvrdol. Ani som sa nesnažil zakryť to. Lada si všimla, ako sa mi napína cez nohavice, a usmiala sa. Ten úsmev, hravý, provokatívny, ženský.

„Vieš, čo na to povedala?“ pokračovala. „Že je to pre ňu zvláštne, ale páči sa jej predstava, že nie si žiarlivý, ale si súčasťou toho, čo cítime.“

Mal som pocit, že sa mi zastavilo srdce. Zatvoril som oči, predstavil som si ich obe, tie isté tváre, tie isté dotyky, tentoraz už nie z diaľky. Tentoraz som bol medzi nimi.

Podvečer, keď sme už ležali na gauči, jej hlava v mojom lone, jemne som jej prechádzal prstami po vlasoch. „Lada… premýšľal som,“ začal som ticho.

Otvorila oči, pohľad spod viečok, ťažký, spomalený.

„Čo keby si ju zavolala na večeru?“

Prekvapene zdvihla obočie. „Emu?“

Prikývol som. „Nie sem. Chcel by som, aby to bolo výnimočné. Degustačné menu, vinárstvo nad Vrábľami. Intímne, elegantné. Len my traja, tichý stôl, víno, čas pre nás.“

Dívala sa na mňa, prehrabla si vlasy a usmiala sa. Pomaly, ako keď žena začína tušiť, že jej sny sa menia na realitu.

„Vážne by si to chcel?“ zašepkala.

„Ak to bude aj tvoje rozhodnutie. Bez tlaku.“

Jej stehno sa posunulo na moje, dych sa jej prehĺbil. Viditeľne vlhla už len z tej predstavy.* „Predstavujem si,“* šepkala, „ako sedíme pri stole… ja medzi vami… tvoje prsty na mojom kolene… a Ema sa na mňa usmieva.“

Nedokázala dokončiť. Zalapala po dychu.

Ruka mi skĺzla dolu, cítil som jej chvenie, v nohavičkách už bola celá mokrá.

„Bože…“ šepkala, keď som jej stiahol nohavičky a vtlačil ju späť do gauča.

Môj jazyk vkĺzol medzi jej stehná, ochutnal ju. Bola slaná, intenzívna, naplnená obrazmi druhej ženy. Vzdychala, chvela sa a medzi prerývanými nádychmi šeptala: „Predstavujem si… ako sa nás dotýka… jej prsty vo mne… jej jazyk… a ty nás sleduješ.“

Vedome som ju viedol k orgazmu. Tvrdý tlak na klitoris, potom jazyk hlbšie, potom znova navrch. Poznal som každý jej tik, každý zášklb. Jej boky sa nadvihli, stehná sa mi ovinuli okolo hlavy a explodovala. Trasúca sa, vlhká, spotená.

Zostala ležať, oči zatvorené, prsia sa jej prudko dvíhali.

„Len predstava… a už z nej…“ šeptala.

Pobozkal som jej stehno a usmial sa. „Predstav si, čo bude, keď to bude realita.“

Ráno som sedel pri stole s pohárom minerálky. Notebook predo mnou, obrazovka zhasnutá. Počul som ju z vedľajšej izby. Telefonovala.

„Ahoj, Emka…“ jej hlas bol jemný, no cítil som v ňom vzrušený podtón. „Napadlo mi niečo spontánne. Pán sa včera vrátil. Rozprávali sme sa o nás troch. Vieš, čo by mohlo byť krásne? Večera. Degustácia vo vinárstve nad Vrábľami. Intímne miesto, jemné svetlá, vinohrady. Len my traja.“

Počúval som, ako sa odmlčala. Predstavoval som si ju bosú na posteli, mobil pritlačený k uchu, oči rozžiarené, stehná už teraz horúce.

„Len si predstav,“ pokračovala, „sedíme pri stole. Ty oproti mne, on vedľa. Víno, smiech… a možno sa ťa dotknem pod stolom. Možno nie až tak náhodne.“

Mal som čo robiť, aby som sa pri stole nevystriekal len z jej slov.

„Zajtra večer. On to zariadi. Ja sa postarám, aby si sa cítila krásne. Príď len taká, aká si.“

Krátke ticho, a potom Ladin šepot: „Teším sa. Viac, než tušíš.“

Keď vošla do kuchyne, mobil v ruke, žiarila. „Súhlasí,“ povedala.

„Tak si dajme záležať,“ odvetil som. Cítil som, ako sa mi stoporil penis len z tej predstavy.

Lada položila mobil na stôl, ešte stále s úsmevom na tvári. Oči jej žiarili. Bola to kombinácia víťazstva a túžby. Podišla ku mne, kľakla si mi medzi nohy a pomaly rozopla gombíky na mojich nohaviciach.

„Vieš, čo ma vzrušuje najviac?“ spýtala sa ticho, zatiaľ čo mi sťahovala zips. „Že sa to všetko deje. Že to, čo sme si vysnívali, začína byť skutočnosť.“

Môj penis už tvrdol len z jej pohľadu. Vytiahla ho von, uchopila do ruky a s úctou, ktorú poznám len od nej, si ho položila k perám. Najprv jemne olízla žaluď, nechala ma cítiť jej horúci dych, a potom ho celého vzala do úst.

Zastonal som. Jej jazyk krúžil dookola, špička jazyka sa hrala s uzdičkou, a ja som cítil, ako sa mi celé telo poddáva jej rytmu. Pozerala na mňa spod mihalníc, oči hlboké, odhodlané.

„Mmmm…“ zavrčala, keď ho mala hlboko v hrdle. Vytiahla ho pomaly von, sliny jej spájali pery s mojím žaluďom. „Chcem, aby si cítil, že to robím pre teba. Za všetko, čo si mi dal. Za Emu, ktorú si mi dovolil.“

Nedokázal som odpovedať. Len som jej chytil vlasy do dlane, viedol jemne jej tempo. Striedala pomalé, dlhé ťahy s krátkymi, rýchlymi pohybmi jazyka. Moje stehná sa napínali, hlava sa zakláňala dozadu.

„Lada…“ vyšlo zo mňa, keď ma vtiahla až po koreň. Dusila sa, ale nepustila ma. Naopak, hrdo si držala tempo, kým som necítil, že už nemám ďaleko. Vytiahla ho na chvíľu, prešla jazykom po celej dĺžke, potom znovu kĺzala perami dolu. „Chcem ťa cítiť… v sebe. Celého. V ústach. V hrdle.“ A v tej chvíli som to nevydržal. Zareval som od slasti, keď ma jej ústa stiahli naplno a môj orgazmus vybuchol. Výstreky sa jej preliali cez jazyk, no ona ich všetky poslušne prehltla. Ani kvapka neušla, len sa na mňa pozrela a usmiala sa, kútiky pier vlhké od slín a semena.

Pomaly mi ho ešte dočistila jazykom, bozk po bozku, až kým nezmäkol. Potom položila hlavu na moje stehno a spokojne vydýchla. „Takto ti chcem slúžiť vždy,“ zašepkala. „Lebo ty si ten, kto ma viedol k Eme. A ja ti za to budem vždy patriť.“