Denník hriešnice II. - Ma chérie

Otváram dvere do bytu. Prázdneho. Na kľúčenke mi visí nápis Paris. Bol do darček a bude tam visieť a pripomínať mi, že po tých rokoch by bodlo kariéru zavesiť na kliniec. Že nie je dobrý nápad zavolať niekoho cudzieho k sebe na celý víkend. Kľúčenka, ktorá ma naučila, že treba ostať pri jednorázovom sexe. To mi robí radosť. Je to chuť nového, nepoznaného. Pri opakovanej súloži sa to všetko vytratí a ostane len nechuť a zhnusenie. Prázdno. Prázdno na duši.
Zamknem za sebou a kľúče nechám v zámku. Robím to tak stále. Tieto malé rituály, ktoré sa nemenia mi dávajú v živote istoty. Keď je váš život príliš dobrodružný je potrebné mať isté body. Rutina, ktorá sa opakuje a vy máte pocit, že to nie je stále len voľný pád. Aj keď sa niekomu môže zdať, že môj život je jedno spontánne dobrodružstvo, tak to tak nie je. Mám systém. Systém istôt. Vyzlečiem si kabát a vyzujem sa. Topánky zarovnám nech nenaruším úhľadný poriadok. Všade je čisto, všetko je odložené. Vysávam každý deň, žiadne chuchvalce chlpov, ktoré by tancovali po byte. Umyjem si ruky, snažím sa neofŕkať zrkadlo. Je dokonale čisté, bez kvapôčiek zaschnutej vody, vyleštené. Snažím sa prísť na to čo si tým kompenzujem. Pri pohľade na ľudí, ktorí mi ho okvapkajú pri umývaní rúk mi vždy naviera žila na krku. Neraz sa stalo, že som svojej pánskej návšteve dala do rúk okenu a papierové utierky. Nech si ho po sebe útrú keď nevedia dať pozor. Duša je ako čisté zrkadlo, telo je prach na ňom. Krásu v nás nevidno, pretože sme pod prachom. Takže možno ten prach zo seba chcem zotrieť čistým zrkadlom. Avšak ja tam vidím svoju tvár. Lemujú ju hnedé dlhé vlasy, zelenými očami sa pozerám na svoj odraz. Zračí sa tam bolesť, ktorú sa snažím skrývať. Ruky mám opreté o dubovú dosku na ktorej je osadené umývadlo. V pravidelnom rytme sa mi hompáľajú nahé prsia pod pyžamom. Vidím obrysy stvrdnutých bradaviek. Zobral si ma žiadostivo keď som si šla umyť ruky. Povedal, že ma musí mať hneď teraz. Bola som rada, že je chorý a nevládze, ale na rozlúčku ma chcel cítiť ešte raz.
Spoznala som ho pred mesiacom v pivárni. Sedela som tam s Kevinom. Kevin bol Kanaďan a viedli sme príjemný rozhovor o medzikulturálnych rozdieloch. Pristavil sa pri nás kamarát, ktorého som dávno nevidela. V tom sa pri nás zjavil Pierre. Ako sa dozvedám, mecheche pri vedlajšom stole je jeho rozlúčková párty. Pracoval na Slovensku vo francúzskej firme a nastal čas sa na kariérny posun a dostal kontrakt v Krakove. Lámanou slovenčinou mi vraví, že mám krásne oči a či mu nedám číslo. Mix jeho odvahy ma pozvať na rande keď sedím s iným mužom a francúzsky prízvuk rozhodli. Na druhý deň sme sme sa stretli. Bol veľmi príjemný. Gentleman v pravom slova zmysle, ešte aj pred bozkom si vypýtal povolenie. Rozlúčili sme sa a odišiel zo Slovenska. Avšak jeho túžba po mne bola väčšia ako diaľka a teraz je u mňa. Na celý víkend. Hneď na privítanie mi vášnivo pobozkal krk. Zašepkal mi do ucha „ma chérie“. Až sa mi z toľkej romantiky podlomia kolená. Voňal neskutočne, teraz chápem významu slovného spojenia francúzsky šarm. Odtlačil ma do spálne, vyhrnul sukňu, roztiahol nohy a zaboril hlavu vášnivo do môjho rozkroku. Prvý krát to bolo neskutočné, živočíšne, vášnivé, s obrovskou chuťou. Ale ráno po bol priamym opakom. Nemali sme si čo povedať, však sa ani nepoznáme. Trápne ticho. Vekový rozdiel medzi nami je dosť veľký. Má 26, je chudý a chlapčenský a ja s ním musím stráviť ďalších 48 hodín.
Ostáva posledná hodina a ja odrátavam minúty do jeho odchodu. Prehol ma a vrazil do mňa ten svoj veľký penis. Zrazu mi tá veľkosť nepríde až taká úžasná. Ani neviem prečo ma doteraz fascinovala. Mám ovuláciu a boli ma celé podbruško aj bez toho, že do mňa naráža. Ale ja len mlčím, čakám, že to skoro skončí. Náš odraz v zrkadle je veľmi vzrušujúci. Dokázala by som sa ukájať len na tom pohľade. Bol by to porno snímok za ktorý by som sa nemusela hanbiť. Často sa pri sexe, ktorý ma nebaví prichytím pri myšlienke, že pohľad na nás ma vzrušuje viac ako daný akt. Drží ma za boky a silno priráža, má privreté oči a nevidí to čo ja. Každé jeho prirazenie mi rozozvučí v hlave hlas, ktorý sa pýta prečo to robím. Čo hľadám? Dá sa to nájsť? Mám na toto právo? Je hriech si užívať sex bez vzťahu? Som hriešnica, alebo len žena, ktorá sa nebojí vziať si to na čo má chuť zatiaľ kým čaká...
Hlasné mňaukanie ma vyruší z úvah. Zamierim si to do kuchyne, prejdem cez útulne zariadenú obývaciu izbu. Na chvíľu sa zastavím. Mám to tu pekné. Za tie tri roky sa toho veľa zmenilo. Tri roky od nasťahovania, tri roky od rozchodu. Starý nábytok od rodičov som vymenila za nový. Dubový. Olejovaný na tmavo. Dokúpila som ďalšie dve sady pohárov na víno. Na biele aj červené. Nepijem červené. Poháre na sekt aj na martini. V živote som nepila martini, ale poháre sú krásne. Otvorím chladničku a vyberám konzervu. Zbadám nedopitú fľašu vína. Už tam stojí týžeň. Len tak, otvorená, nedopitá. Vedľa nej je vychladená vodka. Neotvorená. Zatvorím späť chladničku a hodím si tabletku šumivého magnézia do vody a pustím sa do varenia.