Zlúčenie

Toto je iba úvod a prvá časť, ešte netuším koľko ich vlastne bude a rád prijmem konštruktívnu kritiku. Prenetrpezlivcov- pikantný obsah začína až v polovici
Svet 1.
Prebudil som sa až keď bol jasný deň to znamenalo, že ma výpadok zastihol v spánku. Už odkedy som sa narodil mávam tieto výpadky, zabránilo mi to vo vedení normálneho života či už ako dieťaťa alebo školopovinného teenagera . Vyhrabal som svoje prerastené telo z postele a utekal na WC . Nuž keď je človek v posteli viac než 12 hodín má to svoje nevýhody.
Po rannej sprche a poriadnom nájazde na chladničku som sa vyvalil pred počítač z úmyslom navýšiť svoju postavu o zopár levelov ešte než sa dostaví vychovávateľka/ učiteľka, ktorú mi pridelila sociálka. Nemal som si vlastne na čo sťažovať, nepoznal som nikoho kto by bol plný invalid a zároveň úplne zdraví človek. Už len to bolo obrovskou výhrou. Nemusel som chodiť do školy, celé dni som mohol tráviť ako som len chcel a tá sociálna pracovníčka, ktorá sa o mňa starala bola miesto najväčšej otravy v mojich dokonalých dňoch tou najväčšou výhrou.
Ozval sa zvonček pri vchode a ešte než som sa pozrel z izby nadol kto zvoní už zarachotil vo dverách zámok. Oh Cassandra. Privrel som oči a predstavil si ju tak ako vypadala keď som ju uvidel po prvý raz. Mala na sebe sivé sako z kratučkou sukňou a obtiahnutú čiernu košieľku. Jej prsia ju napínali až na hranicu možností a keď som zodvihol pohľad ako šíp ma zasiahol pohľad jej hnedých očí a úsmev, ktorý ju robil krásnou. Nebyť jeho asi by som ju nemohol nazývať krásnou. Jej vlasy boli totiž vždy ako po výbuchu. Boli mastné, trčali na všetky strany alebo boli zmotané v jednom chumli, ktorý sa jej iba z ťažkosťami podarilo dať do gumičky či štipca.
„Zíg už som tu.“ Dvere do mojej izby sa rozleteli a už sa na mňa rútilo 65 kíl čírej starostlivosti a láskavosti. „Akurát som sa chcel pustiť do hry. Nemala si mať náhodou dnes nejaký pohovor?“ Cass sa už mesiace pokúšala nájsť si nejakú večernú prácu na pol úväzku a nebolo to kvôli nedostatku peňazí ale kvôli jej blbej povahe. Mala totiž pocit, že spoločnosti niečo neustále dlží.
„Už je za mnou ale chceli iba niekoho koho by kedykoľvek mohli zavolať na záskok, nechceli človeka, ktorý by sústavne ťahal poobedné. Nájsť miesto , ktoré by mi vyhovovalo je čoraz väčšia otrava.“ Konečne pomyslel som si a zagúľal očami.
„Tak do čoho sa pustíme dnes? Keďže som dnes prišla neskoro nechám ťa vybrať si čo ty na to?“ Táto pomerne častá situácia sa mi zdala hodne paradoxná, ja som totiž mal čerstvých 20 a jej tiahlo na 26 a mala ma niečo učiť. A bolo jedno či už má za sebou vysokú a ja som vďaka svojím výpadkom bol vedomostne iba niekde zhruba v polovici strednej školy. Navyše som vedel, že vzdelanie, ktoré by mi malo pomôcť najmä v zaradení sa do normálnej spoločnosti vďaka odklepnutej plnej invalidite nikdy nevyužijem.
Preto som na klávesnici stlačil zopár kláves a vyhľadal jedno video, mal som ich poschovávaných viac no toto bolo moje obľúbené. „Radšej by som sa trocha zahral.“ Otočil som na ňu monitor, usmial som sa na ňu a ona zbledla tak, že jej vždy červené líca svietili ako semafor.
Na tom videu bolo zachytené ako si prvý raz užíva orgazmus, potom úplne stráca svoju masku slušného dievčaťa a s správa sa ako obyčajná submisívna nadržaná nymfa.
„Cass vyzleč sa prosím a daj sem tie tvoje vemená.“
So skľúčeným výrazom na tvári a lesknúcimi sa očami poslúchla. „Dnes mám chuť na niečo ostrejšie.“ Povedal som zamatovým hlasom a vytiahol zo šuflíka plechovú krabičku v, ktorej boli predtým hodinky a zahrkal ňou. Výraz srny v Cassandriných očiach získal na dôverihodnosti a po líci sa jej skotúľala slza. Už vedela čo v tej škatuľke je. No obmäkčiť ma to nemohlo. Jej hrdo vztýčené bradavky si doslova pýtali po jednom železnom štipci, ktorý pôvodne držal záves v obývačke.
Studeným štipcom som sa dotkol jej bradavky čo vyvolalo na jej tele husiu kožu.
Miloval som ten pohľad a jej prerývaný dych. Jemne som ju pobozkal na pery a poslepiačky zacvakol štipec na miesto. Jej vzlyky sa ozývali v mojich ústach. Dotkol som sa jej nohavičiek. Áno, začínali krásne vlhnúť .
Použil som i druhú bradavku a obe spojil obyčajnou veľkou kuchynskou gumičkou.
„Teraz Sa prosím vyzleč celá, nechceli by sme aby ti vonku prechladla pipinka keď zafúka vetrík. Všakže?“ Tento raz jej tvár dostala krásny ružovo červený odtieň. No nemilovali by ste ju?
Jej pička bola úžasná, ružovučká a vždy čistá voňavá. No dnes akosi viac slintala. Dokonca až tak, že keď si dávala dole nohavičky jej šťavičky sa zaleskli ako pavučina, ťahajúc sa skoro až po zem.
Ten pohľad som už nezniesol a lačne som sa na ňu vrhol. Lízal som kam až mi jazyk dovolil a jej krásne pysky som dráždil svojimi ostrými zubami. Keď som jej trocha silnejšie zahryzol do toho jej hrášku podlomili sa pod ňou kolená a zvalila sa na zem z rozkročenými nohami.
Zobral som to ako pozvanie a rozhodol sa pokračovať v hre. Chytil som ju za klitoris a ťahal k sebe. Nezostávalo jej iné než plaziť sa nemotorne po chrbte ku mne a jojčať až do kým sa my nevyšmykol. Ale to mi nevadilo, bola v perfektnej polohe a ja som použil tretí štipec. Prehla sa ako luk a roztriasli sa jej nohy. Dnes si užila prvý orgazmus ona. Ale to nevadilo, ja som mal čas.
Keď sa trocha ukludnila poslal som ju nech pripraví niečo na obed a mimochodom ju varoval nech sa nechytá svojej frndy a ani štipcov.
Ešte som sa iba vyzliekol a stihol nachystať zopár propertít keď sa z kuchyne ozval zvuk trieštiaceho sa skla.